Zonácia Muránskej planiny môže byť prospešná pre región aj prírodu, enviroorganizácie vyzývajú vládu k činom

Muránska planina
Muránska planina Foto: ilustračné, Getty Images

To, aký postoj zaujme vláda k návrhu zonácie Národného Parku (NP) Muránska planina ukáže, či sľuby o zmene prístupu k životnému prostrediu neboli len prázdne slová. Uvádzajú to enviroorganizácie WWF Slovensko a My sme les.

Tvrdia, že ak sa tento projekt vláde podarí, prosperovať môže región aj príroda. Muránska planina by mohla byť prvým národným parkom na Slovensku, ktorý by mohol mať 50 percentnú bezzásahovú zónu. Objavili sa však aj hlasy proti, keď vznikla petícia „Zastavme netransparentnú zonáciu NP Muránska planina“.

„Je najvyšší čas prestať dookola diskutovať o tom, či potrebujeme prísnejšie chrániť životné prostredie. Spoločnosť dala už viackrát najavo, že ochrana našej prírody je pre ňu dôležitá a táto vláda jej poskytla nádej, že sa situácia konečne zmení. Namiesto ďalších diskusií by tak vláda mala urobiť krok vpred a zamerať sa na programy rozvoja regiónov a pracovných príležitostí naviazaných na existenciu národného parku, ktoré tiež sľubuje podporovať vo vládnom programe,” povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Bez zonácie môže byť park v ohrození

Menuje programy rozvoja regiónu na báze mäkkého turizmu, ponuky pre návštevníkov založenej na tradíciách a lokálnych produktoch, malých rodinných fariem s ubytovaním, rodinných podnikov v poľnohospodárstve a spracovaní poľnohospodárskej produkcie.

Potenciál pre miestnu zamestnanosť má podľa WWF Slovensko aj spracovanie dreva vyťaženého prírode blízkym spôsobom na miestnych pílach a jeho využitie v miestnych firmách pri výrobe.

WWF Slovensko a My sme les sa obávajú, že ak sa zonáciu Muránskej planiny s viac ako 50 percentami územia bez zásahov človeka nepodarí prijať, bude to výsmech doterajších legislatívnych snáh a ohrozená je budúcnosť tohto i ďalších národných parkov na Slovensku.

„Muránska planina by mohla byť prvým národným parkom na Slovensku, ktorý by spĺňal platný zákon o ochrane prírody a krajiny a smeroval k naplneniu medzinárodných kritérií IUCN (Medzinárodný zväz ochrany prírody, poznámka SITA). Návrh zonácie tohto národného parku totiž predpokladá, že by bezzásahová A zóna predstavovala 50 percent rozlohy parku,” dodávajú organizácie.

Bezzásahová zóna má aj svojich kritikov

Za tento návrh z dielne Štátnej ochrany prírody SR sa postavil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) a na začiatku aj minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO), ktorý má pod sebou štátny podnik Lesy SR, spravujúci rozhodujúcu časť budúcich prísne chránených zón.

Dnes už Mičovský hovorí, že kompromisom môže byť A zóna na rozlohe od 18 do 50 percent. „To, aký postoj zaujme vláda k návrhu zonácie NP Muránska planina ukáže, či sľuby o zmene prístupu k životnému prostrediu neboli len prázdne slová,“ dodávajú enviroorganizácie.

Objavili sa však aj kritici zavedenia bezzásahovej zóny v NP Muránska Planina. V otvorenom liste pre ministra životného prostredia predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica (OLsK BB) Igor Viszlai upozornil, že nastaveniu zonácie národných parkov by mala predchádzať revízia chránených území.

Predseda OLsK BB je tiež členom petičného výboru petície „Zastavme netransparentnú zonáciu NP Muránska planina“.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BudajJán MičovskýMiroslava Plassmann
Firmy a inštitúcie Lesy SRMedzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN)MŽP Ministerstvo životného prostredia SRŠOP Štátna ochrana prírodyWWF Slovensko