Kollárovci sa spolčili s reťazcami. Proti Mičovskému a domácim výrobcom

Koronavírus, potraviny
Foto: ilustračné, SITA/Branislav Bibel

Po redistributívnej platbe, ktorá takmer vyhnala traktory do ulíc, sa teraz pod paľbu kritiky dostáva novela zákona upravujúca vzťahy medzi obchodnými reťazcami a výrobcami potravín. Časovanou bombou sú aktuálne návrhy poslancov z hnutia Sme rodina.

Tí chcú v parlamente i napriek nesúhlasu ministerstva pôdohospodárstva presadiť, aby si obchodné reťazce mohli pýtať od svojich dodávateľov vyššie poplatky za propagáciu a logistiku. Zákon momentálne tieto poplatky limituje do výšky troch percent ročného obratu.

Pekári hovoria o svojej likvidácii, vinári a hydinári zasa o podpore zahraničnej konkurencie. Obchodníci sú na druhej strane spokojní.

Zásadné zmeny

So zásadnými zmenami v zákone o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami prichádza vo svojom pozmeňovacom návrhu poslanec hnutia Sme Rodina Jaroslav Karahuta. Vraví, že reaguje na pripomienky Európskej komisie (EK) a odstraňuje chyby po bývalej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej.

Poslanec hnutia Borisa Kollára vplyv reťazcov priznal, odvolal sa však na konzultácie s odborníkmi. Konkrétne osoby nemenoval. Dôvodí, že súčasný zákon obchodníkov diskriminuje. Na druhej strane dopady svojich návrhov na poľnohospodárov a potravinárov Karahuta neuvádza.

„Nebránim sa ani úpravám v mojom pozmeňovacom návrhu v záujme vylepšenia právnej normy. Môj pozmeňujúci návrh smeruje k vyváženému stavu medzi všetkými účastníkmi obchodnej vertikály,“ skonštatoval pre portál NášVidiek.sk poslanec hnutia Sme Rodina.

Kollárovci chcú tiež zmeniť povinnosť platby za tovar z dodania tovaru na doručenie faktúry. Žiadajú v zákone zrušiť generálnu klauzulu a zmeniť systém udeľovania vysokých pokút. Za vymedzených podmienok si vedia predstaviť aj predaj tovaru so stratou.

Návrhy odôvodňujú posilnením právnej istoty, daňovými a účtovnými problémami, ako aj rastúcimi cenami za niektoré služby. Ich argumenty sa stotožňujú s dlhodobými výhradami obchodných reťazcov.

Výrobcovia potravín naopak nesúhlasia a obávajú sa o svoju existenciu. Tvrdia, že Sme rodina svojimi návrhmi znefunkční súčasnú legislatívu. Tá sa stane podľa potravinárov bezzubá. Súhlasí s nimi aj ministerstvo pôdohospodárstva.

Podpora zahraničných?

So značnými znepokojením sledujú vývoj v parlamente domáci vinári. Zrušenie súčasných zákonných limitov na propagáciu a logistiku odmietajú.

„Je to jedna z najdôležitejších zmysluplných podmienok celého zákona. Bez obmedzenia bude percento poplatkov ďaleko vyššie,“ povedala pre portál NášVidiek.sk výkonná riaditeľa Zväzu vinárov a vinohradníkov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Dodáva, že zvýšené poplatky reťazce nedovolia vinárom preniesť do predajných cien. Odrazí sa to podľa Pátkovej v poklese ponuky domácich vín v prospech zahraničných.

Vinári upozorňujú, že takmer 87 % celej slovenskej spotreby vína sa predáva práve cez obchodné reťazce. Nôž pod krk im má priložiť najmä povolenie predaja pod výrobné náklady.

Aktuálna legislatíva obchodníkom predaj pod nákupnú cenu zakazuje. „Táto klauzula by určite mala zostať súčasťou legislatívy,“ požadujú domáci vinári.

Doba temna

Domácim pekárom výrazne priťaží navrhovaná zmena fakturácie. „Pre pekárov a cukrárov by to znamenalo, že obchodný reťazec zinkasuje za čerstvé pečivo, či koláče, peniaze od ľudí v rovnaký deň, ale pekárovi zaplatí až o jeden, či dva mesiace,“ vysvetlil v stanovisku výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Karahutov poslanecký návrh vnímajú pekári ako svoju likvidáciu. Z postupu štátu sú šokovaní, keďže sa im podľa nich počas pandémie otočil chrbtom. Motivácii poslancov nerozumejú. „Niektoré návrhy idú vyslovene proti nám. Vracajú nás do dôb temna a sú proti vyššej sebestačnosti,“ dodal Lapšanský.

