PAŠKA: Opozícii podávame ruku, záleží od nej, či ju prijme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Paška
Novým predsedom parlamentu sa stal Pavol Paška (Smer-SD). Foto: SITA/Diana Černáková

V minulosti ste pri nástupe do funkcie zdôrazňovali dôveryhodnosť snemovne vo verejnosti. Ako svoju misiu vnímate dnes?

Tak isto. Bude záležať na ľuďoch, ako budú vnímať svoj národný parlament. Parlament nie je kamenná budova, ale je to 150 poslancov. Každý svojím správaním vytvára dôveryhodnosť a atmosféru vnímania v očiach ľudí. Ambíciou je vrátiť väčšiu normálnosť vzťahu ľudí a parlamentu.

Počas vášho minulého predsedovania bola nepísaná dohoda, že opozičné návrhy sa nepodporia. Bude sa teraz prihliadať viac na obsah návrhov ako na to, kto ich predkladá?

Myslím, že sa to zmení, ale nebolo to typické len počas obdobia 2006-2010. Náš politický systém je nastavený väčšinovo a v parlamente sa konfrontujú dva princípy: na jednej strane je program vlády, ktorý môže plniť len s väčšinovým krytím v parlamente, na druhej strane je legitímna snaha opozície nielen kontrolovať, ale aj vstupovať do istých procesov. Dozrel čas otupiť hranu, ktorá je tu dvadsať rokov, aby sme sa pokúsili dosiahnuť vyššiu mieru kooperácie. Samozrejme všade tam, kde to nebude zásadne vstupovať do vládneho programu väčšiny. Dúfam, že sa to podarí.

Zmení sa prax, že poslanci Smeru-SD na hodinu otázok, ktorá je najmä opozičným nástrojom kontroly vlády, predložia desiatky rovnakých otázok s mierne odlišným znením a premiér Fico potom odpovedá na otázky svojich spolustraníkov?

Na to bude musieť byť vôľa. Robila to každá vláda a každá väčšina. Samozrejme, je oveľa komfortnejšie pre premiéra a ministrov, ak sa pohybujú v témach, ktoré z ich pohľadu nie sú až také nepríjemné. To sa nezmení z večera do rána, ale tie snahy tu boli, obmedziť opakovateľnosť jednej témy v otázkach. Ak na to bude vôľa a nebude sa to zneužívať, myslím, že by to prospelo veci.

Dozrel čas otupiť hranu, ktorá je tu dvadsať rokov, aby sme sa pokúsili dosiahnuť vyššiu mieru kooperácie. Pavol Paška

Ste teda v klube Smeru-SD naklonení takejto zmene?

Myslím, že áno, ale musí to byť súčasťou celého komplexu zmien. Podaná ruka tu je, ale záleží ako bude reagovať opozícia, či naozaj prijme ponuku na zlepšenie atmosféry.

Máte v pláne oživiť parlamentnú diplomaciu? Viete, kam sa vyberiete na zahraničné cesty?

O zahraničných cestách zatiaľ rozhodnuté nie je, ale veľmi mi prekážalo, že za ostatné necelé dva roky sa rozbil rozmer parlamentnej diplomacie, ktorý bol veľmi silný a ktorý Slovensko výrazne posunul. V rokoch 2006-2007, keď som predsedal konferencii predsedov parlamentov členských krajín EÚ, sme vniesli do tohto orgánu niektoré mechanizmy, ktoré sa dodnes využívajú. Myslím si, že predchodcovia tento rozmer zanedbali.

Skúste byť konkrétnejší – kam sa uprú vaše sily?

Zrušilo sa stále zastúpenie národnej rady v Bruseli, sme jedna z mála krajín, ktorá tam nemá zastúpenie. Úplne sme zanedbali dialóg, ja som za ostatných 20 mesiacov vnímal veľmi málo zahraničných kontaktov na pôde národnej rady. Dnes, keď sa Európa borí s obrovskými problémami a Slovensko nemá inú možnosť, len byť plnoprávnym a akceptovaným členom, sa úplne zastavil dialóg na úrovni národných parlamentov. Zhováral som sa s novým predsedom výboru pre európske záležitosti Ľubošom Blahom a upozornil som ho na to, že bude treba zmeniť spôsob práce tohto výboru. Bez toho, aby ste sa s ľuďmi stretli, hovorili a navštevovali to jednoducho nejde.

Čo bude so vzťahmi s maďarským parlamentom? Svojho času ste mali dobré vzťahy s Katalin Sziliovou…

…áno, potom to opadlo. Čakám, ako sa vyvinie v rámci V4 aj v rámci bilaterálnych vzťahov úroveň spolupráce, dúfam, že ju dostaneme na štandardnú úroveň. Je priam žiaduce, aby sa vzťahy Slovenska a Maďarska udržiavali v normálnom štandardnom európskom komunikačnom spôsobe. Moja ambícia bude určite mať veľmi korektný pracovný vzťah s priateľmi v maďarskom Národnom zhromaždení.

