Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Voľby
Foto: SITA/Marián Peiger

Parlamentné voľby na Slovensku budú prvý marcový vikend

BRATISLAVA 12. novembra (WebNoviny.sk) – Parlamentné voľby budú v sobotu 5. marca 2016. Vo štvrtok ich termín oficiálne vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini. Voľby do národnej rady sa riadia novou volebnou legislatívou, zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a zákonom o volebnej kampani. Politické subjekty, ktoré sa chcú uchádzať o hlasy voličov, musia kandidačné listiny podať do 6. decembra. Volebnú kampaň môžu podľa zákona začať dňom, v ktorom vyhlásenie volieb zverejnia v Zbierke zákonov SR, čo má byť už dnes.

Ako povedal vo štvrtok na tlačovej besede predseda parlamentu, na výber nemal v súlade so zákonom viacero termínov, 5. marec je najbližší termín k posledným voľbám, ktoré sa konali 10. marca 2012. Odmietol, že by rozmýšľal posúvať termín volieb pre jarné prázdniny. „To obdobie je poznačené sériou prázdnin. Prekrývali by sa vždy. Pripomínam, že si voliči môžu vybaviť voličské preukazy…,“ povedal.

Pellegrini vyzval politické strany a hnutia, aby viedli férovú a slušnú kampaň o svojich programoch a neskĺzli k nekalým praktikám a osobným útokom. „Slušne vedená kampaň môže prospieť k zvýšeniu volebnej účasti. Želal by som si, aby sa budúci parlament menej zaoberal sebou a viac práce venoval krajine. Verím, že do novej NR SR zasadne 150 patriotov, ktorí budú hrdí na Slovensko,“ vyhlásil.

S kandidačnou listinou musia strany predložiť aj potvrdenie o zaplatení volebnej kaucie 17-tisíc eur. Kauciu vráti ministerstvo vnútra strane, ktorá získa aspoň dve percentá platných hlasov. Politické strany a hnutia budú môcť vynaložiť na kampaň maximálne tri milióny eur, a to cez transparentný účet. Novinkou v kampani je možnosť zúčastniť sa na kampani tretím stranám. Tie sa budú musieť registrovať na ministerstve vnútra.

Parlamentné voľby v ére samostatnej SR

Od roku 1992 viedol štát vo funkcii predsedu vlády predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar. V marci 1994, keď v Národnej rade (NR) SR predniesol prezident Michal Kováč Správu o stave republiky, vyslovili poslanci NR SR vláde nedôveru. Prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca 1994 novú koaličnú vládu s premiérom Jozefom Moravčíkom. Vládna koalícia bola zložená z KDH, SDĽ a DEUS a 17. marca 1994 schválila NR SR zákon o predčasných voľbách.

30. septembra a 1. októbra 1994

V prvých voľbách do NR SR po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky vyhrala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,93 % platných voličských hlasov. Spoločná voľba získala 10,41 % a Maďarská koalícia 10,18 %. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získalo 10,08 %, Demokratická únia Slovenska (DÚS) 8,57 %, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,34 % a SNS 5,40 percenta hlasov. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS – Vladimír Mečiar, Pavel Delinga, Ján Ľupták a Ján Slota podpísali 11. decembra 1984 koaličnú dohodu a prezident Michal Kováč vymenoval 13. decembra 1994 novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal Vladimír Mečiar. Post predsedu NR SR obsadil Ivan Gašparovič (HZDS).

25. a 26. septembra 1998

Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Vladimír Mečiar, no vládu zostavil predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda. Mečiarovo HZDS získalo 27 %, Dzurindova SDK 26,33 %, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66 %, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,12 %, SNS 9,07 % a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,01 %. Predseda parlamentu a zastupujúci prezident Jozef Migaš (SDĽ) 30. októbra 1998 vymenoval koaličnú vládu na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. Vládu vytvorila štvorkoalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP.

