Kurilovská: Spolupracujúci obvinený je veľmi silný inštitút. Nestačí však, že niekto len niečo povie a začnú razie a zatýkanie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lucia Kurilovská
Lucia Kurilovská. Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher.

Rok 2020 bol plný medializovaných trestných káuz. Zatýkaní boli mnohí bývalí vysokí funkcionári, ale aj podnikatelia. Viacerých obvinených na základe rozhodnutia súdov stíhajú väzobne. V tejto súvislosti sa vyskytla kritika, najmä zo strany opozičných politikov, že väzba je mučiaci nástroj.

Tvrdia, že zatknutých tam trápia a oni si potom v rámci svojich výpovedí vymýšľajú obvinenia aj na druhých, aby sa odtiaľ dostali. Či je to také jednoduché a stačí na obvinenie iba výpoveď kajúcnika v rozhovore pre Webnoviny.sk a tlačovú agentúru SITA vysvetlila rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská.

Akú máme právnu úpravu ohľadom väzby. Sú v nej väzobné dôvody nastavené dobre?

Osobu zaisťujeme, aby sa nezmaril účel trestného konania, ktorý je potrebné dosiahnuť, a v súvislosti s tým sú ustanovené aj jednotlivé dôvody väzby. Účel trestného konania sa zmarí, keď napríklad obvinená osoba bude ovplyvňovať svedkov, pôsobiť na nich, keď sa navzájom dohodnú spoluobvinení, ako majú vypovedať a iné. Kolúzna väzba je teda úplne na mieste.

Rovnako ako aj úteková väzba, kedy by sa útekom osoby v podstate zmaril účel trestného konania. Nemali by sme prítomného obvineného, s ktorým je potrebné uskutočňovať procesné úkony. Máme, samozrejme, aj inštitút konania proti ušlému, niektoré skutočnosti by sa však práve týmto inštitútom dosiahnuť nedali.

Taktiež väzba preventívna. Keď je napr. osoba XY obvinená za drogové trestné činy, za domáce násilie alebo za extrémizmus, je veľký predpoklad, že osoba XY s tým neprestane a bude v trestnej činnosti pokračovať. Nehovoriac o tom, že máme nastavený ešte jeden dôvod väzby, o ktorom sa málo hovorí, a to dôvod väzby, kedy obvinenému hrozí vysoký trest.

Aj keď tento dôvod je tak trochu diskutabilný – čo je „vysoký trest“ je totižto uvedené iba pri útekovej väzbe. To všetko sú možnosti, ktorými môže sudca, ktorý rozhoduje o väzbe, disponovať.

Môže, ale nemusí.

Zdôrazňujem výraz „môže“, pretože každý dôvod väzby je fakultatívny a nikde nie je uvedené, že osoba musí byť vzatá do väzby. Vždy je to na rozhodnutí sudcu, ktoré, ako vieme, je viacinštančné. V prvom rade musí dať návrh prokurátor, potom rozhoduje sudca na prvom stupni a potom sudca na druhom stupni. Mechanizmus je podľa môjho názoru veľmi dobre nastavený a z hľadiska legislatívy nespochybniteľný.

Sudca pri rozhodovaní o väzbe zároveň preskúmava samotné obvinenie. Tým pádom ďalšia nezainteresovaná osoba posudzuje, či je vznesené obvinenie jasné, dostatočné, či je správne kvalifikovaný skutok a tak ďalej. Nehovoriac o tom, že máme možnosti väzbu nahradiť, a sudcovia častokrát aj apriori skúmajú možnosť náhrady väzby, napríklad dohľadom probačného úradníka. Disponujeme aj možnosťou elektronického systému monitoringu osôb, pri ktorom nesúhlasím s názorom, že ide o nejaký mučiaci nástroj. Je to zaisťovací úkon a je využívaný na celom svete.

Každá skutočnosť musí byť niečím podložená, musí byť overená a v súvislosti s výpoveďou musia byť získané ďalšie dôkazy.

Prihliada sa pri rozhodovaní o väzbe aj na závažnosť samotného skutku?

Áno. Prihliada sa aj na škodu, ktorá bola spôsobená. Prihliada sa aj na osobu obvineného, či má napr. finančné možnosti na útek, či sú v danej kauze obvinení viacerí, či sú svedkovia, ktorých výpovede budú mať zásadný význam pre túto trestnú vec a práve oni by mohli byť ovplyvňovaní. Ako som už uviedla, posudzuje sa aj to, či obvinenému hrozí vysoký trest, čo, samozrejme, súvisí so závažnosťou skutku. Vždy je na sudcovi, aby vo veci zvážil všetky okolnosti.

V súčasnosti sa často diskutuje aj o takzvanom svedkovi kajúcnikovi. Postačuje samotná výpoveď niekoho, kto je obvinený v rámci trestného konania, aby bola iná osoba obvinená, stíhaná alebo súdená?

