Pozorujem dosť sklamaných ľudí v každej generácii, ktorú stretám. Dôchodcov sklamaných z toho, že za svoju dlhú, celoživotnú pracovnú námahu nedostávajú zabezpečujúci dôchodok a zdravotnú starostlivosť, akú očakávali. A často ani úctu a pozornosť od svojich blízkych. Generáciu spoločensky produktívnych ľudí, ktorí vidia svoju prácu ako nezaplatenú, takú ktorá nezodpovedá ich schopnostiam, ba niekedy prácu ťažko nájdu. Mladých, čo nevidia perspektívu uplatniť svoje schopnosti v tom, čo ich baví, ba boja sa, či si vôbec nejaké miesto uplatnenia nájdu. Médiami prinesené obrazy z demonštrácií v mnohých európskych krajinách potvrdzujú takýto obraz pre charakteristiku väčšej časti nášho kontinentu.
Pozorovaním dejín sa ma však zmocňuje presvedčenie, že pochovávanie nádejí nie je údel len týchto generácií. Sklamaniu dnešnej nenaplnenej osobnej sebarealizácie predchádzala smutná manipulácia ateistických ideológií 20. storočia. Pred nimi neúspešná nadvláda čistej racionality striedala do jej čias nepopierateľný kultúrny rozvoj stredoveku, ktorý zas končil v smútku z neúspešného hľadania kresťanského cisára zjednocujúceho všetkých veriacich a v krachu dokonalého Božieho štátu na zemi.
Podobne nenaplnené očakávania prítomné už medzi prvými kresťanmi odhaľujú zvlášť Pavlove listy, v ktorých sa on sám snaží usmerniť čakanie príchodu Ježiša Krista a nádej na skorý konečný súd. Apoštol musí čeliť zveličovaniu vonkajších znakov vo svete na úkor výchovného pôsobenia Pána dejín, ktorý cez našu otvorenosť pre pozorovanie a porozumenie Božích znamení mení naše srdcia (1 Sol 5; 2 Sol 2;). Myslím si, že prví učeníci mali svoju obdobu nášho „majského kalendára označujúceho koniec sveta“ alebo katastrofy spôsobenej „ prechodom zeme cez galaktický rovník“ a ešte neviem, čoho všetkého, čo dnes podobne ako vtedy, znepokojuje myseľ ľudí. Keď sa sústredili len na tieto veci, zabúdali na slová, ktorými ich Ježiš na svoj príchod pripravoval. Úloha vonkajších udalostí nespočíva v určení presného času posledného súdu, ale v upozornení, ktoré je určené každej generácii: Prijmeš znamenia Božie, ktorými sa môžu očakávania tvojho života upriamiť na tvoju spásu, alebo budeš len neúspešne pátrať po tej hodine, ktorú nik nepozná? Aj evanjelium podľa Marka podáva toto učenie ako prípravu na koniec liturgického roka:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.
Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“
(Mk 13,24-32)
Nepominie sa toto naše pokolenie, kým sa neudejú znamenia, ktoré sú potrebné na to, aby sme zbadali klíčenie Božieho kráľovstva medzi nami na zemi. Generácie sklamaných nevystrieda dokonale šťastná generácia. Každá generácia, ktorá objavuje faloš svojich nesprávnych očakávaní, otvára oči pre nový život, ktorý klíči priamo v nej. O generáciu takých ľudí, čo už badajú že sa to deje, sa modlím.