Kríza na Ukrajine: Európska únia prijala balík sankcií, Rusko začalo s evakuáciou svojich diplomatov (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina
Foto: ilustračné, SITA/AP.

Na Ukrajine vyhlásia výnimočný stav. Rozhodla o tom v stredu národná bezpečnostná rada. Jej šéf Oleksij Danilov uviedol, že výnimočný stav bude platiť na celom území krajiny s výnimkou Doneckej a Luhanskej oblasti, kde už ukrajinské sily bojujú s proruskými separatistami, informuje spravodajský portál BBC. Opatrenie bude podľa neho platiť 30 dní. Zavedenie výnimočného stavu musí ešte schváliť ukrajinský parlament.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že povolá do stavu pohotovosti niektorých vojakov v zálohe. Poznamenal však, že v súvislosti s hrozbami Ruska nenariaďuje úplnú mobilizáciu.

Šéf Bieleho domu Joe Biden vyhlásil, že USA uvalia sankcie na Rusko. Sankcie budú podľa neho zamerané na tamojších oligarchov i ruský štátny dlh.

„To znamená, že sme ruskú vládu odstrihli od západného financovania. Nemôžu už získavať peniaze od Západu a nemôžu obchodovať so svojím novým dlhom ani na našich, ani na európskych trhoch,“ povedal Biden. Dodal, že ruským predstaviteľom a ich rodinám znemožnia využívať bankové pôžičky.

Americký prezident tiež poznamenal, že USA presúvajú sily na ochranu spojencov NATO v Baltskom mori. Washington zároveň oznámil, že stretnutie ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v Ženeve s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom koncom tohto týždňa sa neuskutoční. Podľa Blinkena to po ruských krokoch voči Ukrajine nedáva zmysel.

Kríza na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

21:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie o situácii na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

20:07 Pre napätie okolo Ruska a Ukrajiny svet čelí času nebezpečenstva, varoval generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN)António Guterres.

Počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa venuje situácii na Ukrajine, vyhlásil, že je čas na „zdržanlivosť, súdnosť a deeskaláciu“, aby sa predišlo „rozsahu a závažnosti núdze nevídanej dlhé roky“. „Je čas nastoliť prímerie a vrátiť sa na cestu dialógu a vyjednávania,“ povedal Guterres s tým, že je „plne odhodlaný vyriešiť túto krízu bez ďalšieho krviprelievania“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Guterres tiež povedal, že sa Valné zhromaždenie schádza „čeliac najvážnejšej globálnej mierovej a bezpečnostnej kríze za posledné roky“. Je to chvíľa, o ktorej podľa svojich slov naozaj dúfal, že nepríde. „Najnovší vývoj týkajúci sa Ukrajiny vyvoláva vážne znepokojenie a zahŕňa správy o zvýšenom porušovaní prímeria cez kontaktnú líniu a reálne riziko ďalšej eskalácie na mieste,“ vyjadril sa.

18:38 Európska únia (EÚ) prijala balík sankcií, ktorými reaguje na ruské uznanie samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny.

Zmrazenie majetku, zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov a cestovný zákaz sa týka všetkých 351 členov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, a 27 vysoko postavených osôb a entít, ktorí zohrali úlohu pri oslabovaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny, informuje na svojej webstránke Rada EÚ.

Podľa informácií agentúry AP sú medzi sankcionovanými osobami minister obrany Sergej Šojgu, šéf prezidentského úradu Anton Vajno, vrchný veliteľ ruského námorníctva Nikolaj Jevmenov, hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zacharovová či šéfredaktorka vysielateľa RT Margarita Simonjanová.

Sankčný balík tiež obsahuje obmedzenia na ekonomické vzťahy v separatistami kontrolovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti, a to konkrétne zákaz importu a exportu tovaru, obmedzenie obchodu a investícií a poskytovania turistických služieb. Rada tiež rozhodla o zavedení sektorového zákazu financovania Ruskej federácie, jej vlády a centrálnej banky. Obmedzením možnosti ruského štátu a vlády vstúpiť na kapitálové a finančné trhy a služby EÚ sa euroblok podľa vyhlásenia Rady snaží obmedziť financovanie eskalačných a agresívnych politík.

Sankcie, ktoré už vstúpili do platnosti, sú prvými krokmi v plánovanej sérii gradujúcich odvetných opatrení v prípade, že ruský prezident Vladimir Putin zaútočí alebo pošle ruských vojakov hlbšie na Ukrajinu.

18:33 Česká republika je dobre pripravená na všetky varianty vývoja v ukrajinskej kríze. Po rokovaní vlády to vyhlásil v stredu premiér Petr Fiala.

Ako dodal, situácia je vážna a Európa je na krok od vojny, informuje spravodajský portál TN.cz. Vláda podľa neho počíta aj s utečeneckou vlnou z Ukrajiny alebo obmedzením dodávok energií z Ruska. Ďalšie kroky Česko koordinuje s partnermi v Európskej únii (EÚ) a NATO, dodal premiér.

Minister vnútra Vít Rakušan poznamenal, že tajné služby zatiaľ neevidujú bezpečnostné hrozby, ktoré by vyplývali zo situácie na rusko-ukrajinskej hranici. Chce však vyzvať európskych kolegov, aby od občanov Ruskej federácie požadovali biometrické pasy.

Krok podľa neho zabezpečí, že na územie EÚ budú z Ruska vstupovať iba ľudia, ktorí sú autentickými držiteľmi svojich pasov. Vláda chce tiež zaviesť osobitné humanitárne víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí doma čelia politickému prenasledovaniu, dodal Rakušan.

17:39 Činnosť webstránok úradov a bánk na Ukrajine narúšajú kybernetické útoky. Minister pre digitálnu transformáciu Michail Fedorov informoval, že webstránky ukrajinského parlamentu, vlády či ministerstva zahraničia sa stali terčmi takzvaných DDoS útokov (distribuované odopretie služby, pozn. red). Tie spôsobili problémy aj na webstránkach ministerstva obrany a vnútra. Ukrajinské úrady a banky čelili kyberútokom aj minulý týždeň. NATO nedávne kyberútoky na Ukrajine pripísalo ruskej vojenskej rozviedke GRU. Zároveň varovalo, že vzhľadom na napätie pre možnú ruskú inváziu na Ukrajinu sa môžu objaviť aj ďalšie útoky.

17:16 Rusko má dostatok financií, aby zabezpečilo obsluhu svojho verejného dlhu. V reakcii na krok Spojených štátov, ktoré ohlásili sankcie s cieľom sťažiť Moskve prístup na medzinárodné dlhopisové trhy o tom informovalo v stredu ruské ministerstvo financií. Tvrdí, že má k dispozícii viac ako 4,5 bilióna rubľov (RUB), vďaka čomu dokáže pružne požičiavať peniaze a predávať štátne dlhopisy.

V nadchádzajúcich týždňoch však budú aukcie vládnych cenných papierov obmedzené s prihliadnutím na situáciu na trhu, uviedlo ďalej ministerstvo. Finančné rezervy podľa jeho vyhlásenia predstavujú viac ako dvojnásobok čiastky, ktorú si Rusko plánuje požičať za celý rok 2022. Informuje o tom televízia CNN.

17:03 Predseda Európskej rady Charles Michel zvolal na štvrtok večer jej mimoriadne stretnutie, ktoré sa bude venovať ukrajinskej kríze. Stretnutie v Bruseli sa podľa informácií na webstránke Európskej rady zameria na najnovší vývoj situácie, ochranu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, prístup k Rusku a podporu Ukrajiny. „Agresívne kroky Ruskej federácie porušujú medzinárodné právo a územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Podkopávajú aj európsky bezpečnostný poriadok,“ uviedol Michel v pozvánke členom Európskej rady.

16:42 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi, že neuznáva kroky Moskvy voči suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Politici spolu telefonovali po tom, čo Rusko formálne uznalo nezávislosť proruských separatistických regiónov na východe Ukrajiny, čo zvýšilo napätie v regióne.

Erdoganov úrad uviedol, že počas stredajšieho telefonátu s Putinom znova vyzval na diplomatické riešenie ukrajinskej krízy. Turecko, ktoré je členom NATO a čiernomorským susedom Ruska, chce podľa vyhlásenia rokovania s cieľom vyriešiť danú krízu.

16:05 Slovensko má podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) dostatok plynu v zásobníkoch, ropa vie pritiecť aj ropovodom Adria.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

15:56 Ruské ministerstvo zahraničia v stredu varovalo pred „dôsledne vyladenou a bolestivou“ reakciou na novo uvalené americké sankcie, ktorej sa Spojené štáty nevyhnú.

