Uhlíkovo neutrálna dedina v Nemecku sa stala turistickom atrakciou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Uhlíkovo neutrálna dedina v Nemecku sa stala turistickom atrakciou
Ilustračné foto: www.gettyimages.com

Pozoruhodná obec Feldheim nachádzajúca sa juhozápadne od Berlína sa preslávila obrovskými investíciami do energetickej infraštruktúry. Pre svoje okolie je inšpiráciou.

Feldheim je jedným z tých mála miest na svete, kde sa obyvatelia môžu pochváliť tým, že ich dedina je takmer úplne uhlíkovo neutrálna. Ich odhodlanie obmedziť emisie skleníkových plynov a minimalizovať vplyv na životné prostredie získalo veľkú pozornosť nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe.

Elektrina pre 65 000 domácností

Pozoruhodná dedinka so 130 ľuďmi hodinu jazdy juhozápadne od Berlína sa preslávila obrovskými investíciami do energetickej infraštruktúry. Hlavným zdrojom energie pre Feldheim je vlastná výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov. Dedina disponuje vlastným veterným parkom s 55 turbínami, ktoré zabezpečujú energiu pre obyvateľov a podniky v oblasti. Okrem toho majú aj slnečné panely, ktoré slúžia na produkciu solárnej energie. Veterný park vyrába dostatok elektriny na zásobovanie približne 65 000 domácností. Feldheim odoberá iba 1 percento. Prebytok energie je dodávaný do centrálnej energetickej sústavy, čím prispieva k obnoviteľnej energii pre ďalšiu oblasť v Nemecku.

Niekoľkonásobne nižšie účty za elektrinu a kúrenie

Celá myšlienka energetickej transformácie Feldheimu sa začala v 90. rokoch 20. storočia, ale obyvatelia tvrdia, že sa skutočne vyplatila počas nedávnej energetickej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Miestni obyvatelia sa dnes chvália účtami za elektrinu štyrikrát nižšími, než je celoštátny priemer, a tým, že sa nespoliehajú na ruské fosílne palivá. Teraz už aj skeptickí obyvatelia „si uvedomili, že robiť veci týmto spôsobom je a bolo dobré,“ hovorí  59-ročná Petra Richterová, ktorá celý život žije vo Feldheime a pôsobí ako hovorkyňa obce.

Tieto snahy sa oplatili. Obyvatelia Feldheimu dnes platia za elektrinu 12 centov za kilowatthodinu – približne štvrtinu priemernej ceny v Nemecku – a 7,5 centa za kWh za kúrenie, čo je dva až trikrát menej ako celoštátny priemer .

Kúrenie prostredníctvom bioodpadu

Teplo pre obytné domy a verejné budovy vo Feldheime sa získava z biomasy. Dedina má vlastnú biomasovú elektráreň, ktorá využíva drevo a biologický odpad ako palivo na výrobu tepla. Myšlienka bioplynovej stanice začala v roku 2008, v reakcii na rastúce ceny energií a klesajúce ceny plodín, kedy sa Energiequelle – firma prevádzkujúca veterný park, spojila aj so združením farmárov vo Feldheime, aby postavili bioplynovú stanicu.

Zastavili sme pestovanie zemiakov a cukrovej repy a namiesto toho sme pestovali viac kukurice,“ hovorí  Werner Schlunke, bývalý šéf miestneho združenia farmárov, ktoré je hlavným zamestnávateľom v obci. Kukurica pestovaná vo Feldheime sa teraz používa v závode, ktorý riadia farmári.

Posledný krok smerom k decentralizovanému zásobovaniu energiou urobila obec v roku 2010, keď vybudovala vlastnú elektrickú a vykurovaciu sieť, napájanú z veterného parku a bioplynovej stanice.

Inšpirácia pre udržateľné riešenia

Úspech Feldheimu ako uhlíkovo neutrálnej dediny nekončí iba pri energetickom aspekte. Dedina tiež zaviedla opatrenia na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej účinnosti v budovách. Obyvatelia sa podieľajú na programoch triedenia odpadu a aktívne podporujú ekologické spôsoby života.

Tieto iniciatívy Feldheimu nezostali nepovšimnuté. Mnoho turistov prichádza do tejto dediny, aby si prezreli inovatívne projekty a získali inšpiráciu pre udržateľnosť.

Tí, ktorí navštívia Feldheim, majú možnosť vidieť a zažiť inovatívne riešenia v praxi. Obec ponúka prehliadky svojich energetických zariadení, ako sú veterinárne turbíny a solárne panely. Turisti sa dozvedia viac o výrobe a distribúcii obnoviteľnej energie a o tom, ako dedina minimalizuje svoj ekologický odtlačok.

Všetko má svoje ALE

Hoci má Feldheim veľmi nízku uhlíkovú stopu, dokonca aj zelená technológia, ktorú používa, má vplyv na životné prostredie. „Vždy tu bude nejaký problém,“ tvrdí Henner Busch, výskumník z univerzity v Lunde, ktorý študuje projekty energetickej sebestačnosti. „ Čo sa stane napríklad s veternou turbínou, keď sa už nepoužíva?“

Busch však tvrdí, že úspech Feldheimu spočíva niekde inde. Podarilo sa mu totiž vytvoriť „demokratickú štruktúru“, ktorá dala miestnym obyvateľom podiel na energetickom prechode, čím vytvorila pocit spoločnej identity a hrdosti – a inšpiruje susedné komunity, aby vyskúšali to isté.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať