Miriam Lexmann: Nechcem brexit len preto, aby som mala mandát

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Miriam Lexmann
Zvolená europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

BRATISLAVA 28. mája (WebNoviny.sk) – Fakt, že na nástup do Európskeho parlamentu musí čakať na Brexit, vníma jeho novozvolená europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) rozporuplne. „Nechcem brexit len preto, aby som mala mandát,“ uviedla pre Webnoviny.sk.

Konštatovala, že samotný Brexit je celkove zlý pre Európsku úniu ako takú. Negatívne vníma aj spôsob určovania, ktorý zo zvolených poslancov môže prevziať mandát až po odchode Spojeného kráľovstva z Únie.

Rozpor s doterajšou prácou

V súčasnosti platné znenie zákona totiž predradilo stranu, ktorá získala nižší počet hlasov voličov pred stranou s vyššou podporou voličov. Podľa Lexmann právnici v súčasnosti študujú či vôbec, a ako podať sťažnosť na ústavný súd. „Musíme zabojovať, lebo je to nespravodlivé voči voličom, ktorí vyjadrili nejakú vôľu,“ dodala.

V prípade rozhodnutia Ústavného súdu v jej prospech, podľa nej, vyvstanú ďalšie otázky napríklad či bude musieť prebrať zaradenie vo výbory po predošlom poslancovi alebo nie.

Do rozhodnutia súdu alebo do brexitu plánuje Lexmann pôsobiť na svojom doterajšom pracovisku. Tu však tiež nastáva ďalší problém – aké postavenie vlastne má poslanec, ktorý je zvolený ale mandát prevezme až neskôr. Dodala, že zamestnávateľ ich môže považovať za zvolených poslancov, čo môže byť v rozpore s vykonávaním ich doterajšej práce.

Šéf volebnej komisii obhajuje rozhodnutie

Eduard Bárány, predseda štátnej komisie pre voľby, ktorá rozhodla o priznaní mandátov jednotlivým kandídátom tvrdí, že dodržali zákon. Podľa neho na výkon mandátu po brexite musí počkať ten poslanec, ktorého strana mala najmenší zostatok po delení počtu získaných hlasov repubikovým volebným číslom. Delenie bolo iba jedno, a to v rámci tzv. prvého skrutínia, uviedol Barányi. Neprihliada sa pri tom , ktorá strana mala viac hlasov.

Myslí si, že námietka môže byť logická, ale vyžadovala by si zmenu volebného  zákona, alebo jeho „veľmi voľný výklad“.

Konštatoval, že komisia bude rešpektovať prípadné iné rozhodnutie Ústavného súdu. V tom prípade nič neprekáža, aby došlo k  prípadnej výmene poslanca v Európskom parlamente.

Čo hovorí §220a volebného zákona?

 „Ak Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bude na začiatku volebného obdobia 2019 – 2024 členským štátom Európskej únie, neujme sa funkcie na základe výsledku volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019, až kým vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie nadobudne právnu účinnosť, zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia.“

VIAC O TÉME: VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU (EUROVOĽBY) 2019

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miriam Lexmann
Firmy a inštitúcie Európsky parlamentKDH Kresťanskodemokratické hnutie