Rezort vo vyhlásení uviedol, že spomenuté sankcie sú súčasťou pretrvávajúceho úsilia Washingtonu zmeniť smer Ruska a vyvíjanie tlaku sa nepreukáže ako odstrašujúci prostriedok. Informuje o tom televízia CNN.

Ministerstvo tiež uviedlo, že sú otvorení diplomacii. „Sme otvorení diplomacii založenej na princípoch vzájomného rešpektu, rovnosti a zohľadňovaní záujmov toho druhého,“ tvrdí vo vyhlásení.

15:35 Izrael podporuje územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny. Oznámilo to v stredu izraelské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň vyjadrilo znepokojenie nad „vážnou eskaláciou“ napätia na východe Ukrajiny, kde Moskva formálne uznala nezávislosť dvoch proruských separatistických regiónov.

Židovský štát, ktorý má blízke vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, doteraz ku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou zaujímal zdržanlivý postoj.

Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení priamo nespomenulo Rusko. Uviedlo iba, že dúfa v diplomatické riešenie, ktoré zabezpečí pokoj a že Izrael je ochotný pomôcť, ak ho o to požiadajú. Ministerstvo tiež vyjadrilo obavy o blaho svojich občanov a miestnej židovskej komunity na Ukrajine. V Izraeli žije veľké množstvo prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu vrátane Ukrajiny.

14:49 Rusko začalo evakuovať svoj diplomatický personál na Ukrajine. Moskva má veľvyslanectvo v Kyjeve a konzuláty v Charkove, Odese a Ľvove.

Dôvodom evakuácie je podľa Kremľa snaha ochrániť životy a bezpečnosť týchto ruských občanov na Ukrajine, keďže mali čeliť vyhrážkam o použití fyzického násilia. Diplomatom tiež mali údajne v minulosti podpáliť ich vozidlá, pričom ukrajinské úrady na to nereagovali.

14:41 Ministerstvo vnútra SR na branno-bezpečnostnom výbore predstavilo časť vypracovaných plánov pre prípadnú utečeneckú vlnu z Ukrajiny.

14:15 Veľká Británia je pripravená zintenzívniť sankcie na Rusko v prípade, že by podniklo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.

V relácii BBC Breakfast to povedala britská ministerka zahraničia Liz Truss, pričom bránila opatrenia pred kritikou z radov poslancov, podľa ktorých mali byť prísnejšie. Podľa nej sú v utorok oznámené opatrenia tvrdé a je dôležité mať ďalšie sankcie odložené. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Britský premiér Boris Johnson v utorok uvalil sankcie na päť ruských bánk a troch oligarchov. Truss v denníku The Times uviedla, že vláda má „dlhý zoznam tých, ktorí sa podieľajú na konaní ruského vedenia“, a ak Putin odmietne stiahnuť vojakov, Spojené kráľovstvo môže pokračovať v zosilňovaní tým, že sa zameria na viac bánk, bohatých jednotlivcov a významné spoločnosti.

To by znamenalo sankcie pre členov ruského parlamentu, zákaz obchodovania britských firiem v separatistických územiach Donecka a Luhanska, zákaz exportu technológií do Ruska a obmedzenie ruských štátnych a súkromných firiem v získavaní financií na britských trhoch. Truss tiež v stredu vo vyhlásení potvrdila záväzok Spojeného kráľovstva zaručiť Ukrajine pôžičky až do výšky 500 miliónov dolárov na zmiernenie ekonomických účinkov ruskej agresie.

13:10 Čína v stredu obvinila USA z vytvárania strachu a paniky okolo ukrajinskej krízy a vyzvala na rokovania na zmiernenie napätia.

Hovorkyňa rezortu zahraničia v Pekingu Chua Čchun-jing uviedla, že Spojené štáty podnecujú napätie tým, že poskytujú Ukrajine obranné zbrane. Nasadenie zhruba 190-tisíc ruských vojakov v pohraničí ani diplomatické úsilie Západu smerom k Rusku však hovorkyňa nespomenula.

„Čína vyzýva všetky strany, aby rešpektovali a venovali pozornosť vzájomným legitímnym bezpečnostným obavám, spoločne riešili problémy prostredníctvom rokovaní a konzultácií a zachovali regionálny mier a stabilitu,“ uviedla Chua na dennom brífingu.

