BRATISLAVA 9. mája (WEBNOVINY) – Ťažko povedať, či to boli viac slzy sklamania, alebo dojatia. Každopádne pozápasové okamihy slovenskej reprezentácia na domácom svetovom šampionáte priniesli niekoľko veľmi emotívnych chvíľ. Určite nimi bola podpora fanúšikov aj v čase, keď už nemohli postúpiť do vytúženého štvrťfinále, ktorá samozrejme narastala s blížiacim sa záverom víťazného zápasu proti Dánsku. Po zápase väčšina prítomných v bratislavskej Orange aréne zažila nielen zimomriavky, ale zaleskli sa aj slzy, máloktoré oko zostalo suché.
Rozlúčka s niekoľkými členmi „zlatej“ generácie hokejových reprezentantov, Pavlom Demitrom či Ľubomírom Višňovským nedovolila nikomu opustiť svoje sedadlo ani po záverečnej siréne, štátnej hymne ani po odchode hráčov do útrob štadióna. Slzám sa neubránil ani kapitán slovenského výberu, ktorý po zápase symbolicky „odovzdal“ svoj výstroj fanúšikom v hľadisku a v druhom kole si zobliekol aj dres, pobozkal na ňom štátny znak a rovnako ho odhodil na tribúnu. Vtedy ma napadla len jediná otázka: „Aké by to asi bolo, keby sa to stalo o niekoľko dní neskôr, v súboji o bronz či po finále?“
Z pohľadu slovenského tímu s teda majstrovstvá sveta skončili skôr, ako si všetci želali. Dianie na šampionáte však ani zďaleka neutícha, práve naopak. Až teraz začína ísť do tuhého. Od stredy sú na programe štvrťfinálové súboje, v ktorých sa rozhodne o celkovom úspechu či neúspechu jednotlivých výberov, v súčasnosti už reálnych kandidátov na medailu. Ruch sa zintenzívnil aj v tlačovom stredisku, kam sa pomaly začínajú sťahovať novinári z Košíc, nasledovať ich budú aj hráči jednotlivých reprezentačných výberov.
Fanúšikovská dedina v pondelok krátko popoludní zívala symbolicky prázdnotou. Duel Slovenska proti Dánsku sledovalo iba niekoľko málo ľudí, ktorí si aj v pondelok našli čas. Počas zápasu to však nebolo ono a zdalo sa, akoby ani nehral domáci výber.