Aká je v súčasnosti situácia v Južnom Sudáne?
Pre miestnych obyvateľov je to veľmi pozitívna vec, pozitívna situácia, lebo prebieha referendum v relatívnom kľude. Ľudia stávajú v radoch, aby mohli voliť. Čakajú zhruba štyri hodiny. Je to veľmi veľká nádej pre Južný Sudán, čo sa týka samostatnosti. Konečne budú môcť mať svoje pravidlá vo svojej krajine. Lebo teraz sú vo veľkej krajine určitým spôsobom pod nadvládou severného Sudánu.
Čiže je to rozumné, že sa bude deliť? Ak sa bude deliť, samozrejme.
Môj osobný názor je, že určite. Lebo Južný Sudán ten je naozaj veľmi chudobný, patrí medzi najchudobnejšie krajiny na celom svete. Diametrálne je menej rozvinutý juh oproti severu aj napriek tomu, že Južný Sudán vlastní veľké nerastné suroviny, ako je ropa. A zhruba tých 50 rokov tam bola vojna, pôda sa neobrábala. V skutočnosti majú veľmi úrodnú pôdu, tečie tam rieka Níl. Keď si bude miestne obyvateľstvo obrábať tú úrodnú pôdu, tak určite prežijú. Je tam veľmi kvalitná pôda, tým pádom oni budú môcť vyvážať ovocie, zeleninu do celého sveta. A po referende budú mať svoje pravidlá, svoje riešenia, svoju ekonomiku si rozvijú, určite sa budú mať oveľa lepšie.
Ale zrejme budú potrebovať dosť výraznú zahraničnú pomoc.
To hej. Veľmi dôležitá je taká určitá zodpovednosť všetkých krajín. Ale aj každého jednotlivca sa to tiež týka, že by mal napomôcť chudobným pri výchove, pri vzdelávaní, pri humanitárnej pomoci týmto ľuďom, aby sme pomohli postaviť sa týmto ľuďom na vlastné nohy. Potom takisto aj, čo sa týka zdravotníctva, určite budú potrebovať veľmi veľkú pomoc od každého jedného z nás.
Je to veľmi veľká nádej pre Južný Sudán, čo sa týka samostatnosti. Konečne budú môcť mať svoje pravidlá vo svojej krajine.Mária Lacková
Ale potenciál tam vidíte? Teda, že by sa mohli rozvinúť takým spôsobom, aby boli normálne fungujúcou krajinou s fungujúcou samosprávou, s fungujúcou vládou, s fungujúcou štátnou kasou? Odkiaľ budú mať peniaze?
Áno. Keď sa im napomôže, keď sa tam začne vo väčšom množstve trebárs pestovať ovocie, zelenina, začne sa predávať, vyvážať do zahraničia, tým pádom finančné prostriedky sa naspäť vrátia do krajiny. Určité finančné prostriedky budú mať aj z ropy a ľudia si postavia krajinu na vlastné nohy.
Američania už prisľúbili nejakú pomoc. Mali by sa zameriavať na USA alebo skôr na krajiny, ako je Slovensko, ktoré tam máva dlhodobo celkom zaujímavé projekty?
To je veľmi zložitá a veľmi ťažká otázka. Slovensko, my už sme napomohli – už sme poslali finančné prostriedky v rámci humanitárnej pomoci tento piatok, lebo sme dostali správy z Južného Sudánu. Ľudia, čo utiekli zo severu na juh, žijú pod stromami, sú hladní, sú bez vody, takým napomáhame takýmto spôsobom. Potom aj Slovensko tam má rozbehnuté viaceré projekty, ako je adopcia tried v Sudáne alebo sme rozbehli projekt o klimatických zmenách, ktorý bol podporený so slovenskou rozvojovou pomocou zo Slovak Aid, obnovenie poľnohospodárstva alebo základné vzdelanie pre deti v Maridi, ktorý tiež bol podporený zo Slovak Aid. Určite Slovensko veľmi napomôže – či už aj iné mimovládne organizácie, o ktorých viem, ako je eRko alebo Slovenská katolícka charita alebo Vysoká škola sv. Alžbety. Určite tieto organizácie napomôžu. Takisto aj bežne obyvatelia, lebo ľudia nie sú ľahostajní voči tejto problematike. Určite, že to nebudú finančné prostriedky v takej veľkej miere, ako je Amerika, Nemecko alebo Taliansko, lebo tam je iný počet obyvateľov. Ale keď sa to spriemeruje, celkovo slovenskí ľudia, bežní obyvatelia, dávajú veľmi veľa peňazí.
A čo samotní Južní Sudánci? Oni sa volajú sami Južní Sudánci?
Áno, oni si povedia, že oni sú z Južného Sudánu. Aj takisto, keď sme videli rôzne tabule, tak všade bolo Juh Sudánu. Oni sa aj tak cítia, naozaj chcú, aby vznikol tento samostatný štát a naposledy, čo sme tam boli, koncom novembra, tak práve prebiehala registrácia na voľby a ľudia s veľkým nadšením povedali, že oni chcú mať samostatnú krajinu.