Chua tiež potvrdila dlhodobý postoj Číny a odmietla nové jednostranné sankcie uvalené na Rusko, s ktorým má dobré vzťahy. Sankcie od USA a iných sú podľa nej neúčinné pri znižovaní napätia, pričom spôsobujú „vážne ťažkosti hospodárstvam a živobytiu príslušných krajín“.

Výsledok ukrajinskej krízy podľa všetkého vytvorí dôsledky pre Čínu v súvislosti s jej hrozbou napadnúť Taiwan, ktorý je blízkym spojencom USA, jej hraničným sporom s Indiou a jej nárokmi v Juhočínskom a Východočínskom mori, kde vyvolala obavy z konfliktu s Japonskom, Filipínami a ďalšími. Tí, ktorí obviňujú Čínu z toho, že protirečí jej postoju k rešpektovaniu národnej suverenity a územnej celistvosti vo vzťahu k ruským krokom smerom k Ukrajine, sú podľa hovorkyne „buď motivovaní postrannými motívmi, alebo zámerne skresľujú či dezinterpretujú Čínu“.

12:47 Na Ukrajine vyhlásia výnimočný stav. Rozhodla o tom v stredu národná bezpečnostná rada.

Jej šéf Oleksij Danilov uviedol, že výnimočný stav bude platiť na celom území krajiny s výnimkou Doneckej a Luhanskej oblasti, kde už ukrajinské sily bojujú s proruskými separatistami, informuje spravodajský portál BBC. Opatrenie bude podľa neho platiť 30 dní.

Zavedenie výnimočného stavu musí ešte schváliť ukrajinský parlament.

12:10 Pápež František v stredu vyzval všetky strany v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou, aby si spytovali svedomie a vzdali sa vojnových hrozieb. Vo výzve na týždňovej generálnej audiencii ďalej uviedol, že ho znepokojuje vývoj na Ukrajine, ktorý „diskredituje medzinárodné právo“. Zhromažďovanie ruských vojsk na hranici s Ukrajinou ani rozhodnutie Moskvy o uznaní nezávislosti separatistických regiónov na východe Ukrajiny pápež nespomenul. Poznamenal iba, že mier pre všetkých ľudí opäť ohrozujú záujmové skupiny.

11:49 Japonský premiér ohlásil sankcie voči Rusku a dvom separatistickým regiónom na východe Ukrajiny, ktoré ruský prezident Vladimir Putin uznal za samostatné republiky. Tokio sa tak pripojilo k medzinárodnej snahe, ktorej cieľom je tlačiť na Rusko, aby sa vrátilo k diplomatickým rozhovorom.

Premiér Fumio Kišida v stredu uviedol, že jeho vláda zakáže nové emisie ruských vládnych dlhopisov v Japonsku v reakcii na „kroky, ktoré Rusko podniká proti Ukrajine“. Predseda japonskej vlády zároveň povedal, že jeho krajina zastaví vydávanie víz ľuďom spojeným s dvomi ukrajinskými separatistickými regiónmi a zmrazí ich majetok v Japonsku. Okrem toho zakáže obchod s oboma separatistickými oblasťami.

Kišida vyjadril „silné odsúdenie“ Ruska, ktoré podľa jeho slov porušilo ukrajinskú suverenitu a teritoriálnu integritu a tiež medzinárodné právo. „Rozhodne vyzývame Rusko, aby sa vrátilo k diplomatickému procesu pri riešení tohto vývoja,“ dodal premiér.

10:59 M. Klus: Európa sa nebude na kroky Ruska len mlčky prizerať a rázne odpovie

10:46 Rezort diplomacie odporúča občanom Slovenskej republiky opustiť ďalšie regióny Ukrajiny.

Po Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti ministerstvo odporúča aj odchod z Černigovskej, Sumskej, Poltavskej, Charkovskej, Dnepropetrovskej a Nikolajevskej oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) o tom informuje na svojej webovej stránke.

Dôvodom odporúčania ministerstva je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v regióne, ktorá vyplýva z vojenského napätia medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.

10:33 Slovenské národné divadlo (SND) od stredy svojím nasvietením symbolicky podporí nedotknuteľnosť územnej celistvosti Ukrajiny.

