BRATISLAVA 6. decembra (WEBNOVINY) – Slovenskí učitelia patria v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) medzi najhoršie platených.
Ak by mali ich platy dosiahnuť 75 percent priemernej mzdy vysokoškolského absolventa, čím by sa priblížili priemeru v štátoch OECD, vyžiadalo by si to rast platov zhruba o 50 percent. Prinieslo by to náklady v objeme približne 0,5 percenta HDP, vyplýva to z aktuálnej hodnotiacej správy OECD o slovenskej ekonomike.
Slovenský učiteľ v priemere zarába menej ako je polovica priemernej mzdy vysokoškolských absolventov v SR. V krajinách OECD to predstavuje 77 až 89 percent.
Obrazom: Nahnevaní učitelia a študenti štrajkujú
„Nízke platy učiteľov by mohli čiastočne vysvetľovať nízku kvalitu vzdelávania,“ konštatuje správa. Mzdy učiteľov by sa mali podľa OECD teda zvýšiť, aby sa zároveň zvýšila aj príťažlivosť profesie.
Výsledky vzdelávania na Slovensku zaostávajú a sú pod priemerom. „Vzdelávací systém v krajine by mal viac prihliadať na potreby znevýhodnených skupín s osobitným zreteľom na predškolskú výchovu rómskych detí a ich integráciu do všeobecného vzdelávacieho systému,“ uvádza organizácia v správe. Podľa nej je taktiež prechod absolventov zo školy do práce veľmi slabý. Spolupráca so zamestnávateľmi sa preto musí zlepšiť a získavanie profesionálnych skúseností počas štúdia by malo byť podporované rozvíjajúcim sa odborným tréningom.
Školy dostanú 100 percent z časti normatívu určeného na platy
Napriek tomu, že školskí odborári neprijali vládnu ponuku na zvýšenie platov a zmeny v školstve, kabinet dnes schválil jednu ponúknutú zmenu, s ktorou odborári súhlasili.
Touto zmenou sa upraví, že zriaďovateľ školy poskytne škole z časti normatívu určeného na mzdové prostriedky (mzdy a odvody do poistných fondov) plných 100 percent týchto peňazí. Doteraz vládne nariadenie stanovovalo, že to môže byť len 90 percent tejto čiastky.
Vláda zmenu dala do nariadenia, ktorým sa menia pravidlá normatívov pre osemročné gymnáziá. U nich sa bude normatív na žiaka prvého až štvrtého ročníka určovať rovnako ako na žiaka základnej školy. Zmena podľa rezortu školstva súvisí s rovnakou personálnou a prevádzkovou náročnosťou vzdelávania žiakov 1.- 4. ročníka osemročných gymnázií a žiakov základných škôl.
V súčasnosti dostávajú osemročné gymnáziá rovnaké normatívy na žiaka ako stredné školy. Zmena výpočtu normatívu na žiaka 1.-4. ročníka osemročného gymnázia podľa MŠ súvisí aj s Národným programom reforiem na rok 2012, ktorý schválila minulá aj súčasná vláda.
Proti návrhu sa pred časom vyslovil šéf Asociácie štátnych gymnázií. „Pokiaľ vrátime normatívy na žiakov osemročných gymnázií na úroveň žiakov základných škôl, tak poprieme pôvodnú podstatu týchto gymnázií. Vznikli, aby rozvíjali talent detí, ale takto stratia zmysel,“ domnieva sa prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň. Znížením normatívov podľa neho dôjde nepriamo k potlačeniu týchto gymnázií.
Na Slovensku je 160 osemročných gymnázií, na ktorých študuje 26 249 žiakov. Exminister školstva Ján Mikolaj (SNS) prišiel so zámerom, aby sa na osemročné gymnáziá mohlo dostať len päť percent ročníkovej populácie.
Jeho nástupca Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) tento plán dočasne pozastavil do roku 2013. Minister Čaplovič ale pokračuje v snahách obmedziť odchod talentovaných detí zo základných škôl a od 1. septembra 2013 budú môcť tieto gymnáziá prijať maximálne päť percent ročníkovej populácie.
Video: Odborári ponuku vlády neprijali