Gabriela Matečná, Zvolenská mliekáreň
Sprava: Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. Foto: SITA/Peter Rusko

Hydinári tvrdia, že parlament by mal rokovať len o transpozícii smernice Európskej únie a nie kompletne meniť existujúci systém.

„Ak zamýšľané zmeny prejdú, povedú k zvýšeniu nákladov slovenských spracovateľov hydiny a k zhoršeniu toku finančných prostriedkov pre spracovateľov ako aj chovateľov hydiny,“ zhrnul predseda Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Dodal, že sa tým predraží a zníži slovenská produkcia, poklesne jej konkurenčná schopnosť a negatívne sa to odrazí aj na domácej sebestačnosti.

Ani hydinárom sa nepáčia pripravované zmeny vo fakturácii. „Splatnosť faktúr od dodávateľov pre chovateľov aj spracovateľov hydiny je výrazne kratšia ako 60 dní, preto by opätovné predĺženie lehoty splatnosti malo negatívny vplyv na celé odvetvie,“ vysvetlil Molnár.

Agrorezort nesúhlasí

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s návrhmi Kollárovcov zásadne nesúhlasí. Argumentuje tým, že limity peňažných plnení a včasné úhrady kúpnej ceny sú ťažiskom nekalých praktík, ktorých existenciu uznala aj EK.

„V prípade schválenia avizovaných zmien dôjde k závažnému zníženiu ochrany a oslabeniu pozície potravinárov a poľnohospodárov pred nekalými obchodnými praktikami zo strany odberateľov,“ zdôraznilo tlačové oddelenie ministerstva.

Odstránenie generálnej klauzuly umožní podľa rezortu jednoduchšie obchádzanie zákona. Obhajuje tiež súčasný systém pokút. Agrorezort si je najmä vedomý, že schválením poslaneckého pozmeňujúceho návrhu sa vytvorí priestor pre reťazce pýtať si od farmárov a potravinárov vyššie poplatky.

Ministerstvo vyzvalo poslancov, aby svoje návrhy komunikovali aj so zástupcami poľnohospodárov a potravinárov, nakoľko sa ich priamo dotýkajú. Zároveň neodmietlo možnosť, že by v prípade zásadných zmien zo strany poslancov minister Ján Mičovský prerokovávaný zákon z parlamentu nakoniec stiahol.

Spokojní obchodníci

Obchodníci sú s chystanými zmenami v parlamente spokojní. Domnievajú sa, že účastníci trhu by si mali svoje vzťahy upravovať predovšetkým zmluvami. Poukazujú na to, že slovenská legislatíva definuje až 48 neprimeraných podmienok, kým európska len osem.

„V medzirezortnom pripomienkovom konaní ani na ministerstve pôdohospodárstva sme neboli úspešní, tak sme oslovili s vysvetlením viacero poslancov parlamentu,“ priznáva prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Aktuálne zákonné riešenie logistického bonusu vnímajú obchodníci mimo realitu, generálnu klauzulu označujú ako nonsens slovenského právneho poriadku.

Zahraničné reťazce považujú obchod s potravinami za jediné odvetvie, kde sa musí platiť za tovar na základe dodacieho listu a nie faktúry. Toto je podľa nich v rozpore so zákonom o DPH.

„Rovnako sú obchodníci s potravinami diskriminovaní, keď opätovne ako jediní na trhu nemôžu voľne podnikať v logistike. Prichádza tam k diskriminácii, ktorú žiada zrušiť aj Európska komisia,“ vysvetlil pre portál NášVidiek.sk predseda Slovenskej asociácie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Tiež ich trápi limit poplatkov za marketing, zákaz predaja pod nákupnú cenu, ustanovenie o ekonomicky oprávnených nákladoch, či generálna klauzula.

Aktuálnou potravinárskou legislatívou by sa mala 1. marca zaoberať aj koaličná rada. Parlament naznačuje, že obchodníkom s potravinami má vôľu opätovne vyhovieť. Doteraz ich štát zvýhodňuje aj tým, že im v čase núdzového stavu dovolil podnikať, kým iným podnikanie úplne zakázal.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris KollárDaniel MolnárGabriela MatečnáJaroslav KarahutaJaroslava Kaňuchová PátkováMartin KatriakMartin KrajčovičMilan Lapšanský
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRSAMO Slovenská aliancia moderného obchoduÚHS Únia hydinárov SlovenskaZväz vinárov a vinohradníkov Slovenska