Každá príležitosť zabaviť sa je dobrá? Lebo sa to jednoducho v rodine, alebo v kruhu priateľov oslavuje? Lebo život na zemi je niečo, čo stálo za to začať a je dôvod v tom pokračovať? Je to teda dar, ktorý sa oplatilo dostať? A čo ak je to príprava pre ešte väčší dar?
V kalendári Katolíckej cirkvi máme iba dve, či tri osoby, ktoré v ňom majú sviatok svojich narodenín. Narodenie Panny Márie, Ježišovej matky tam tiež môžeme nájsť a je nepochybne dôležité, no nemáme o ňom žiaden záznam. Okrem narodenia Jána Krstiteľa nájdeme narodeniny v kalendári aj v Biblii už iba na Vianoce, teda pri narodení samého Spasiteľa sveta, Ježiša Krista. Zvláštne, že ani u jednej z menovaných osôb presný dátum ich narodenia nepoznáme. Asi pri týchto slávnostiach nejde o presnosť dátumu. O čo by teda ísť mohlo a aj malo?
Biblické čítania tejto slávnosti sú vybrané s jasným motívom predpoveďami Starého zákona potvrdiť vyvolenie najväčšieho proroka v evanjeliách, Jána Krstiteľa, ktorého už v matkinom lone naplnil Duch Svätý (por. Lk 1,15 aj 1,41). Počujeme hlas proroka Izaiáša „Pán ma z matkinho lona povolal, už v živote mojej matky myslel na moje meno“ (por. Iz 49,2) a Jeremiáš dodáva: „Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil“ (por. Jer 1,5). Ježiš potvrdí Jánovu veľkosť od narodenia, no s výhradou, ktorá ukazuje na niečo väčšie ako je byť významným len v tomto svete. Ján, ale i každý jeden z nás ľudí sa na tento svet narodil preto, aby dostal šancu žiť v lepšom svete než je ten, ktorý poznáme. „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší je väčší ako on“ (por. Mt 11,11). Potvrdenie Jánovho vyvolenia na tomto svete je teda pozvaním pre svet lepší. Narodiť sa na tento svet má význam v tom, že máš šancu narodiť sa pre večnosť.
Pozrime si ešte jeden predobraz zo Starého zákona. Je ním Mojžiš ako predchodca Jozueho, ktorý voviedol vyvolený národ do zasľúbenej zeme, do Izraela. Bol to Mojžiš, ktorý rozprával s Bohom z tváre do tváre a prijímal jeho nariadenia pre život ľudu. Hoci predložil ľudu desatoro, ktorým sám Boh usmernil pozemský život ľudí, nebol hodný vstúpiť do krajiny zasľúbenej Bohom. Mohol na ňu z diaľky hľadieť a ukázať na ňu, ale úloha voviesť tam ľud pripadla inému – Jozuemu, ktorý zostúpil do vôd Jordána a zariadil bezpečný prechod všetkého vyvoleného ľudu. Meno Jozue znamená Pán spasí – zachráni a má ten istý význam, aký má meno Ježiš. Na konci knihy Jozue opisujúcej jeho život, on sám obnoví toľko krát porušenú zmluvu o spáse. On naplní celoživotnú Mojžišovu púť za zasľúbenou krajinou a dá celému putovaniu zmysel.
Môžeme sa vrátiť k narodeniu a vyvoleniu Jána Krstiteľa, ktoré nie sú čímsi výlučným, čo ho od nás ostatných oddeľuje. Skôr naopak. Je to niečo, čo nás s ním úzko spája. Sú prototypom pre život každého človeka, každého kresťana, ktorý môže objaviť milosť daru pozemského života, postupne otvárajúceho pohľad na život večný. Aj jeho meno, ktoré ohlasuje, že Boh je milostivý, odhaľuje zámerné stvorenie jeho samého, no i každého človeka tak, aby dostal milosť oslobodenia od smrti a prijal plnosť života. Žiaden človek však na druhý breh neprekročí sám. Na to je potrebné narodenie v mene niekoho iného. A tak je narodenie Ježiša nutným pokračovaním príbehu Jánovho i príbehu každého z nás.
Jánova veľkosť a vyvolenie nespočíva predovšetkým v tom, že s Božím Synom Ježišom rozprával z tváre do tváre, v mimoriadnej úlohe, keď zástupom predstavil Baránka, ktorého krvou sú všetci ľudia zachránení a pokrstil ho. Spočíva predovšetkým v tom, že čakal prisľúbeného Mesiáša a prijal zverené úlohy a službu. Tak ako má v pozemskom živote zverené úlohy a službu prijať každý jeden z nás. Čo ak je náš terajší život prípravou na to, aby sme z plodovej vody nášho počatia prešli do života úplného a boli raz zrodení pre život večný? Nestojí za to spoznať pravú príčinu a cieľ nášho zrodenia, aby sme nie len narodeniny Jána Krstiteľa, ale hlavne tie svoje vedeli osláviť v celej ich kráse a v ich plnom význame?