Pridáva sa tak k výzve českých divadiel a po ich vzore sa stavia za podľa neho jedinú prijateľnú cestu riešenia konfliktov, ktorá je diplomatickou, mierovou a rešpektujúcou medzinárodné právo. Divadlo o tom informovalo vo svojom profile na sociálnej sieti. „Podporujeme všetkých našich kolegov z oboch dotknutých zemí, ktorí si prajú demokraciu a mier a veľmi si prajeme, aby politickí predstavitelia Ruskej federácie nepokračovali v porušovaní medzinárodných dohôd a ľudských práv,“ napísalo SND.

Asociácia profesionálnych divadiel ČR vyzvala v pondelok 21. februára české divadlá, kultúrne, verejné a štátne inštitúcie k symbolickej podpore nedotknuteľnosti územia štátu vyvesením ukrajinských vlajok na budovy. Na svojej webstránke zverejnila viaceré fotografie divadiel, ktoré danú výzvu podporili.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

10:20 Slovensko zatiaľ na svojej východnej hranici neeviduje nárast počtu migrantov.

Pred stredajším rokovaním vlády to povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že situácia sa ale môže veľmi rýchlo zhoršiť „Prijímame preto patričné opatrenia. V prípade potreby vedia byť slovenské jednotky vojakov nasadené na východnej hranici veľmi rýchlo,“ dodal Naď.

10:13 Situáciou na Ukrajine sa bude zaoberať aj vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

10:09 Slovensko zváži možnosti posilnenia vojenskej prítomnosti NATO na území SR. Uviedol to štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer počas stretnutia s estónskym veľvyslancom Toomasom Kukkom, v nadväznosti na minulotýždňové rokovanie ministrov obrany NATO v Bruseli o posilnení vojenskej prítomnosti Aliancie na východnom krídle.

9:52 Bývalý americký prezident Donald Trump pochválil najnovšie kroky ruského prezidenta Vladimira Putina súvisiace s Ukrajinou. Šéfa Kremľa v rozhovore s rozhlasovými publicistami Clayom Travisom a Buckom Sextonom dokonca označil za „šikovného a múdreho chlapíka“. Referuje o tom web npr.org.

Putin sa v pondelok rozhodol uznať nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny a poslal tam ruské vojská, aby plnili údajnú „mierovú“ operáciu.

„Keď som to videl v televízii, povedal som si: ‚To je geniálne‘. Putin tam príde a zachová mier. Bude to najsilnejšia mierová sila. Niečo také by sme potrebovali na našej južnej hranici,“ povedal 75-ročný Trump a dodal: „Putin je veľmi šikovný človek. Poznám ho veľmi dobre.“

Trump neskôr poznamenal, že keby bol vo funkcii prezidenta USA, Moskva by sa v súvislosti s Ukrajinou takto nesprávala. Svojho nástupcu Joea Bidena pritom označil za človeka, ktorý „nemá poňatia o tom, čo robí“.

Trumpove slová sa však v Bielom dome nestretli s pochopením. „Snažíme sa nenechať si radiť od niekoho, kto chváli prezidenta Putina a jeho vojenskú stratégiu, kto vyjadril otvorenosť k zrušeniu sankcií voči Rusku v súvislosti s anexiou Krymu, alebo kto povedal lídrom G7, že Krym je súčasťou Ruska,“ skonštatovala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Trump Social Media
Bývalý americký prezident Donald Trump. Foto: SITA/AP

9:24 Americký akciový trh v utorok oslabil po tom, ako Rusko vyslalo vojakov do separatistických regiónov na východe Ukrajiny, čím pokračuje eskalácia napätia.

Americký trh však už skôr ustúpil zo svojho maxima z 3. januára. Dôvodom bola neistota z toho, aký bude mať vplyv rozhodnutie Federálneho rezervného systému (Fed) ukončiť politiku mimoriadne nízkych úrokov a stiahnuť ďalšie ekonomické stimuly.

Index S&P 500 si odpísal jedno percento a uzavrel na úrovni 4 304,76 bodu. V porovnaní so svojím januárovým maximom doteraz stratil už viac ako 10 percent. Priemyselný index Dow Jones si pohoršil o 1,4 percenta na 33 596,61 bodu. Technologický Nasdaq oslabil o 1,2 percenta na 13 381,52 bodu a index menších spoločností Russell 2000 klesol o 1,5 percenta na 1 980,17 bodu.

Ázijské akciové trhy však v stredu ožili. Index čínskej burzy Shanghai Composite stúpol o 0,9 percenta a hongkonský akciový index Hang Seng si prilepšil o 0,6 percenta. Na japonskom akciovom trhu sa pre štátny sviatok neobchodovalo.