Už nechajme Svätopluka nech tam je, nech má Bratislava spolu s krásnym hradom konečne čo ponúknuť aj zahraničným návštevníkom. Pavol Paška

Aký je plán pokračovania rekonštrukcie Bratislavského hradu? Deklarovali ste vôľu dotiahnuť rekonštrukciu aspoň do stavu, aby ho mohli navštevovať turisti.

Myslím, že toto sa podarí, predchádzajúce vedenie aj pán minister financií Ivan Mikloš uvoľnili v uplynulom období čiastky, ktoré by mali byť k dispozícii kancelárii národnej rady, aby sa dokončil hradný palác, aby sa urobili imobiliáre, aby tie priestory mohli byť využívané či Slovenským národným múzeom, alebo pre iné účely. Suma sa pohybuje rádovo vo výške 5-7 miliónov eur.

Na hrade je socha Svätopluka, ktorá rozdelila politické spektrum. Plánujete s ňou nejaké zmeny?

Určite nie. Ona sa umelo použila ako určitý symbol politického rozdelenia. Pre mňa je najdôležitejšie, že ľudí to vôbec netrápilo a nemám pocit, že davy ľudí nesúhlasia so sochou Svätopluka na Bratislavskom hrade. Už nechajme Svätopluka nech tam je, nech má Bratislava spolu s krásnym hradom konečne čo ponúknuť aj zahraničným návštevníkom.

Nevrátite sochu do pôvodnej podoby, pred úpravami, ktoré presadil Richard Sulík?

Nehodlám sa tým zaoberať. Zostane zachované status quo.

Akým spôsobom sa prejavili úspory pod vedením Richarda Sulíka? Nebolo to aj na úkor fungovania parlamentu?

Niekde určite áno. Už sú niektoré veci, kde kvázi šetrili a zrazu zisťujeme, že vznikajú nároky na dodatočné platby. Hovorím o dodávke tovarov a služieb z hľadiska verejného obstarávania. Musíme sa na to pozrieť, aké to bude mať dopady, základ je, aby servis pre poslancov bol zabezpečený tak, ako to stanovuje aj zákon. Nie som typ, ktorý sa vracia do minulosti, mňa zaujíma budúcnosť, ale pravdou je, že snaha bývalého predsedu Sulíka znížiť náklady na poslancov komplikovanou schémou, ktorej pomaly nikto nerozumel, nakoniec prináša oveľa vyššie nároky na mzdy a na osobné náklady.

Otázku platov bude potrebné opäť otvoriť, keďže sú zmrazené len do konca roka a potom sa opäť automaticky uplatní „Sulíkov model“, ktorý by znamenal rast platov.

Ja si myslím, že predchádzajúci model bol veľmi zrozumiteľný a transparentný. Zákon o platových pomeroch zohľadňoval primeranú mieru hospodárskeho rastu. Tie jednoduché koeficienty boli veľmi zrozumiteľné a predvídateľné a napokon, vždy sme mali možnosť platy jednoducho zmraziť. Bolo by dobre, keby sme sa k tomu vrátili. Ale to je aj otázka platu ostatných ústavných predstaviteľov a sudcov.

Poslanci zložili sľub
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Návrat k starému modelu spoločne s rozmrazením by ale znamenal výrazný nárast poslaneckých platov…

…ja viem, že je to veľmi citlivá téma a je to nekonečný príbeh. Najprv sa musím pozrieť ako to vyzerá z pohľadu rozpočtu národnej rady a posedieť si s ministrom financií a s vládou, aká je predstava, lebo to sa nedá riešiť parciálne.

Schválite zmeny v odmeňovaní spoločne s opozíciou?

Bolo by dobré, keby na tom bola dohoda a ona nakoniec podľa mňa asi aj bude. Napokon odpor voči „Sulíkovmu modelu“ bol podľa mňa aj v ostatných pravicových stranách a schválili to ako výsledok vnútorného obchodu medzi pánom Sulíkom a ostatnými lídrami.

Čo so zákonom o poslancoch z roku 1989, ktorý napríklad hovorí o odvolávaní poslancov občanmi? Máte ambíciu ho zmeniť?

Mám. Keď som vytváral komisiu pre ústavu a rokovací poriadok, jednou z noriem, ktorú treba určite upraviť je zákon o poslancoch, ktorý je mierne anachronický a vtedy to zamrzlo na tom, že nebola všeobecná dohoda. Bolo by dôstojné po dvadsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska vyriešiť aj túto oblasť novým zákonom. Ale nemôže to byť ad hoc mechanizmus, bolo by dobré, keby sa to stalo súčasťou vládnej legislatívy, pretože sú tam odkazy na množstvo iných zákonov.

Budete sa usilovať aj o zmenu rokovacieho poriadku, ktorý stále nie je dokonalý?

Ambícia stále bola, ale to je tiež príbeh, ktorý nemal konca-kraja. Ak sa majú udiať zmeny, tak sa môžu udiať len na základe dohody všetkých parlamentných strán. Síce na to nepotrebujete ústavnú väčšinu, ale nie je to dobré. Treba upraviť niektoré procedúry, ktoré nepočítali s tým, že bude existovať jedna vládna strana. Každá zmena v rokováku bola vždy výsledkom širokej dohody.

