Negatívny vplyv človeka na rozmanitosť rýb v riekach je obrovský. Niektoré veľké druhy už takmer vymizli

Jeseter
Najhoršie sú na tom veľké ryby, pričom niektoré druhy sú na pokraji vyhynutia. Foto: www.gettyimages.com

Len 14 percent zo všetkých riek sveta uniklo vážnemu poškodeniu ľudskou činnosťou. Vyplýva to z doteraz najkomplexnejšej štúdie.

Vedci zistili, že biodiverzita viac ako polovice riek bola výrazne ovplyvnená. Veľké ryby, ako sú jeseter, nahradili invazívne druhy typu sumec a kapor.

Najväčší dopad má populácia

Môžu za to znečistenie, priehrady, nadmerný rybolov, zavlažovanie fariem a zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatickej krízy.

Najhoršia situácia je v Západnej Európe a Severnej Amerike. Súvisí to s veľkou a bohatou populáciou, ktorá má na rieky najväčší dopad. Príkladom môže byť napríklad Temža vo Veľkej Británii alebo Mississippi v USA.

Rieky a jazerá sú dôležité ekosystémy. Pokrývajú menej ako jedno percento povrchu planéty, no ich 17-tisíc druhov rýb predstavuje štvrtinu všetkých stavovcov. Zároveň sú zdrojom potravy pre milióny ľudí. Zdravé rieky sú potrebné aj v dodávkach čistej vody.

Najhoršie sú na tom veľké ryby

Ďalší nedávny výskum ukázal, že globálna populácia migrujúcich riečnych rýb sa od roku 1970 prepadla o „katastrofálnych“ 76 percent. V Európe dokonca o 93 percent.

Najhoršie sú na tom veľké ryby, pričom niektoré druhy sú na pokraji vyhynutia. Analýza v roku 2019 zistila, že len tretina veľkých svetových riek zostala voľne tečúca. Príčinou sú priehrady.

Sébastien Brosse z francúzskej Univerzity Paula Sabatiera, ktorý viedol najnovšiu štúdiu, povedal, že rieky v mnohých bohatých krajinách sú na nerozpoznanie od ich stavu pred priemyselnou revolúciou.

„Mali sme jesetera väčšieho ako dva metre, tisíce lososov a iných rýb, ktoré v súčasnosti takmer neexistujú,“ vyjadril sa.

Upozornil na stav britskej Temže, ktorá patrí medzi najviac ovplyvnené rieky. „V západnej Európe a Severnej Amerike sme za posledné dekády zaregistrovali zlepšenie kvality vody, no nie som si istý, či je takýto progres dostačujúci, keďže evidujeme naozaj prudký pokles populácie rýb,“ ozrejmil.

Najviac ovplyvnená Temža

Najväčšia riečna biodiverzita sa nachádza v Južnej Amerike. Odborníci však zistili, že je tam len šesť percent ovplyvnených riek. „Naozaj potrebujeme silné politické rozhodnutia, aby ľudia začali považovať biodiverzitu za dôležitú,“ povedal Brosse.

Výskum zverejnili v žurnále Science. Analyzovali v ňom takmer 2500 riek vo všetkých častiach sveta, okrem polárnych a púštnych regiónov. Prechádzajúce projekty sa zameriavali na počet druhov, no táto štúdia skúmala aj ekologické úlohy jednotlivých druhov a tiež ich vzájomné prepojenie.

Zohľadnili aj zmeny biodiverzity za ostatných 200 rokov. Zásadnou zmenou je počet cudzích druhov zavlečených do riek. Brosse uviedol, že v západnej Európe je možné vidieť severoamerického lososa, sumčeka čierneho alebo ryby pochádzajúce z Ázie.

Na celom svete patria medzi najrozšírenejšie exotické ryby kapor obyčajný, ostračka veľkoústa a tilapia. Prispôsobili sa stojatým vodám a darilo sa im aj počas zvyšovania počtu priehrad.

To spôsobuje homogenizáciu populácii rýb v riekach. Stávajú sa tak menej odolné voči zmenám životného prostredia, akou je napríklad globálne otepľovanie.

Biológa výsledky prekvapili

Najmenej ovplyvnené rieky našli v odľahlých oblastiach, kde žije len málo ľudí. Predovšetkým v Afrike a Austrálii. V týchto oblastiach sa však nenachádza dostatok druhov na udržanie globálnej biodiverzity rýb.

Žije v nich len 22 percent globálnej fauny, takže je potrebné ochrániť aj biodiverzitu v povodiach ovplyvnených človekom.

Biológ Zeb Hogan z University of Nevada uviedol, že ho výsledky výskumu prekvapili.

„Úprimne, prekvapilo ma, že podľa štúdie len 53 percent povodí prešlo výraznými zmenami. Takmer všetky najväčšie svetové rieky si prešli výraznými zmenami. Kedysi sme mali rieky plné lososov či jeseterov, teraz v nich žijú kapry a sumce,“ vyjadril sa.

Odborník dodal, že Amazonka, Kongo a Mekong sú ovplyvnené oveľa viac, ako sa predpokladalo. „Opatrenia zavedené na ochranu suchozemských a morských živočíchov často zabúdajú na ochranu riek,“ vyhlásil.

Brosse predpokladá, že hodnotenie vplyvov v jeho štúdii môže byť podhodnotené, pretože pravdepodobne došlo k väčšiemu vyhynutiu rýb, ako uvádzajú oficiálne záznamy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Sébastien BrosseZeb Hogan
Firmy a inštitúcie ScienceUniversity of NevadaUniverzita Paula Sabatiera