Kiska považuje 17. november za najvýznamnejší sviatok

Kiska považuje 17. november za najvýznamnejší sviatok
Prezident SR Andrej Kiska počas pietnej spomienky na obete komunistického režimu pri pamätníku Brána slobody na Devíne pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu. Spomienku zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska. Bratislava, 17. november 2015. Foto: SITA/Marek Mrviš

BRATISLAVA 17. novembra (WebNoviny.sk) – Ak sú sloboda a ľudské práva tou najväčšou hodnotou, potom je 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, najvýznamnejším dňom v novodobých dejinách Slovenska, vyslovil sa prezident Andrej Kiska pri pamätníku Brána slobody na Devíne. Kiska si spolu s vedením parlamentu a Konfederáciou politických väzňov na Devín prišiel uctiť obete komunistického režimu a pripomenúť udalosti novembra 1989.

Slováci novembrom 1989 podľa Kisku získali slobodu, občianske práva a demokraciu. Prezident upriamil pozornosť na ploty a múry, ktoré obkolesovali hranice socialistických štátov a boli vystavané proti slobode. „Ploty, cez ktoré prejsť znamenalo riskovať život alebo pritom aj zomrieť. Myslím, že oveľa horšie ploty a múry boli vystavané a povzbudzované vo vnútri medzi ľuďmi, aby vďaka nim ľahšie vládla nesloboda, podporovala sa štátnou mocou podozrievavosť a lži, nedôvera a strach,“ povedal Kiska.

Hlava štátu v kontexte piatkových teroristických útokov v Paríži zdôraznila, že ak hovoríme o bezpečnosti, musíme vždy hovoriť o ochrane hodnôt slobody a demokracie v Európe. „Naša bezpečnosť znamená chrániť hodnoty a princípy, pre ktoré ľudia v novembri 1989 prestrihli plot. Chrániť hodnoty, ktoré nás odvtedy držia pokope,“ vysvetlil Kiska. Podľa jeho slov to, čo je dnes najviac ohrozené a čo najviac chránime, je naša sloboda a demokracia. „To, čo je dnes skúšané, je európska solidarita a jednota. To, čo slobodu, demokraciu a európsku bezpečnosť najviac ohrozujú sú pochybnosti, strach a chaos, ktoré či už zbraňou teroristov a fanatikov, alebo politickou krátkozrakosťou radikalizujú a oslabujú európsku jednotu zvnútra,“ konštatoval prezident.

Kiska pripomenul, že slobodu a demokraciu žiadna generácia nedostáva darom, ale sú hodnotami, o ktoré sa treba starať a chrániť ich.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák upozornil, že pri pokuse o útek zomrelo v niekdajšom socialistickom štáte 400 občanov. „Nedokážeme si predstaviť bolesť rodičov, ktorým pri pokuse o prechod hraníc zabili dieťa. Zločiny proti ľudskosti nemôžu byť nikdy premlčané,“ dodal Krajňák.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo podotkol, že obete komunistického režimu ukazujú, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo. Frešo pripomenul, že v Európe sa dnes opäť začínajú stavať ploty, podobne, ako socialistické štáty stavali ploty pozdĺž hraníc, najprv tiež s deklarovaným zámerom chrániť sa. „Vyslovujem jasné ‚nie‘ akýmkoľvek plotom, jasnú vôľu spoločne sa brániť proti teroristom, spoločne sa brániť voči nenávisti a spoločne povedať – tu v Európe si ctíme slobodu, demokraciu a pravdu nado všetko,“ povedal Frešo. Predseda Bratislavského VÚC zdôraznil, že nové ploty medzi európskymi štátmi by boli víťazstvom fanatikov. Štáty by podľa jeho slov na obmedzenie pohybu tovarov a ľudí doplatili aj ekonomicky, dotklo by sa to vo významnej miere aj Slovenska, ktoré je výrazne proexportne orientované.

„Verím, že zázraky sa dejú,“ vyjadril sa predseda Konfederácia politických väzňov Slovenska Anton Srholec. Pripomenul, že na pamätníku obetiam komunizmu mohlo byť aj jeho meno, keďže pri pokuse o prechod štátnych hraníc cez rieku Moravu na neho strieľali, guľka ho však nezasiahla. Odsúdený bol za to na 12 rokov, z ktorých si desať odkrútil v uránových baniach v Jáchymove. Nikdy by sme podľa jeho slov nemali zabudnúť na 71-tisíc ľudí, ktorí skončili za minulého režimu vo väzení. „My, veteráni, dobre vieme, aká daň sa platí za slobodu. Zápas o kvalitu demokracie stále pokračuje, nie je to prechádzka ružovou alejou,“ konštatoval Srholec. „My vieme, aké vetry fúkali z Moskvy. Preto sa dištancujeme od všetkých pokusov zvrátiť dejiny, či sentimentality alebo platených ľudí, ktorí by radi vrátili dejiny naspäť, aby sme sa opäť stali satelitom jedného impéria. Naopak, my sme Európa a s Európu znášame chvíle radostné i ťažké. Máme víziu,“ uzavrel katolícky kňaz. Srholec odsúdil návrat strachu, teroru a násilia a vyzdvihol hodnoty, na ktorých stojí Európa už dvetisíc rokov.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaAnton SrholecOndrej KrajňákPavol Frešo