Predsudky a diskriminácia voči LGBTI+ ľuďom bránia Slovensku v ekonomickom raste, ukázala štúdia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ZHROMAŽDENIE: Odsúdenie nenávisti voči LGBTI
Účastník s dúhovou vlajkou na Námestí SNP v Bratislave. Foto: SITA/Branislav Bibel
Tento článok pre vás načítala AI.

Spoločenská akceptácia a právne postavenie LGBTI+ ľudí na Slovensku patrí medzi najhoršie v Európskej únii. Výskumy dokazujú, že diskriminačné postoje a zákony voči LGBTI+ ľuďom majú negatívny dopad nielen na zdravie a produktivitu zamestnancov a zamestnankýň, ale aj na celkovú ekonomiku krajiny.

Inkluzívne spoločnosti sú lepšie pre rast

Slovensko sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii a jednou z najväčších výziev, ktorým bude nová vláda musieť čeliť, je priniesť riešenia ako konsolidovať verejné financie. Vytvorenie inkluzívneho prostredia je cestou k väčšej hospodárskej prosperite v krajine, hovorí najnovšia správa od Open for Business.

LGBTI+ inklúzia ide ruka v ruke s vyššou ekonomickou výkonnosťou. Dôkazy svedčia o tom, že otvorené, inkluzívne a rozmanité spoločnosti sú lepšie pre hospodársky rast a že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity môže poškodiť dlhodobé hospodárske vyhliadky krajiny,” približuje Dominic Arnall, generálny riaditeľ organizácie Open for Business, ktorá sa dlhodobo zaoberá výskumom a analýzou ekonomických výhod inklúzie LGBTI+ ľudí.

Odliv mozgov

Z ich správy vyplýva, že predsudky a diskriminácia voči LGBTI+ ľuďom na Slovensku bránia krajine v dosiahnutí jej cieľov v oblasti hospodárskeho rastu. Slovensko zaostáva za svojimi susedmi v rámci Vyšehradskej skupiny v kľúčových ekonomických ukazovateľoch, ako sú konkurencieschopnosť, inovácie či priamy zahraničný investičný kapitál.

Pretrvávajúci odliv mozgov začínajúci u študentov univerzít vedie k strate pracovnej sily zo strany Slovenska do otvorenejších a rôznorodejších spoločností, čo bolo nedávno zdôraznené aj v dokumente Magnet pre talent slovenskej vlády. Slovensko podľa nej stráca takmer 2,8 milióna eur za každú vysokokvalifikovanú osobu, ktorá opustí krajinu,” približuje Arnall.

Pasca stredného príjmu

Slovensko má podľa plánu obnovy víziu dostať sa do roku 2030 z takzvanej „pasce stredného príjmu“ na úroveň 92 % priemeru EÚ 27 v HDP na obyvateľa. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu by mohlo byť ťažké tento cieľ dosiahnuť.

Aby Slovensko mohlo rozvíjať svoju ekonomiku a efektívne konkurovať svojim inkluzívnejším európskym susedom, malo by nasledovať ich príklad a prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany LGBTI+ obyvateľov. Bez podpory väčšej otvorenosti, inklúzie a rešpektu pre všetkých ľudí žijúcich na Slovensku budú chronické ekonomické problémy len pokračovať,” konštatuje Arnall.

Práva LGBTI+ ľudí

Prijatie politík a postupov, ktoré podporujú väčšiu inklúziu LGBTI+ ľudí, by podľa Arnalla mohli mať celý rad pozitívnych vplyvov na slovenskú ekonomiku.

Ak by Slovensko zvýšilo práva LGBTI+ ľudí na Slovensku čo i len o 10 % a prijalo napríklad legislatívu umožňujúcu partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a vyrovnalo sa tak väčšine krajín Európskej únie, HDP na obyvateľa by sa zvýšilo približne o 3 000 eur,” dodáva Arnall.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Európska únia