BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) – Vládna koalícia Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS neschválila pomoc vo výške 27 miliónov eur na pomoc oblastiam postihnutým povodňami. Poslanci týchto strán totiž odmietli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podpredsedu KDH Daniela Lipšica, ktorý presadzoval, aby sa na odstraňovanie následkov záplav použilo okrem iných i 27 miliónov eur z kapitoly ministerstva školstva určených na výstavbu Národného futbalového štadióna v roku 2010.
Do zaplavených regiónov tak poputujú zo zákona štyri milióny eur. Umožní to novela zákona o voľbách do Národnej rady SR a zákona o politických stranách. O štvrtinu zníži výšku príspevku za hlasy politickým stranám, na ktorý majú nárok po parlamentných voľbách v závislosti od počtu získaných platných hlasov. Zároveň sa pre rok 2010 znižuje aj výška príspevku na činnosť, ktorý bude vyplatený v troch podieloch. Právnu normu podporilo 112 zo 114 prítomných poslancov všetkých politických strán.
Škody spôsobené povodňami vyčíslili rezorty na cca 230 miliónov eur
Zahrnúť do zákona okrem štyroch miliónov eur z prostriedkov pre strany aj 27 miliónov eur určených na futbalový štadión odmietol minister financií Ján Počiatek. Podľa vlastných slov na takýto krok nepotrebuje zákon. Zároveň naznačil, že môže ísť o nepriamu novelu zákona o štátnom rozpočte, čo by komplikovalo situáciu. Nevylúčil, že v budúcnosti na tieto peniaze siahne. Lipšic mu pripomenul, že aj politické strany môžu venovať peniaze na financovanie následkov povodní dobrovoľne, ale vláda tak robí zákonom. Preto by mohli poslanci zákonom rovnako prikázať, aby išla na povodne aj časť sumy pre NFS. Počiatkovi zdôraznil, že v jeho prípade ide o priamu a nie nepriamu novelu.
O 70 miliónoch eur na výstavbu NFS rozhodla vláda minulé leto. Stavať sa zatiaľ nezačalo. Mesto Bratislava sa nevie dohodnúť s vlastníkmi starého štadióna Slovana na jeho odkúpení a cene, ktorú by za to zaplatilo.
Parlament schválil spôsob kompenzácií farmárov
Parlament dnes upravil spôsob kompenzácií pre farmárov, lesníkov a chovateľov rýb, keď schválil zákon o poskytovaní dotácie na kompenzácie strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe.
Kompenzáciu za škody spôsobené počasím prirovnateľným ku katastrofe poskytne štát farmárom, ktorých škoda presiahla dvetisíc eur. Maximálna hranica kompenzácie je 80 percent straty, ak je proti nepriazni počasia farmár poistený a uzavrel poistnú zmluvu pokrývajúcu najmenej 50 percent jeho priemernej ročnej produkcie alebo príjmu z výroby príslušného poľnohospodárskeho výrobku v rámci podniku. Ak pôsobí v menej priaznivej oblasti a je poistený, kompenzácia môže vzrásť na najviac 90 percent. Ak farmár nebol poistený, alebo uzavrel poistnú zmluvu pokrývajúcu menej ako 50 percent jeho priemernej ročnej produkcie alebo príjmu z výroby príslušného poľnohospodárskeho výrobku v rámci podniku, štát mu bude kompenzovať najviac 40 percent straty. V prípade nepoistených farmárov v menej priaznivých oblastiach kompenzácia môže dosiahnuť 45 percent straty. V prípade prírodných katastrof môžu farmári dostať od štátu aj celú sumu škôd. Podobne aj lesníci, avšak ich strata musí byť väčšia ako 5 000 eur a kompenzácia sa bude týkať náhrady porastov a nákladov na likvidáciu zničených porastov. Od kompenzácie sa odráta poistné plnenie. Rovnaké podmienky budú aj pre odškodnenie chovateľov rýb, ich straty však musia byť väčšie ako 2 tis. eur.
Plénum odsúhlasilo i novelu geologického zákona vypracovanú rezortom životného prostredia, ktorý zanikne k 1. júlu. Jeho kompetencie prejdú pod ministerstvo pôdohospodárstva a to bude ako orgán štátnej geologickej správy „povinný za účelom odvrátenia, zmiernenia alebo odstránenia následkov živelnej pohromy zabezpečiť vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu na zistenie podmienok stability územia náchylného na zosúvanie s určením podmienok na zabezpečenie jeho stability, monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanáciu geologického prostredia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie nestability geologického prostredia.“ Vláda predpokladá, že výdavky súvisiace s napĺňaním litery zákona budú ročne pol milióna eur a majú byť zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia.
Zníženie príspevkov pre strany je účelový krok vlády,tvrdí EDS
Európska demokratická strana (EDS) považuje dnešné mimoriadne rokovanie parlamentu, na ktorom poslanci schválili zníženie výšky príspevku za hlasy politickým stranám, hnutiam a koalíciám o štyri milióny eur, za účelový krok vlády so snahou získať ďalšie hlasy voličov krátko pred voľbami. Vláda odôvodňuje zníženie výšky príspevku finančnou pomocou povodňami postihnutým ľuďom. EDS v stanovisku uviedla, že podporuje odškodnenie postihnutých občanov, je však ale presvedčená, že počas minulých štyroch rokov bolo možné ušetriť iným spôsobom a omnoho viac ako spomínané štyri milióny eur. „Tento návrh je krokom proti demokracii a pluralite názorov a výrazne eliminuje činnosť a fungovanie najmä malých politických strán na Slovensku. Taktiež to vnímame ako snahu vládnej koalície likvidovať svojich potenciálnych politických protivníkov, ktorí prinášajú do politiky nové myšlienky a nových ľudí a majú ambíciu vymeniť súčasnú politickú garnitúru,“ uvádza v stanovisku EDS. Podľa EDS by sa dali usporiť štátne peniaze napríklad aj znížením poslancov o 10 percent. „Preto má na kandidátke 135 osobností. Zníženie počtu poslancov len o 15 znamená úsporu 1 400 000 eur ročne. Ďalšie úspory by prinieslo aj zníženie korupcie a klientelizmu na Slovensku aspoň o tretinu. Niekoľko desiatok miliónov eur bolo možné ušetriť pri tzv. nástenkovom tendri, predaji emisií či efektívnym budovaním diaľnic,“ tvrdí predseda Európskej demokratickej strany Antonio Parziale.
EDS je na politickej scéne od augusta minulého roka. Je súčasťou nadnárodnej EDS, ktorej členmi je 11 európskych politických strán. Strana má aj platformu Mladí Európania, ktorá chce medzi vrstovníkov šíriť myšlienky liberálnej demokracie, plurality názorov, rešpekt, toleranciu, slobodu a spravodlivosť. EDS chce vo voľbách osloviť predovšetkým prvovoličov, nerozhodnutých voličov a pravicovo orientovanú časť slovenskej populácie.
SITA