Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Recep Tayyip Erdogan
3
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto: SITA/AP.

Aktualizované: Voľby v Turecku vyhral Erdogan, do parlamentu sa dostalo päť strán

  • aktualizované 25. júna 6:45

BRATISLAVA 24. júna (WebNoviny.sk) – V Turecku sa v nedeľu konali prezidentské a parlamentné voľby, po ktorých krajina prejde z parlamentného na prezidentský systém a nová hlava štátu tak bude mať v rukách väčšie právomoci ako dosiaľ.

Turecká volebná komisia vyhlásila za víťaza volieb súčasnú hlavu štátu Recepa Tayyipa Erdogana. Šéf komisie Sadi Guven v pondelok v skorých hodinách oznámil, že Erdogan si zabezpečil „absolútnu väčšinu“ platných hlasov. Vyjadril sa tak po sčítaní 97,7 percenta hlasov s tým, že zvyšné už výsledok nemôžu ovplyvniť.

Podľa tlačovej agentúry Anadolu Erdogan získal 52,5 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavný konkurent Muharrem Ince si zabezpečil 30,7 percentnú podporu. Konečné oficiálne výsledky komisia zverejní 29 júna.

Na základe neoficiálnych výsledkov sa podľa Guvena do parlamentu dostalo päť strán. Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) získala v 600-člennom parlamente 293 kresiel.

Hlasovali už aj Ince a Aksenerová

Erdogan vypísal predčasné prezidentské voľby o viac ako rok skôr oproti pôvodne plánovanému termínu. Podľa analytikov sa tak rozhodol po tom, ako sa začali objavovať signály o spomaľovaní tureckej ekonomiky, čo by mohlo v horizonte niekoľkých mesiacoch ohroziť jeho popularitu.

Tureckí občania žijúci v zahraničí hlasovali vo voľbách od 7. do 19. júna. Mimo krajiny žijú zhruba tri milióny tureckých oprávnených voličov, takmer polovica z nich, asi 1,4 milióna, je v Nemecku.

Odovzdať svoj hlas mohlo viac ako 59 miliónov oprávnených voličov. Erdogan hlasoval v Istanbule a zároveň sa vyjadril, že krajina zažíva „demokratickú revolúciu“.

Svoje hlasy odovzdali aj dvaja z najvážnejších protikandidátov Erdogana, ktorí zároveň upozornili na potrebu bdelosti v súvislosti s možnými volebnými podvodmi. Erdogan a jeho vládna strana boli favoritmi, no po prvý raz za 15 rokov čelil turecký líder zjednotenej a posilnenej opozícii.

Muharrem Ince zo sekulárnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) pritiahol davy a Meral Aksenerová z novozaloženej nacionalistickej Dobrej strany sa zase pokúša odlákať Erdoganových konzervatívnych voličov.

Ince volil doma v meste Yalova na severozápade Turecka, zatiaľ čo Aksenerová novinárom v Istanbule povedala, že dúfa, že voľby budú prospešné a „skutočne odzrkadlia slobodnú vôľu voličov“.

Správy o možnej manipulácii

Medzičasom sa však už začali šíriť správy o možnej manipulácii volieb, keď sa na sociálnych sieťach objavili videá, ktoré ukazujú ľudí odovzdávajúcich viac hlasovacích lístkov naraz. Predseda Najvyššej volebnej komisie Sadi Güven v tejto súvislosti informoval, že úrady už podnikli potrebné kroky.

V Turecku sa tento rok po prvý raz konali prezidentské a parlamentné voľby naraz. Keďže v tých prezidentských vyhral Erdogan, nič už nestojí v ceste tomu, aby zaviedol zmeny, ktoré si nechal odhlasovať v minuloročnom referende.

Podľa CNN by turecký politický systém mal po voľbách v niečom pripomínať ten americký: Funkcia premiéra zanikne, prezident sa stane automaticky aj šéfom vlády a bude v jeho kompetencii nominovať a odvolávať jej členov.

Do vlády si môže vybrať hocikoho podľa vlastného uváženia, čím sa zruší doterajšie pravidlo, že členmi vlády môžu byť len poslanci.

Erdogan zruší výnimočný stav

Erdogan pred voľbami prisľúbil, že prvou vecou, ktorú urobí na začiatku svojho ďalšieho volebného obdobia vo funkcii, bude zrušenie výnimočného stavu, ktorý Turecko zaviedlo po zmarenom pokuse o puč z júla 2016.

Hoci tento sľub vyzerá sympaticky, podľa agentúry Associated Press to je skôr trik na voličov a v skutočnosti sa nič nezmení. Erdogan totiž doteraz potreboval výnimočný stav na to, aby mohol krajine vládnuť prostredníctvom dekrétov a sám od seba rozhodovať o kľúčových veciach vrátane zahraničných či domácich operácií proti Kurdom.

Keď sa však teraz stane hlavou štátu aj na ďalšie volebné obdobie, v ktorom už bude platiť nové rozdelenie právomocí medzi jednotlivé zložky vedenia štátu, bude môcť robiť presne to isté čo doteraz aj bez výnimočného stavu.

Odporúčané články

Turecko reaguje kroky Spojených štátov a uvaľuje clá na desiatky amerických tovarov USA a Turecko zmierňujú napätie, dohodli sa na pláne pre sýrsky Manbídž

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Aktuálne správy

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies