Dajú sa opísať vaše pocity po opätovnej korunovácii?
Je to veľmi príjemné. Zároveň je to však aj veľká zodpovednosť. Zakaždým, keď mi dávajú korunku na hlavu, si uvedomujem, že musím aj v nasledujúcej sezóne urobiť všetko preto, aby som si tieto pocity zopakovala.
Nezunujú sa vám tieto triumfy?
Nie, nie. Víťazstvá sa nikdy nezunujú (smiech). Byť kráľovnou biatlonu je tiež určité víťazstvo. Síce iné ako v pretekoch, ale byť prvá je vždy dobré.
V uplynulej sezóne ste zvíťazili v dvoch pretekoch Svetového pohára, z majstrovstiev sveta ste si priviezli bronz. Celkovo päť umiestnení na pódiu pre medailistov. To je veľmi slušná bilancia, však?
Áno, so sezónou som v globále spokojná, môžem povedať, že bola úspešná. Myslím si, že som dosiahla toho naozaj dosť.
Športoví fanúšikovia na celom svete sú nenásytní. Po tom, ako ste si vo Vancouveri vybojovali zlato a bronz určite od vás chceli plný kufor medailí aj v tejto sezóne. Čo vy na to?
Viem, že po tých vlaňajších olympijských medailách všetci čakali odo mňa veľa aj v tomto roku. Aj jeden bronz z majstrovstiev sveta je však pre mňa super výsledok. Samozrejme, že som chcela viac, ale, bohužiaľ, nevyšlo mi to. Tesne pred majstrovstvami sveta som ochorela a forma odišla. To, že som bola dobre pripravená, sa potvrdilo neskôr, keď som už opäť bola zdravá a vyhrala som preteky Svetového pohára v nórskom Holmenkollene.
Ktorý výsledok v sezóne je pre vás ten najlepší – prvenstvá v pretekoch Svetového pohára alebo bronz z majstrovstiev sveta?
Určite si viac cením bronzovú medailu. Po tej spomínanej chorobe som sa obávala, že si na medailu vôbec nesiahnem. Veľmi som to chcela, bojovala som, čo to dalo. Iba ja viem, koľko ma to stálo. Beriem ju v danej situácii ako zlato.
Zdravie je nielen pre športovca skutočne prvoradé. Nezanedbali ste niečo v tejto oblasti?
Pred sezónou som bola na operácii s tou mojou dolámanou rukou. Vyberali mi z nej titánové platničky. Zvládla som to bez komplikácií, veľmi rýchlo po tom som mohla začať s prípravou. Dlho mi vydržalo zdravie, ale v poslednej chvíli pred majstrovstvami sveta sa to zlomilo. Neviem, čo sa stalo, veď prevencia bola ideálna, celý čas sme robili všetko pre to, aby sa také niečo nestalo. S tým sa však nič nedá robiť. Aj ja som len človek a môžem ochorieť.
Od skončenia sezóny už uplynuli takmer dva mesiace. Čo ste odvtedy robili?
Hneď po skončení Svetového pohára som išla na týždeň k rodičom do Ťumenu. Potom som ešte absolvovala exhibičné preteky v Moskve a Petropavlovsku-Kamčatskom. Po sezóne je pre mňa dôležité dostať zo seba fyzickú aj psychickú únavu. Zostali sme s manželom na Kamčatke, kde sú na to ideálne podmienky. Daniel odtiaľ pochádza a veľmi dobre to tam pozná. V tomto čase sú tam ideálne možnosti na voľné behanie na lyžiach v prírode. Je tam aj množstvo termálnych prameňov. Je to teda lyžovanie, kúpanie, slniečko, množstvo zážitkov – skrátka regenerácia, aká má byť. Keby sa dalo, ostali by sme aj dlhšie, pretože snehu je tam stále dosť. Už teraz mám nabehaných na lyžiach okolo 750 km, čo beriem ako prvé sústredenie pred budúcou sezónou. Na Slovensko som vrátila len doslova pred pár hodinami.
Kamčatku si predstavujem z prírodného hľadiska ako veľmi divokú oblasť. Nie je tam behanie na lyžiach teraz na jar už tak trochu aj nebezpečné?
Nuž, veru, stretla som sa pri tréningu aj s medveďom, tých je na Kamčatke veľa. Nie je to nič výnimočné, nemám strach. Aj tento bol plachý, ušiel sa skryť. Možno ma spoznal a vedel, že dobre strieľam (smiech).
Čo vás čaká teraz? Na dovolenku sa nechystáte?
Toto ešte nemáme definitívne vyriešené. Určite chcem ísť ani nie na dovolenku, ale na také regeneračné sústredenie niekam k moru. To však až niekedy v júni. Nebude to dovolenka, akú si predstavuje väčšina ľudí. Určite nebudem ležať na pláži, chcem to spojiť s turistikou, behaním s palicami. Teraz však riešim iné veci.
No tak prezraďte, čo je teraz pre vás ešte dôležitejšie?
Začali sme sa sťahovať do nového bytu. Samozrejme, že sa to nedá všetko naraz. Veď ani teraz som nevypustila celkom tréningy. No a stále sa spamätávam z desaťhodinového časového posunu oproti Kamčatke. Ešte stále sa mi cez deň chce spať, v noci sa budím a neviem, čo mám robiť. Určite to nejaký týždeň potrvá, kým sa z toho dostanem.
Určite však už máte hotový plán letnej prípravy.
Absolvujem niekoľko sústredení tu na Slovensku. Do úvahy pripadajú Osrblie a Králiky. Chcem sa viac venovať streľbe. V auguste plánujem už ísť na sneh.
Vlani ste boli v Austrálii, zopakujete si to?
Nie, tentoraz to určite nebude Austrália. Nebolo to tam vlani zlé, ale malo to aj svoje chyby a nedostatky. Hľadáme ďalej, uvažujeme o Čile. Všetko to však uzavrieme neskôr.
Uprostred uplynulej sezóny ste menili zloženie realizačného tímu. Rozišli ste sa s trénerom Jurajom Sanitrom, prišiel strelecký tréner Alexander Chlusovič. Ostávate pri ňom?
Môj realizačný tím nie je ešte uzavretý. Určite v ňom ostáva môj manžel Daniel ako kondičný tréner. Vyhovuje mi to, moje výsledky hovoria o jeho metódach samé za seba. Rovnako ostáva technik Fabien Blondeau, z ktorého prácou sme boli veľmi spokojní. Hľadám streleckého trénera. Zatiaľ ešte nie som rozhodnutá. Je niekoľko kandidátov, zvažujem všetky pre a proti. Teraz ešte nemôžem povedať, kto to bude, ale do júna musím aj túto otázku doriešiť.
V ruskom biatlonovom hnutí sa to melie. S výsledkami nie je spokojnosť, menia sa tréneri, zloženie družstiev. Sledujete to ako bývalá reprezentantka tejto veľmoci?
Samozrejme, že to sledujem. V ruskom biatlone je veľmi vážna situácia. Čaká ich množstvo práce, aby olympiáda v Soči 2014 nebola výsledkovo taká neúspešná, ako boli pre nich posledné dve sezóny vrátane olympiády vo Vancouveri. Viem, že teraz im chýbam. A nie len ja. Oni predtým ľahko pustili aj ďalšie dievčatá. Napríklad Darja Domračevová je hviezdou, ale v drese Bieloruska. Ja som rada, že som na Slovensku, cítim sa tu veľmi dobre. Našla som tu to, čo mi chýbalo v Rusku.
Zhováral sa Zdeno Suchý