9:06 Poľskí lídri privítali rozhodnutie Nemecka pozastaviť proces certifikácie ruského plynovodu Nord Stream 2, ale želajú si tvrdšie sankcie voči Rusku pre jeho kroky proti Ukrajine.

Predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski označil pozastavenie certifikácie plynovodu za „lepšie ako nič, ale stále príliš málo“. Vyjadril pritom názor, že do hry by sa mal zobrať aj plynovod Nord Stream 1, ktorý je v prevádzka už niekoľko rokov.

„Nemôžete stabilne poskytovať zdroje veľmi agresívnemu štátu, aby mohol zväčšiť svoje ozbrojené sily,“ vyhlásil Kaczynski. „Len vážne sankcie dokážu zastaviť obnovovanie ruského impéria Vladimirom Putinom,“ povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

Poľská vláda zároveň schválila zákon o domobrane, ktorým sa zvyšujú vojenské výdavky. Plány na prijatie tejto legislatívy poľská vláda ohlásila už skôr, ale zákon schválila až keď ruský prezident požiadal poslancov o schválenie použitia ozbrojených síl mimo územia Ruska, čo by mohlo byť predzvesťou širšieho útoku na Ukrajinu.

Nord Stream, plynovod
Foto: ilustračné, SITA/AP.

8:33 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) odovzdalo v utorok 22. februára veľvyslanectvu Ruskej federácie v Bratislave protestnú nótu v súvislosti s krokmi Ruska na Ukrajine.

Ako priblížil komunikačný odbor ministerstva, Slovensko odmieta rozhodnutie Ruska uznať územia Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ktoré aktuálne nie sú pod kontrolou Ukrajiny, ako nezávislé entity. Rezort diplomacie považuje toto rozhodnutie Ruskej federácie, signatára Minských dohôd, za jasné porušenie medzinárodného práva a spomínaných dohôd, ktoré predpokladajú úplný návrat predmetných území pod kontrolu Ukrajiny. Podľa neho ide aj o porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2202, ktorou bol schválený Balík opatrení na implementáciu Minských dohôd.

Ministerstvo vníma, že tento krok zo strany Ruska je tiež v priamom rozpore s deklarovaným záujmom Ruskej federácie hľadať konštruktívne riešenie konfliktu na východnej Ukrajine v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch, ako aj princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý samotná Ruská federácia zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie zo strany Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie.

„Slovenská republika neuznáva samozvanú nezávislosť separatistických území Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti a potvrdzuje svoju principiálnu podporu nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach,“ uzatvára protestná nóta.

8:01 Washington oznámil, že stretnutie ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v Ženeve s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom koncom tohto týždňa sa neuskutoční. Podľa Blinkena to po ruských krokoch voči Ukrajine nedáva zmysel.

Sergej Lavrov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Foto: archívne, Maxim Šemetov/Pool Photo via AP.

7:38 Dolár v úvode stredajšieho obchodovania klesol voči jenu. Obchodníci sa snažili vyhodnotiť vplyv ruských krokov na Ukrajine a sankcií, ktoré voči Moskve uvalili USA, Británia a Európska únia. Voči jenu dolár klesol na 115,05 JPY/USD z utorkovej uzatváracej hodnoty 115,07 JPY/USD. Kurz spoločnej európskej meny oproti doláru oslabil na 1,1327 USD/EUR z úrovne 1,1334 USD/EUR.

7:24 Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že USA uvalia sankcie na Rusko. Sankcie budú podľa neho zamerané na tamojších oligarchov i ruský štátny dlh. „To znamená, že sme ruskú vládu odstrihli od západného financovania. Nemôžu už získavať peniaze od Západu a nemôžu obchodovať so svojím novým dlhom ani na našich, ani na európskych trhoch,“ povedal Biden. Dodal, že ruským predstaviteľom a ich rodinám znemožnia využívať bankové pôžičky. Šéf Bieleho domu poznamenal, že USA presúvajú sily na ochranu spojencov NATO v Baltskom mori.

7:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že povolá do stavu pohotovosti niektorých vojakov v zálohe. Poznamenal však, že v súvislosti s hrozbami Ruska nenariaďuje úplnú mobilizáciu.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: archívne, Ukrainian Presidential Press Office via AP.

7:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Joe BidenVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj