Populácia psíka medvedíkovitého na Slovensku sa rozrastá, pre iné zvieratá môže byť hrozbou

Psík medvedíkovitý
Psík medvedíkovitý. Foto: ilustračné, Getty images

Populácia psíka medvedíkovitého na Slovensku rastie. Psovitá šelma pôvodom z juhovýchodnej Ázie a Sibíri sa vo voľnej prírode na Slovensku prvýkrát objavila okolo roku 2008, keď sa prvé jedince rozšírili na naše územie pravdepodobne z Poľska.

Odvtedy ochranári či poľovníci stále častejšie pozorujú jeho výskyt na fotopasciach. Všežravá šelma pritom môže predstavovať hrozbu pre chránené živočíchy, najmä vtáky, ktorých vajcia zvykne konzumovať. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Národného parku Pieniny Vladimír Kĺč.

Prenáša patogény

Psík medvedíkovitý je navyše nositeľom patogénov, voči ktorým je sám imúnny, avšak nimi môže nakaziť ostatné zvieratá. Nebezpečný tak môže byť pre inú divú zver.

„Zábery z fotopascí aj nálezy zrazených jedincov pri cestách svedčia o tom, že populácia psíka medvedíkovitého na Slovensku narastá. Presnú evidenciu počtu kusov nemáme k dispozícií. Predtým však poľovníci ulovili približne 70 psíkov medvedíkovitých ročne, v roku 2017 počet narástol na približne 300 a v roku 2018 na 875,“ povedal Vladimír Kĺč.

Tento druh inváznej šelmy sa totiž dokáže veľmi rýchlo rozmnožovať o čom svedčí skúsenosť z Lotyšska, kde v roku 1948 vypustili 35 jedincov. V roku 1960, teda o 12 rokov neskôr, ulovili poľovníci v Lotyšsku 4 210 jedincov.

Psík medvedíkovitý sa prirodzene vyskytuje hlavne v oblastiach Japonska, Mandžuska, Vietnamu či východnej Sibíri. Do Európy sa dostal ako zviera vhodné na kožušinový chov v roku 1939. Odtiaľ sa následne rozširovali jeho chovy smerom na západ.

Ťažko ho vystopovať

Prvé jedince psíka medvedíkovitého sa na kožušiny začali na Slovensku chovať v roku 1959. Niektorí zoológovia tvrdia, že invázneho druhu sa už nebude možné zbaviť.

So zvyšujúcou sa intenzitou lovu má totiž táto šelma tendenciu zvyšovať počet svojich vrhov.

Riaditeľ Národného parku Pieniny zároveň dodáva, že stopovať jedince psíka medvedíkovitého je veľmi náročné. Jeho stopy sa totiž veľmi podobajú na stopy líšky.

Ide zároveň o nočného tvora, takže jeho pozorovanie cez deň je možné len výnimočne.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Vladimír Kĺč