Už ani týždeň neostáva do začiatku MS v ľadovom hokeji. V piatok 29. apríla okrem iných hrá i naše mužstvo – so Slovincami. Tešíte sa? Myslím na cele majstrovstvá?
Osobne sa bavím nielen hrou, ale najmä komentármi typu: To nevyšlo, nemali sme športové šťastie; alebo naopak: Šťastena bola na našej strane, dnes to ide, je to výnimočný deň a pod. Ako keby všetko záviselo len od tých 60 minút čistého hracieho času.
Netvrdím, že nejde o momentálnu formu, psychické zvládnutie, atmosféru a pod. Určite je to veľmi dôležité, ale podľa mňa oveľa viac záleží na celkových schopnostiach, talente, výbere hráčov a ich ochote, spolupráci v tíme a príprave. Často sa zápas vyhráva práve vďaka dobrej príprave, kondičnej i hernej, zohranosti mužstva, odhade taktiky, schopností a možností protivníka a správnej stratégii.
Nikto z nás dnes nevie, ako naši hokejisti dopadnú, ale napriek tomu už teraz, tento večer, túto noc začíname oslavovať víťazstvo. Nie hokejové, ale určite svetové! Kristovo nad smrťou.
Jeho svedkom nebol štadión s tisíckami kričiacich fanúšikov, ani milióny televíznych divákov. Evanjelista Matúš hovorí len o dvoch Máriách. A napriek tomu túto správu dnes pozná takmer celý svet. Pozrime sa na ňu ešte raz:
Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: „Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.“ Hľa, povedal som vám to.“
Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
Vyšlo mu to? Mal Kristus svoj deň? Riskoval a Boh bol pri ňom podľa hesla „odvážnym praje šťastie“? Bol v správny čas na správnom mieste, využil situáciu?
Alebo to všetko bolo naplánované a pripravené?
Viera Cirkvi, opretá o božie biblické zjavenie nehovorí o náhode, alebo jednorazovej udalosti. Používa termín ekonómia spásy, boží plán vykúpenia ľudstva. Dnešná liturgia, ktorá patrí k najstaršej tradícii Cirkvi nám spolu s obradmi prvých dvoch dní „veľkonočného trojdnia“ toto presvedčenie krásne ilustruje:
Na zelený štvrtok sme boli svedkami ohlásenia zápasu, Ježiš hovorí o obetovaní tela a vyliatí krvi a hneď po poslednej večeri zápas začína. Krvavým potom v Getsemanskej záhrade. Na jednej strane je tu obrovská odovzdanosť Otcovi a vôľa „ísť do toho“, na druhej strane zrada a zatknutie. Bola to v určitom zmysle prvá tretina.
Včera sme prežívali druhú, v ktorej sa zdalo, že náš bojovník prehral, a to definitívne. K.O. Proste skončil. Už nenastúpi. Opak je však pravdou.
Túto noc totiž vstupujeme do tretej, víťaznej tretiny. Po krátkom zotavení sa Ježiš ukazuje ako víťaz nad hlavnými protivníkmi – hriechom a smrťou.
Veľkonočná sekvencia, ktorú budeme zajtra spievať, opisuje tento zápas slovami: „Súboj divný viedli spolu život i smrť ukrutná. Pán života mrie i vstáva, smrť ho už viac nesputná.“
Pozrime sa však na túto tretiu tretinu, ako ju prežíva Cirkev, podrobnejšie. Liturgia, ktorá sa v túto Veľkú Noc slávi, sa nazýva matkou všetkých liturgií Cirkvi. Nielen pre spomínanú starobylosť, ale aj preto, že ukazuje, o čom je oslava Boha. O pripomenutí jeho prozreteľnosti a lásky. Jeho plánu našej spásy. Množstvo starozákonných čítaní hovorí o tom, že On tento zápas dávno pripravoval. Od počiatku ľudstva. A chystal ho ako víťazné ťaženie.
Do tohto plánu spásy bolo zainteresovaných množstvo ľudí, ktorých oslovil (možno aj preto tam bolo i množstvo pochybení), kým v plnosti času neposlal hlavného bojovníka – svojho Syna. Víťaza. Nášho víťaza. Toho, ktorý išiel presne podľa plánu, ktorý sa dal viesť svojim otcovským trénerom (kaučom) od začiatku až do víťazného konca.
Skúsme si pri tomto uvažovaní o víťazstve uvedomiť aj dve skutočnosti, ktoré sa dnes večer môžu dotknúť i nášho života. Rozmýšľania i praxe:
1. Boh je ten, ktorý na ľudí, aj na nás, dlhodobo myslí. Plánuje našu spásu. Pričom nás pozná a počíta i s našimi zlyhaniami. Napriek tomu všetkému však má veci v rukách. Ak sa dáme kaučovať, viesť, vyhráme. To je základný odkaz tohto večera.
2. Dobre je pripravovať sa s ním aj na menšie životné zápasy, skúšky, boje… Teda poznávať jeho pohľady, vôľu, trénovať jej plnenie. Sem patrí podľa možnosti denné čítanie Biblie (rozjímanie, meditácia), uvažovanie nad sebou, implementácia božieho slova do svojho života, cvičenia, predsavzatia a pod.
Oslava Kristovho víťazstva, ako nám ju túto Noc Cirkev ponúka teda nie je len dôvod k oslave – šunke, vínku, koláčom (čo na dnešný večer samozrejme tiež patrí). Je aj o poučení zo zápasu so zlom a hlavne z prípravy naň. Ak toto poučenie prijmeme, vyhráme… život.