Nie je to také jednoduché, že niekto len „niečo“ povie a na základe toho zrazu začnú veľké razie, zadržania osôb a návrhy na väzobné stíhanie. Každá skutočnosť musí byť niečím podložená, musí byť overená a v súvislosti s výpoveďou musia byť získané ďalšie dôkazy. Tie spolu tvoria takú tú „mozaiku“, kedy skutočnosti do seba zapadajú a vytvárajú celok, kde už nie sú pochybnosti, aby mohlo byť voči osobe vznesené obvinenie.

Spolupracujúci obvinený je veľmi silný inštitút a voči tejto osobe môže byť dokonca zastavené trestné stíhanie. Čiže áno, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že „kajúcnik“ teraz všeličo povie a porozpráva. Jeho výpoveď je však len podporným dôkazom, z ktorého potom získavame ďalšie dôkazy, ktoré do seba musia zapadať a celé to musí takpovediac sedieť.

Viedli sa ale veľké polemiky práve v súvislosti s možným zastavením trestného stíhania voči kajúcnikovi. Nie je predsa len vhodnejšou cestou len podmienečného zastavenia trestného stíhania alebo mimoriadne zníženie trestu?

V prípade zastavenia trestného stíhania voči tejto osobe musí byť evidentné, že sa na základe jej výpovede podarilo napríklad rozložiť nejakú zločineckú skupinu a iné. To všetko je na rozhodnutí prokurátora. Je potrebné podotknúť, že v aplikačnej praxi sa v prevažnej miere uplatňuje podmienečné zastavenie trestného stíhania, pri ktorom je možné stanoviť skúšobnú dobu od 2 do 10 rokov.

Pokiaľ ide o postavenie prokurátora v trestnom procese, musí on dozorovať akékoľvek policajné vyšetrovanie?

Akonáhle je začaté trestné stíhanie, musí byť ustanovený dozorujúci prokurátor. Prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor, je podriadený policajt vykonávajúci úkony prípravného konania, ktorý od prokurátora nemusí na všetky úkony žiadať súhlas. Prokurátor však, samozrejme, dáva súhlas alebo príkaz na niektoré presne stanovené zaisťovacie úkony alebo úkony na zabezpečenie informácií, operatívno-pátracie prostriedky atď., čo je presne stanovené v trestnom poriadku.

Do prípravného konania môže zasiahnuť aj generálny prokurátor, ktorý má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní.

A musí dávať súhlas na každý jeden plánovaný úkon?

Niektoré úkony môže policajt uskutočniť aj sám a stačí dodatočný súhlas prokurátora. Ak by však prokurátor dodatočne tento súhlas nedal, všetky dôkazy získané týmto úkonom sa považujú za neplatné, získané nezákonným spôsobom a nie je možné na ne prihliadať. Inak vyjadrené, policajt vedie vyšetrovanie v podstate sám. Môže si predvolávať svedkov, priberať znalcov do konania, vykonávať dokazovanie…

Samotné vyšetrovanie môže v podstate uskutočňovať aj prokurátor. Môže policajtovi nariadiť napríklad úkony, ktoré je potrebné uskutočniť, ako doplniť dokazovanie atď. Prokurátor je takzvaný pán sporu v predsúdnom konaní. Má aj právomoc prepustiť väzobne stíhanú osobu, a to napríklad v prípade, keď výrazne spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, keď pominuli dôvody hlavne kolúznej väzby, alebo boli svedkovia, ktorí mohli byť ovplyvňovaní, už vypočutí a iné.

Môže prokurátor aj zrušiť obvinenie a zastaviť trestné stíhanie?

Áno. Akonáhle je v prípravnom konaní už vznesené obvinenie, teda nevedie sa len trestné stíhanie vo veci, ale už voči konkrétnej osobe, všetky meritórne rozhodnutia v tomto prípade uskutočňuje prokurátor, nie policajt. Už iba prokurátor môže postúpiť, zastaviť, prerušiť, podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo uzatvoriť zmier, keď ide o prečin.

Tieto rozhodnutia sú následne preskúmateľné nadriadeným prokurátorom na druhom stupni. Nehovoriac o tom, že do prípravného konania môže zasiahnuť aj generálny prokurátor, ktorý má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok. A to dokonca aj bez podnetu.

Na Slovensku v prípade odsudzujúceho rozsudku na súde prvého stupňa môže odvolací súd obžalovaného, okrem iného, oslobodiť. V prípade oslobodzujúceho rozsudku už však sám nemôže odsúdiť obžalovaného. Je nejaký dôvod pre takúto prax?

U nás sa penzum dôkazov, ktoré je potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní, vykonáva na prvom stupni, čiže druhostupňový súd v prípade, že je to spojené s náročným alebo širokým dokazovaním, to musí vrátiť. Takýmto spôsobom je to nastavené. Na druhej strane, prvostupňový súd je názorom druhostupňového súdu viazaný. Odvolací súd nemôže v prípade prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku odsúdiť, ale môže mať právny názor, napríklad, že dôkazy boli zle vyhodnotené, je nutné ešte nejaké dôkazy doplniť a je potrebné to celé ešte prejednať.

Aj v prípade právoplatného ukončenia trestnej veci na súdoch sa je však možné k nej ešte vrátiť. Aký je teda v takomto prípade postup?