Čiže sú všetkými desiatimi za to. Nestretli ste sa tam so žiadnym názorom, že teda to nie je dobré riešenie?
Nestretli sme sa, dokonca aj spomínali na školách, ktoré sme navštívili, že kedysi aj Slovensko sa oddelilo od Českej republiky a že prebehlo toto rozdelenie pokojom. Mali aj takúto informáciu v ďalekom Sudáne.
Prečo vlastne majú taký veľký problém so severným Sudánom? Je to zrejme najmä pre náboženstvo.
Sú tam určite viaceré veci, lebo Sudán je veľmi veľká krajina. Je to najväčšia africká krajina, kde sa veľmi ťažko dávajú pravidlá, keď sú tam viaceré kmene. Potom na severe, tam žijú Arabi, moslimovia. Na juhu žijú kresťania a pôvodné černošské obyvateľstvo. No a v strede majú ropu. Viacej ropy je na juhu Sudánu. Ale táto ropa sa ťaží na severe.
Ako na to reaguje Severný Sudán? Oni s tým súhlasia?
Jedno je miestne obyvateľstvo, ďalšia je politika. V severnom Sudáne sme sa nestretli, že by sa ľudia zaregistrovávali na referendum. Na severe sa o tom ani veľmi nerozprávalo, keď sme tam boli my. Boli články v miestnych novinách, v Chartúme, lebo aj ten sme navštívili, no a všade bolo písané, že ľudia na juhu Sudánu sa zaregistrovávajú, majú sa zaregistrovať do 8. decembra a to, že veľmi veľa ľudí sa sťahuje zo severu na juh. Ale také postoje zo Severného Sudánu, s tým sme sa nestretli.
Keď im napomôžu, aby sa začali budovať vo väčšej miere stredné školy, vysoké školy, univerzity, určite má južný Sudán potenciál.Mária Lacková
Čiže oni sami ani nevedia, že čo ich čaká?
Na severe? Osobne si myslím, že asi vedia to, že sa rozdelí, ale závisí, na akých pravidlách sa dohodne krajina, hlavne medzi politikmi, keď sa budú prerozdeľovať veci, že komu koľko pôjde z ropy a plus ďalšie veci. Lebo najväčší problém bude ropa.
Hrozí vojenský konflikt?
To je veľmi ťažko povedať. Ani miestne obyvateľstvo, nikto nevie, že čo tam bude. Ľudia žijú v takej určitej neistote, lebo nikto nevie, že či bude z toho vojna, áno alebo nie, ale sa snažia tomu zabrániť aj ľudia na juhu. Boli vyzývaní k mieru a k pokoju aj my čo sme navštívili školu, učňovské stredisko v Chartúme. Pred začiatkom vyučovania vždy má riaditeľ školy príhovor a vyzýval študentov, že keď bude referendum, aby všetko prebiehalo v pokoji a v mieri.
Občianska vojna bola len v Južnom Sudáne alebo aj v severnom?
Aj v severnom, ale hlavné boje prebiehali na juhu, kde zomrelo zhruba okolo dva milióny ľudí a ľudia z Južného Sudánu boli hnaní celou krajinou. Vlastne oni boli utečenci vo vlastnej krajine.
Odkedy pôsobí Savio v Južnom Sudáne?
My sme prvé projekty podporili koncom roku 2006 aj spolu s eRkom pri výstavbe desiatich satelitných škôl a tiež sme tam podporili v tom roku 2006 zdravotnícky kurz v takom maličkom mestečku, vo Wau.
A všetky tieto projekty fungujú a sú samostatné?
Áno, tie projekty už fungujú samostatne. Podarilo sa zohnať finančné prostriedky našim partnerom zo zahraničia, ale takisto už sú zaangažovaní aj miestni učitelia, ktorí učia na škole, určitým spôsobom po finančnej stránke aj Južný Sudán začal prispievať finančnými prostriedkami na minimálnu mzdu pre učiteľov. Áno, už pokračujú samostatne.
Chystajú sa tam nejaké ďalšie projekty?
Áno. Momentálne my plánujeme pokračovať v projektoch, ktoré máme rozbehnuté, či už je to adopcia tried v Sudáne alebo základné vzdelanie pre deti v Maridi alebo obnova poľnohospodárskeho kurzu. Určite pokračujeme, a keď aj budú nejaké nové výzvy, tak určite my pôjdeme do nich, lebo určite Sudánu chceme napomôcť, aby sa táto krajina rozvinula, aby ľudia mali kvalitný a dôstojný život.
Koľko je v Južnom Sudáne vysokých škôl?
To vám presne neviem povedať. Na juhu Sudánu, čo sme boli v Jube, tam mi spomínali tri vysoké školy. Ale celkovo to neviem povedať, nemám tieto informácie.
Čiže Južný Sudán má svoj potenciál mať aj vyššie vzdelanú skupinu ľudí?
To bude závisieť od pomoci aj od ostatných krajín. Keď im napomôžu, aby sa začali budovať vo väčšej miere stredné školy, vysoké školy, univerzity, určite má ten potenciál. Lebo študenti, žiaci sú tam veľmi snaživí a veľmi sa chcú vzdelávať.
Zhovárala sa Kristína Kohútová