20. a 21. septembra 2002

HZDS Vladimíra Mečiara uspelo aj vo voľbách do NR SR v roku 2002. Voliči dali HZDS 19,50 % hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09 % Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46 % obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16 % voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25 % a Alianciu nového občana (ANO) 8,01 %. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s 6,32-percentnou podporou. 8. októbra podpísali Koaličnú zmluvu predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko. Prezident Rudolf Schuster vymenoval druhú vládu Mikuláša Dzurindu 16. októbra 2002. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

17. júna 2006

Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR so ziskom 29,14 % platných hlasov voličov vyhrala strana Smer – sociálna demokracia (SD). Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35 % Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana (SDKÚ-DS) a tretia bola s 11,73 % Slovenská národná strana (SNS). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68 %), ĽS-HZDS (8,79 %) a KDH (8,31 %). Prezident Ivan Gašparovič poveril 20. júna lídra Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. 2. júla podpísali koaličnú dohodu predseda strany Smer-SD Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota. 4. júla 2006 prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú vládu na čele s Robertom Ficom. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer-SD).

13. júna 2010

Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 % platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42 % SDKÚ-DS a tretia je so ziskom 12,14 % platných hlasov strana Sloboda a solidarita (SaS). Do parlamentu posunulo 8,52 % platných voličských hlasov KDH a 8,12 % stranu Most-Híd. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR tesne prekročila SNS so ziskom 5,07 %. Do NR SR sa nedostala SMK (4,33 %) a ĽS-HZDS (4,32 %). Koaličnú dohodu podpísali 6. júla 2010 strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová a predsedom NR SR predseda strany SaS Richard Sulík.

Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra 2011 rozhodol odvolať celý kabinet. NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca

10. marca 2012

Víťazom predčasných volieb do NR SR sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov, v parlamente má 83 poslancov. Na druhom mieste skončilo KDH s podporou 8,82 percenta. Hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) získalo 8,55 % hlasov. Most-Híd podporilo 6,89 % voličov. Nasledovala SDKÚ-DS s volebným ziskom 6,09 percenta, SaS získala 5,88 percenta hlasov. Do parlamentu sa nedostala SNS (4,55 %) a SMK-MKP (4,28 %). Ani jedna z ďalších kandidujúcich strán nezískala viac ako dve percentá hlasov. Prezident Ivan Gašparovič poveril v marci 2012 zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Volebný výsledok oprávnil Smer-SD zložiť „jednofarebnú“ vládu, čo sa stalo prvýkrát od roku 1989. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer-SD), ktorého však v novembri 2014 vo funkcii nahradil Peter Pellegrini (Smer-SD). Stalo sa tak po tom, ako 25. novembra 2014 Pavol Paška a podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) odstúpili zo svojich postov pre kauzu nákupu predraženého CT prístroja piešťanskou nemocnicou.

Odporúčané články

Podnikateľ Boris Kollár vstupuje do politiky Baránek: Voliči čakajú od pravice spoločný signál k voľbám

Neprehliadnite

Aktualizované: Exministri Janušek a Štefanov pôjdu do väzenia, súd potvrdil ich vinu v kauze nástenkový tender V Česku vyšli do ulíc tisíce ľudí, žiadajú demisiu Babiša Na podporu boja proti rakovine pankreasu sa slovenské dominanty rozsvietia na fialovo Znalkyňa skúmala stovky podpisov Ruska, miliónové zmenky Kočnera nie sú pravé Polícia si robí svoju prácu a jej postup v mojom prípade je v poriadku, hovorí prezident Kiska Na účet iniciatívy Za slušné Slovensko pribudlo takmer 50-tisíc eur Video: Vyšetrovateľ NAKA obvinil až 76 osôb z neoprávnených výhod na daniach z pridanej hodnoty Aktualizované: Sudca oznámi písomne svoje rozhodnutie o väzbe pre Kočnera, ale nemá na to lehotu

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Aktuálne správy

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies