A počúvaš nielen vonkajší hluk, ktorý má tiež svoju vianočnú fazónu ale aj koledy, ktoré spieva Tvoje vnútro. A! Prežil si koniec sveta!
Pred 2 rokmi na tomto mieste môj spolubrat v kňazstve Michal písal o radosti zo slobody. Pred rokom kamarát Janko, kapucín o Logosoterapii: o hľadaní stratenej dôvery pre Slovo, ktoré je vyhnané na okraj. Aký je svet čo sa týka slobody, radosti a pokoja okolo mňa dnes? Ako ovplyvňuje tohtoročné Vianoce?
Pozrime sa okolo seba vo svetle Božieho slova. Zo štedrej ponuky slova, ktoré na každej sv. omši (či tej vigílnej alebo polnočnej alebo skoro ráno či cez deň) môže byť iné, vyberám z 1. čítania, ktoré počujeme v čase, kedy mnohí budú snívať svoje ľudské sny. Prorok Izaiáš hovorí o snívaní Boha. Pre mnohých utopickom. Ja verím, že reálnom. A predsa o sne, ktorý sa smie naplniť až po slobodnom rozhodnutí kohokoľvek z nás.
Prorok hovorí: „Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca.“
Niečo o pokoji.
Tento rok 2012 je zvláštny aj tým, ako sa ľuďom podarilo vystrašiť či prinajmenšom znepokojiť ľudí príbehom o konci sveta. Všetci sme sa toho napočúvali až až. Taká predpoveď, hentaký kalendár, také názory, onaké prípravy. Žeby tomu na Slovensku verila štvrtina ľudí? To sa mi zdá precedené cez médiá… Ale zaoberali sa tím niektorí alebo aj viac ako niektorí. A prinieslo to všeličo iné len nie pokoj, ktorý si aj na tieto Vianoce hojne vinšujeme. Čo povedal ten akýsi prorok Izaiáš? Že sa narodí obdivuhodný Radca? Pozrime sa, čo nám radí ten chlapček, ktorý vyrástol na muža, ktorého poznáme pod menom Ježiš. Ježiš hovorí, že o tom dni, kedy tento svet skončí nevie nikto, iba Boh. A hoci sa Boh človeku zjavuje, predsa tam neexistujú úniky tipu Wikileaks či komorníkov vo Vatikáne. Obávam sa, že výraz „nikto“ tu platí bez výnimky. Ak Vám rada takéhoto Radcu priniesla do života obdivuhodný pokoj v tom rozruchu okolo reakcií na správy o konci sveta, ste blahoslavení. Prvou časťou môjho vinša k Vianociam 2012 je, aby počúvanie rád tohto Radcu nám pomohlo zakúsiť obdivuhodné upokojenie tých rozruchov, ktoré sa ozvali v tomto roku v našom srdci.
Niečo o slobode a radosti.
Premýšľam, aké budú sláviť Vianoce 2012 rodiny detičiek, ktoré zahynuli nedávno v tom šialenom ľudskom pekle na americkej škole. Koľko smútku a bolesti v čase, ktorý mohol byť radosťou. Koľko bezmocnosti, koľko zneužitia slobody, ktorá je na druhej strane Atlantiku už niekoľko storočí s takou úctou budovaná. Ako vyriešime ľudsky tú hrôzu, keď sloboda namiesto radosti prináša toľko bolesti? A čo je to vlastne vyriešiť to ľudsky? Vždy tu bude „starý nevykúpený človek“ zo zeme vzatý (Adamah), ktorý bude – poznačený tajomstvom neprávosti – ponúkať nezmyselné riešenia typu mladíka, ktorý symbolicky dokonca niesol toto meno. Budeme „s radosťou“ čakať na kontroly bezpečnosti už nielen na letiskách, ale aj pri vstupe do škôl, do supermarketov ako sa to už žiaľ v niektorých krajinách sveta deje? Je pravdou, že ten chlapček, o ktorom píše Izaiáš je Mocný natoľko, žeby vykúpením vedel premeniť človeka na „nového Adama“? Kým sa môže stať tento „nový Adam“? To všetko nás pozývam znovu sledovať v príbehu chlapčeka, ktorý sa tejto noci narodil. Znovu sa zaujímať o Ježišov príbeh ako povzbudenie ku odvahe nevzdať sa slobody ani za cenu jej mnohých zneužití. A nevzdať sa radosti ani za cenu bolestí, ktoré sú podobné hore spomínanej. Modlím sa, aby sa to mohlo stať druhou časťou môjho vinša ku Vianociam pre nás všetkých.
Dominik Markoš, farár