BRATISLAVA 4. júna (WebNoviny.sk) – Zaradenie dvoch pamätných dní – 21. augusta, Dňa obetí okupácie Československa v roku 1968, a 21. júna, Dňa odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991 je účelom novely, ktorú navrhujú poslanci Národnej rady SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Preto skupina poslancov prichádza na júnovú schôdzu parlamentu s návrhom novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Túto zmenu navrhujú, lebo týmito dvoma dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Československa.
Je to hybridné a populistické riešenie, obula sa do vlády Milanová z OĽaNO za jednorazový sviatok
„Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu.
O život prišli stovky ľudí
Poslanci pripomenuli, že v prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd, spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Československa.
Vznik prvého Československa by mal byť štátnym sviatkom, myslia si aj Klus a Dostál
„Následne v období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili desiatok prípadov znásilnení. Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu, v rokoch 1968-1969 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70-tisíc občanov, a v období následnej tzv. normalizácie utekalo priemerne päťtisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo viac ako 200-tisíc exulantov,“ priblížili.
Podľa nich si význam dátumu 21. august veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň.
Prvé požiadavky verejnosti v roku 1989
„Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo, nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov. Obrovské boli majetkové a environmentálne škody. Celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska, bola odhadnutá na šesť miliárd Kčs,“ uviedli s tým, že morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a tzv. normalizáciou sú nevyčísliteľné.
Odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk.
Štátnych sviatkov máme podľa Fedora „až-až“, ale vznik Československa si ho zaslúži
Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991 a o dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk generáplukovník Eduard Vorobjov.
V návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Česko-Slovensko, tak ako je od roku 1990 zakotvený v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a Krátkom slovníku slovenského jazyka.