Renzo Piano (1937) rozhodne nie je architekt, ktorého stavby sa prechádzajú mlčaním. Naopak, provokujú, a to poriadne. Už svojim odvážnym Centre Georges Pompidou (spoluautor R. Rogers) riadne zdvihol mandle všetkým konzervatívnym Parížanom. Stavba totiž na fasáde vystavila na obdiv všetky svoje vnútornosti (technické rozvody, klimatizačné potrubia, vyhliadkové eskalátory) navonok, a to v celej farebnej divokosti. Dnes tento „netvor“ patrí s Louvrom a Eiffelovkou medzi trojicu najnavštevovanejších atrakcií Paríža a dostal sa do encyklopédií svetovej architektúry 20. storočia.
Dostane sa do lexikónov aj mrakodrap Shard v Londýne? Dá sa to predpokladať, hoci odstup je ešte príliš malý. V máji by sa mal len dokončiť, pričom pre návštevníkov bude sprístupnený v júni. Samozrejme, kritikov má už teraz dosť. Najviac sa mrakodrapu vytýka jeho negatívne ovplyvňovanie panorámy mesta, a najmä pohľadu na Katedrálu sv. Pavla. Podľa princa Charlesa architekti menia Londýn na veľký piknikový stôl, na ktorom majú obrovskú uhorku (budova 30 St Mary Axe v štvrti City; autor: Foster and Partners) a teraz k nemu pribudla aj gigantická soľnička. Nech je ako chce, obrovskému vyhliadkovému kolesu London Eye vyrástla v mrakodrape Shard konkurencia. Veď kto by sa nechcel pozrieť na mesto z najvyššej budovy západnej Európy.
Sklenený črep
Vznik Shardu sa datuje do roku 2000, keď sa londýnsky developer Irvine Sellar rozhodol v štvrti Southwark zmeniť tvár výškových budov zo 70. rokov minulého storočia. Sellar si za tvorcu svojich ideí vybral Renza Piana, ktorý v tom čase viedol výstavbu na berlínskom Postupimskom námestí. V nemeckej metropole sa stretli na pracovnom obede a Piano začal priamo pred investorom kresliť svoj návrh. Počas obedňajších chodov sa rodil na papieri sochársky tvar podobný ľadovcu s ostrým hrotom uprostred rieky Temža. Pianove inšpirácie viedli naprieč kultúrnymi vplyvmi i samotným géniom loci. V povrchovej štruktúre mrakodrapu sa inšpiroval líniami železničných tratí neďaleko Southwarku, v tvare zase mestskými vedutami od benátskeho maliara Canaletta z 18. storočia či sťažňami lodí na mori. A vznikol mrakodrap v tvare pyramídy.
Celý článok si môžete prečítať tu.