Vyhlášky, ktoré majú byť podľa prokuratúry protizákonné, môžu pripraviť Jána Mikasa o miesto hlavného hygienika Slovenskej republiky. Jeho odchod žiada opozícia. Vo vládnej koalícii podporné hlasy nebolo doteraz veľmi nepočuť.
Osud Mikasa má v rukách minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Je na ňom, či podrží človeka, ktorý sa proti premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO) ani raz verejne nepostavil.
Fólia nad rámec vyhlášky
Pochybnosti o zákonnosti vyhlášok ukončila generálna prokuratúra. Jej šéf Maroš Žilinka informoval, že vyhlášky z 27. decembra 2020 a z 10. januára 2021 sú v rozpore so zákonom. Podľa generálneho prokurátora zákon o ochrane verejného zdravia nepozná výnimky.
Mikas novou vyhláškou prekročil čiaru a Pellegrini ho vyzval, aby odstúpil z funkcie
Koaličné strany vlani v pred vianočnými sviatkami nedokázali schváliť zmenu ústavného zákona o bezpečnosti štátu, aby bolo možné predlžovať núdzový stav. Urobili tak až medzi sviatkami. Na prijatie ústavného zákona bola potrebná ústavná väčšina aspoň 90 hlasov.
Mikas odmieta akékoľvek porušenie zákona a vyjadruje znepokojenie nad protestami Žilinku
Do parlamentu museli prísť aj poslanci pozitívni na koronavírus. Umožnila to práve Mikasova vyhláška, ktorá sa zverejnila deň pred schôdzou parlamentu. Poslanci počas krátkeho niekoľkominútového hlasovania o zákone mali na tvárach respirátory a pozitívni od negatívnych na koronavírus boli oddelení fóliou.
Pokiaľ ide o vyhlášku z 10. januára tohto roka, tá hovorí, že na územie SR je možné vstúpiť zo zahraničia bez karantény na základe výnimky, o ktorú požiada člen vlády.
Dostal Mikas politickú objednávku?
Šéf Úradu verejného zdravotníctva SR a hlavný hygienik Mikas dnes vyhlásil, že protesty proti vyhláškam sú právnym názorom prokuratúry. Upozornil, že výnimky sa nachádzajú v opatreniach úradu od marca minulého roka a že ak by postupoval podľa výkladu generálnej prokuratúry, viedlo by to k „absolútnej paralýze ochrany verejného zdravia“.
Ak bude úrad trvať na svojom, Žilinka už naznačil, že sa obráti na Ústavný súd SR, aby rozhodol o osude sporných vyhlášok.
Minister Krajčí zatiaľ jasne nepovedal, či Mikasa vo funkcii podrží. Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva vedúci služobného úradu rezortu ministerstva. Mikas je hlavným hygienikom SR od augusta 2016, ktorý podľa zákona riadi Úrad verejného zdravotníctva SR.
Pravdou je, že keby hlavný hygienik nevydal spornú vyhlášku, parlament by zrejme nebol schopný prijať novú právnu úpravu o predlžovaní núdzového stavu.
Mikas dnes neodpovedal na otázku portálu Webnoviny.sk, či ho žiadal nejaký politik vládnej koalície, aby vydal vyhlášku aj s výnimkou pre poslancov.
Podporné hlasy pre šéfa hygienikov
Poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO) si myslí, že Mikas by mal pokračovať ako hlavný hygienik. „Považujem ho naďalej za odborníka, ktorý je na svojom mieste. V situácii, ktorú Slovenská republika nezažila, je aj úrad verejného zdravotníctva pod extrémnym tlakom. Nie je to dôvod, aby skončil,“ povedal Webnovinám.
Rovnaký názor má šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. „Pán Mikas robí dobrú robotu, ale či sú tie vyhlášky tip-top a v súlade so zákonom, ja posúdiť neviem,“ poznamenal poslanec. Na otázku, či má informácie o tlaku na Mikasa, aby vyhláška úradu obsahovala výnimku pre poslancov s koronavírusom, Pčolinský odpovedal, že takú informáciu nemá.
Fungovanie štátu a nemocníc
Podľa šéfky zdravotníckeho výboru parlamentu Jany Bittó Cigánikovej (SaS) netreba zabudnúť, že nejde len o výnimky pre vicepremiéra Štefana Holého alebo poslancov.
Zdôraznila, že v drvivej väčšine ide o výnimky pre ľudí, ktorí sa starajú o svojich odkázaných blízkych, o vodičov, ktorí zásobujú obchody alebo o kritickú infraštruktúru, napríklad zamestnancov elektrární, bez ktorých by domácnosti, ale ani nemocnice nemali elektrickú energiu.
„Považovala by som za veľmi zvláštne, ak by hlavný hygienik mohol určovať opatrenia, ale už nemohol určovať okruh ľudí, ktorých sa majú týkať. Pretože výnimky presne toto robia. Zužujú okruh subjektov, na ktoré sa vzťahujú,“ povedala Webnovinám.
Ako pokračovala, bez výnimiek by vždy všetky opatrenia museli platiť pre všetkých a bolo by ohrozené bežné fungovanie nielen štátu, ale aj domácností. „Nemyslím si, že toto by mal byť zámer alebo výklad akéhokoľvek zákona a ak áno, treba meniť zákon, a nie trestať hlavného hygienika,“ usúdila poslankyňa.
Dodala, že protizákonnosť niektorých vyhlášok môže potvrdiť alebo vyvrátiť jedine Ústavný súd SR. „Zároveň by mala vláda zvážiť zmenu zákona tak, aby bol jeho výklad jednoznačný,“ uzavrela Bittó Cigániková.
Odporúčanie rokovať na diaľku
Je možné, že v budúcnosti môžu parlamentu znovu brániť v rokovaní poslanci v karanténe. Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského si myslí, že riadny chod parlamentu počas pandémie by sa nemal zabezpečovať cez výnimky podľa zákona o ochrane verejného zdravia, ale rovnako ako v iných európskych štátoch, a to cez rokovanie na diaľku.
Ako príklad Bujňák spomenul Belgicko, Lotyšsko, Rumunsko či Luxembursko. To by si vyžiadalo podľa neho kompletné „prekopanie“ zákona o rokovacom poriadku, ktorý rokovanie na diaľku nepredpokladá.
Ak by sa z určitých dôvodov k tejto zmene nepristúpilo, malo by dôjsť k zmene zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá by zaručovala nespochybniteľný zákonný základ. „Je to však omnoho horšie riešenie ako spomínaná možnosť rokovania na diaľku,“ zdôraznil Bujňák.
Zákon verzus výnimky
Otázkou je, na čo je dobrý zákon, ak pri jeho uplatňovaní platí množstvo výnimiek. Právnik Bujňák povedal, že o výnimkách z dodržiavania zákona budú vždy pochybnosti. „Ak sa k nim už pristupuje, malo to by to byť z dôvodu, že žiadne iné riešenie do budúcna neexistuje a pri výnimke prevažuje verejný záujem,“ priblížil.
Zároveň vysvetlil, že režim výnimiek môže byť dvojaký. Buď sú priamo uvedené v zákone (na tieto osoby sa povinnosti nevzťahuje), alebo sa možnosť udeľovať výnimky zverí danému orgánu (výnimka na žiadosť).