V takých prípadoch máme dva mimoriadne opravné prostriedky. Obnovu konania a dovolanie. Obnova konania nastáva vtedy, keď z hľadiska dokazovania vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré nebolo možné vtedy uskutočniť a realizovať dokazovanie v tých súvislostiach, a môže to mať zásadný význam na určenie viny alebo určenie trestu.

Dovolanie znamená, že bol nejakým spôsobom porušený zákon. Napríklad, súd zasadal v nesprávnom zložení. Alebo sa vymenili členovia senátu, obžalovaný s tým nesúhlasil a napriek tomu sa pojednávalo. Alebo sa napríklad neuskutočnili ústne, priamo a bezprostredne všetky dôkazy, prípadne bolo porušené právo na obhajobu…

O obnove konania rozhoduje súd, ktorý v danom prípade rozhodoval na prvom stupni. O mimoriadnom dovolaní rozhoduje Najvyšší súd SR, ktorý je jediným dovolacím súdom.

Trestné oznámenia sú z istého uhla pohľadu zneužívané, na druhej strane však nie som zástancom výrazných zmien.

Na Slovensku je v posledných rokoch mimoriadne využívaným inštitútom trestné oznámenie. Využívajú ho sčasti aj politici v rámci sporov s konkurentmi. Sú orgány činné v trestnom konaní povinné preveriť každý jeden takýto podnet?

V tomto ponímaní je „trestné“ právo tak trochu zneužívané a má často v prvom rade najmä psychologický účinok. Viac zarezonuje, keď sa povie „podávam trestné oznámenie“, pretože verejnosť si tento pojem spája s trestným stíhaním, obvinením alebo prípadným odsúdením. Navyše, trestné oznámenie je zadarmo a pri podaní nie je potrebné nič platiť. V prípade podania žaloby v civilnom konaní totiž existujú presne stanovené poplatky. Trestné oznámenie môže podať každý, kto má podozrenie, že bol spáchaný nejaký skutok, ktorý môže byť trestným činom.

Nie sú policajti týmto zbytočne zahlcovaní?

Osobne si myslím, že trestné oznámenia sú z istého uhla pohľadu zneužívané, na druhej strane však nie som zástancom výrazných zmien v tejto problematike. Keďže sa v súčasnosti uplatňuje aj rozpracovávanie anonymných trestných oznámení operatívnymi zložkami, za povšimnutie by možno stálo striktné zavedenie nevybavovania anonymných trestných oznámení orgánmi činnými v trestnom konaní. Respektíve, realizovanie anonymných podaní, ktoré jasne formulujú skutočnosti poukazujúce na trestnú činnosť a tie operatívnou činnosťou prvotne preverovať.

Je pochopiteľné, že v tomto smere je ťažké realizovať nejaké zmeny, keďže v rámci trestného práva štát chráni objekty ustanovené v osobitnej časti trestného zákona. Štát je tu pre ľudí, ktorí v prípade pocitu ohrozenia ich zdravia, života a majetku majú právo podať trestné oznámenie. Bez ohľadu na to, či disponujú alebo nedisponujú nejakými finančnými prostriedkami. V zmysle zásady oficiality musí orgán činný v trestnom konaní – policajt a prokurátor – prijať trestné oznámenie a začať vo veci konať.

Pokiaľ ide o aktuálne fungovanie Akadémie Policajného zboru v Bratislave, máte nejaké zaujímavé novinky? Naposledy sa tu v minulom roku rozbiehal projekt špeciálnych výsluchových miestností pre zraniteľné osoby.

V špeciálnych výsluchových miestnostiach prebieha vzdelávanie policajtov z celého Slovenska, v rámci ktorého sme už vyškolili pomerne veľa skupín. Dokonca bol
už niekoľkokrát realizovaný aj „ostrý“ výsluch. To znamená, že výsluchy v rámci trestného konania boli uskutočňované priamo v týchto miestnostiach. Tieto špeciálne miestnosti zároveň slúžia aj na edukačné účely pre našich študentov.

Realizovali sme prípravu miestnosti pre zriadenie operačného strediska linky 112. V pláne
je operačné stredisko pre edukačné účely operátorov – našich študentov, ktoré bude slúžiť aj ako zálohové operačné stredisko využiteľné kedykoľvek v prípade potreby. K najhorúcejším novinkám patrí aj zriadenie súdnej siene, určenej na simuláciu súdnych konaní.

A nejaké plány do budúcnosti?

V súvislosti s výučbou máme na Akadémii Policajného zboru v Bratislave veľa vízií a plánov. Rozširujeme spoluprácu s viacerými policajnými útvarmi, napr. s environmentálnou políciou, s dopravnou políciou a i. Rovnako pripravujeme a pracujeme na množstve projektov, medzi ktorými je zaujímavý projekt týkajúci oblasti extrémizmu ako takého, ale aj jeho prepojenia s korupciou a veľa iných, nemenej aktuálnych tém v oblasti bezpečnosti.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lucia Kurilovská
Firmy a inštitúcie Akadémia Policajného zboru v BratislaveNS Najvyšší súd SR