Obrazom: Mráz napáchal miliónové škody vo viniciach a sadoch

Ovocinári a vinári hlásia miliónové škody
Pohľad na poškodené ovocné stromy broskýň v dôsledku nízkych teplôt v ovocných sadoch neďaleko mesta Nitra. Aprílové mrazy spôsobili na slovenských viniciach a v ovocných sadoch obrovské škody. Cabaj-Čápor, 2. máj 2016. Foto: SITA/Martin Havran

BRATISLAVA 2. mája (Webnoviny.sk) – Aprílové mrazy spôsobili na slovenských viniciach a ovocných sadoch vrátane jahôd v niektorých regiónoch aj vyše miliónové škody. „Poškodenie mrazom je hlavne v lokalitách Trnava, Bratislava a Nitra,“ informovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá v súčasnosti sumarizuje výšku škôd v jednotlivých regiónoch.

Poškodený je vinič, kukurica i repka

Bratislavská regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora uviedla, že pre silné aprílové mrazy majú tamojší pestovatelia poškodený najmä vinič, kukuricu, repku, slnečnicu a ovocné sady. Výška škody v tomto regióne sa odhaduje na viac než milión eur.

V okrese Malacky a Senec poľnohospodári evidujú škody spôsobené mrazom pri skorých zemiakoch, slnečnici a kukurici. Postihnutých je takmer 30 % plôch. Z Galanty hlási regionálna komora škody na plodinách, ktoré v tamojšom regióne pestuje 16 podnikov. Cukrová repa je poškodená na 620 hektároch (poškodenie 100 %), kukurica na 540 hektároch (100%), lucerna na 310 hektároch (100 %), ovocné sady na 105 hektároch (100%), slnečnica na 570 hektároch (100 %), vinice na 196 hektároch (100%), repka na 310 hektároch (100 %) a zelenina na štyroch hektároch (100%). „Za okres Galanta odhadujeme škody vo výške 3,4 mil. eur,“ dodala SPPK.

Obrazom: Mrazy takto zničili úrodu

V oblasti Komárna zasiahli mrazy najmä vinohrady. Pestovatelia odhadujú 20 až 30 % škody. Považská Bystrica uvádza výpadok príjmov pri mrazom spálenej repke vo výške 88 500 eur, pri cukrovej repe 38 500 eur. Región Trenčína vyčíslil škody vo výške 1,5 mil. eur. Región Nové Zámky v rámci monitoringu svojich členov hovorí o škodách najmä na viniči (238 tisíc eur), kukurici (1,77 mil. eur), slnečnici (22 tisíc eur), cukrovej repe (209 tisíc eur) a v špecializovanej rastlinnej výrobe odhaduje výpadok v príjmoch na úrovni takmer 250 tisíc eur.

Lučeneckí poľnohospodári predpokladajú škody na kukurici, repke ozimnej a ľane. Región Veľký Krtíš v rámci monitoringu mrazom postihnutých plodín uviedol straty v prípade štyroch podnikov. Tým mrazy poškodili 172 hektárov repky ozimnej (poškodenie 30 %), 200 hektárov kukurice na zrno (20 %), 350 hektárov slnečnice (30 %) a štyri hektáre viniča (15 %).

Zmrzlo aj ovocie určené na výrobu destilátov

Aprílové mrazy postihli aj tých ovocinárov, ktorí pestujú ovocie určené na výrobu destilátov. Výkonný tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Július Forsthoffer naznačuje, že v tomto roku budú chýbať najmä slivky, jablká či hrušky. Práve výrobou slovenských destilátov sa pestovatelia a pálenice snažia znižovať pasívne saldo zahraničného obchodu v tejto oblasti. „Slovensko veľkú väčšinu destilátov musí dovážať,“ konštatoval Forsthoffer.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora plánuje v monitoringu škôd pokračovať aj v tomto týždni. „S ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou budeme hľadať možnosti ďalšieho postupu a prípadného odškodnenia,“ uzavrela hovorkyňa SPPK Jana.

Škody dosahujú desiatky miliónov eur

Celkové škody na produkcii ovocinárov, vinohradníkov a ostatných poľnohospodárov, spôsobené nedávnymi prudkými mrazmi, sa odhadujú na 36,5 mil. eur. V tejto sume sú započítané ako priame škody zapríčinené mrazmi, tak aj nepriame náklady spojené s ochranou proti mrazom. V ovocinárskej výrobe sa škody odhadujú na 15 mil. eur. Po utorkovom tlačovom brífingu ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej výšku škôd spresnila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

„Škody sú mimoriadne vysoké, v ovocinárstve sa odhadujú až na 70 % plôch,“ uviedla ministerka. U vinohradníkov ministerka odhaduje škody na úrovni 30 % až 50 % plôch, v niektorých lokalitách až 60 %. „Mladé vinohrady, ktoré boli nedávno vysadené, sú na tom mimoriadne zle, pretože je potrebné celé štepy opätovne vysadiť,“ doplnila šéfka agrorezortu. „Samozrejme, hlásia sa aj pestovatelia ostatných poľných plodín, ako pestovatelia cukrovej repy, kukurice a iných,“ dodala.

Ministerka požiada o finančné kompenzácie

Poškodenie mrazmi na takejto úrovni umožňuje podľa Matečnej riešiť európska aj slovenská legislatíva finančným odškodnením. Ministerka preto na stredajšom rokovaní vlády požiada kabinet, aby sa týmto to problémom začal zaoberať a uvoľnil finančné prostriedky na kompenzácie. „Ohľadom výšky budeme hovoriť neskôr, otázka je, či vôbec vláda bude ochotná urobiť ten krok,“ konštatovala.

Podľa ministerky je ťažké dopredu hovoriť o výške kompenzácie, pokiaľ nie sú presne vyčíslené všetky škody. Výška kompenzácie škôd bude závisieť od rozpočtových možností. „Hovorí sa tomu štátna pomoc, tá má svoje pravidlá, samozrejme budeme to prefinancovávať cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, ak k tomu dôjde. Dúfam, že áno,“ uzavrela.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jana Holéciová