Zvažujete vytvorenie platformy kde by sa tieto zmeny mohli konzultovať?

Určite áno, 1. septembra uplynie 20 rokov od prijatia slovenskej ústavy, budeme si toto výročie určite pripomínať, minimálne z tohto pohľadu by bolo dobré, keby sa vytvorila skupina, ktorá by zmysluplne naplnila obsah pripomenutia. Potom sú veci, kde existujú rámcové dohody aj s opozíciou, napríklad zrušenie poslaneckej imunity a niektoré následné akty, ktoré sa z pohľadu rýchlej novely ukázali ako nedokonale navrhované. Ale či sa to bude volať komisia, či to bude okrúhly stôl, či to bude skupina pre prípravu osláv 20. výročia ústavy alebo pre parciálne zmeny ústavy, to už nie je podstatné.

Pripúšťate úvahy aj o úplne novej ústave?

Nie, ja určite nie. Nikdy to nebola moja ambícia. Aj v rokoch 2006-2010 Vladimír Mečiar hovoril o novej ústave, Pavol Hrušovský ako predstaviteľ KDH tiež hovorí o potrebe novej ústavy. Ja si to nemyslím, ale sú oblasti kde, ak dôjde k dohode, treba urobiť zásah.

V nasledujúcich rokoch sa opozícia istotne pokúsi odvolávať členov vlády. Zvoláte opäť nočné rokovania ako sa to dialo v minulosti, čo vám opozícia vyčítala?

Veď to robili aj oni. Ale pokiaľ to nebude nutné, tak určite nie. Môže ale nastať situácia, že to rokovanie sa môže natiahnuť, ale určite to nebude prvoplánová časť fungovania národnej rady.

Budete sa teda s opozíciou pokúšať dohodnúť na termíne?

Veď to vždy tak fungovalo. Aj pri zvolávaní mimoriadnych schôdzí sa komunikovalo o tom, ako nájsť spoločne optimálny termín. To je základ našej spolupráce.

Prvý míting predvolebnej kampane strany Smer SD
Foto: SITA/Martin Havran

Pred niekoľkými rokmi ste chceli, aby sa v rámci digitalizácie vytvoril „parlamentný kanál“, ktorý by vysielal priame prenosy z parlamentu, prípadne aj iné politické aktuality. Považujete to stále za svoju agendu?

Asi to nie je možné. Potrebujete nosič, niekto to musí financovať a parlament na to nemá peniaze. Pokiaľ bude existovať normálny dialóg s médiami, ľudia budú dostávať dostatok informácii o tom, ako funguje národná rada. Niektoré veci sa tak či tak prenášajú, či to robia komerčné alebo verejnoprávna televízia. Televízia sa jednak borí s problémami a potom, chvalabohu, to vyriešila technológia. Dnes je na internete online priamy prenos, aj rokovanie, aj záznamy.

Premiér Fico otvoril tému redukcie počtu poslancov a revízie volebného systému. Čo si o prípadných zmenách myslíte vy.

Zatiaľ máme len nástrel, ktorého definitívne riešenie musí byť výsledkom širokej dohody. Riešení je množstvo, či to bude systém väčšinový, proporcionálny, zmiešaný, väčšinový jednoduchý, väčšinový dvojkolový, či bude viac volebných obvodov. Dohoda musí rešpektovať pohľady politických subjektov. Zatiaľ nemáme skúsenosti demokracií, ktoré fungujú dlhšie. Som zástanca proporcionálneho systému, ktorý zabezpečuje väčšiu mieru pluralizmu názorov a možnosť uplatniť mandát aj pre relatívne menšinové skupiny. Vo väčšinových systémoch dochádza k bipartizmu, ktorý potláča menšinový, občiansky, národnostný element. Nasleduje otázka čo s volebnými obvodmi a počtom poslancov.

Aká je vaša predstava?

Zatiaľ žiadna, ale nie som zástanca toho, aby sa to robilo od zeleného stola bez analýz. Z hľadiska udržateľnosti štátu, financovania a pri nevyhnutnej miere redukcie a nejakej optimalizácie štátnej a verejnej správy, nemôžete potom neskončiť aj na úrovni parlamentu a debatu ako znížiť náklady na správu politického systému

Budete posudzovať neúčasť poslancov tak prísne ako Richard Sulík alebo budete rešpektovať ospravedlnenia predsedov poslaneckých klubov?

Parlament nie je firma, v ktorej by som bol manažér, ja som taký istý poslanec ako všetky kolegyne a ostatní kolegovia. Všetko sú to vzdelaní, dospelí ľudia, ktorí sa zodpovedajú najmä svojim voličom a nie mne. Preto sa, ako prvý medzi rovnými, budem správať primerane. Budem rešpektovať rozhodnutia predsedov klubov.

Zhovárali sa Peter Tkačenko a Petra Nétryová

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan MiklošPavol HrušovskýPavol PaškaRichard SulíkVladimír Mečiar
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republikySMER-SD