- aktualizované 4. júna 21:29
Poslanci Národnej rady SR (NR SR) začali vo štvrtok počas druhého rokovacieho dňa ôsmej schôdze rozpravu k novele zákona o prokuratúre, ktorej cieľom jej zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora.
Naživo: Rokovanie parlamentu
Najkľúčovejší zákon
Podľa vyjadrenia viacerých vládnych politikov ide o jeden z najkľúčovejších zákonov v tomto volebnom období. Poslanec Alojz Baránik (SaS) povedal, že prokuratúra si od čias Vladimíra Mečiara „uzurpovala postavenie, ktoré umožňuje udržiavať SR ako mafiánsky štát“, a to chcú vládni poslanci zmeniť.
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) uviedol, že Slovensko čaká najtransparentnejší výber kandidáta na generálneho prokurátora, aký Slovensko zažilo. Podľa poslanca Erika Tomáša (Smer-SD) je navrhovaná novela určená pre advokáta Daniela Lipšica, aby sa stal generálnym prokurátorom.
Poslanec Baránik odmietol, že by návrh bol pripravený pre potreby jedného kandidáta. „Toto nie je zákon pre niekoho, ale zákon pre riadnu slušnú výkonnú prokuratúru ako celok,“ vyhlásil. Podľa Baránika koalícia bude zvažovať minulosť kandidátov a hlavne kandidátov z radov prokurátorov, či nemajú „maslo na hlave“.
Podpredseda parlamentu Grendel poukázal na to, že v krajinách ako Estónsko, Litva, Švédsko, Anglicko, Holandsko či Cyprus sú na čele prokuratúry ľudia s právnickým vzdelaním, ktorí predtým v prokuratúre nepôsobili. Zdôraznil, že ide o štáty, ktoré sa v rebríčku EÚ o nezávislosti justičného systému a vnútroštátnych prokuratúr umiestnili pred Slovenskom.
Smer-SD novelu kritizuje
Ak novela zákona o prokuratúre prejde v takom znení, ako je naformulovaná teraz, opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) bude hľadať cesty, ako ju „atakovať“ na Ústavnom súde SR. Na stredajšej tlačovej konferencii v budove Národnej rady (NR) SR to povedal šéf strany Robert Fico. Smer-SD podľa jeho slov predmetnú novelu zákona nepodporí, pretože obsahuje parametre mimo rámca právneho štátu a demokracie a ide nad rámec ústavy.
„To, že takúto vážnu novelu zákona predložili poslanci pléna a nie vláda, len potvrdzuje fakt, že vo vnútri koalície panuje rozpor k spôsobu voľby generálneho prokurátora. Aj pani prezidentka naznačila, že generálnym prokurátorom by mal byť človek, ktorý je prokurátorom,“ priblížil predseda Smeru-SD. Spôsob prerokovania návrhu zákona považuje za nedemokratický, lebo vylučuje z odbornej diskusie všetky relevantné inštitúcie, ktoré majú podľa jeho slov, čo k tejto téme povedať.
V Smere-SD nesúhlasia s tým, aby bol generálnym prokurátorom neprokurátor. Novela zákona taktiež upravuje to, že generálny prokurátor by sa po novom volil verejne. Fico nesúhlasí ani s týmto opatrením. „Jedným z najväčších výdobytkov Novembra ´89 je tajnosť volieb. Verejná voľba nie je ničím iným, len obyčajným strachom,“ uviedol Fico.
Predseda Smeru-SD priblížil, že ak sa novela dostane do druhého čítania, poslanci strany prídu „s celým radom“ pozmeňujúcich návrhov. Zákon totiž označil za jeden z najdôležitejších, o ktorých rokujú v NR SR.
Jedným z najčastejšie spomínaných mien do tejto funkcie je advokát Daniel Lipšic. Podľa súčasnej právnej úpravy sa však o post generálneho prokurátora nemôže uchádzať, keďže nie je prokurátorom. Podľa Fica mení koalícia zákon o prokuratúre účelovo práve kvôli nemu.
„Ak má byť generálnym prokurátorom pán Lipšic, tak pôjde o čisté šialenstvo, keďže je to právoplatne odsúdený človek. Myslím si, že ked tento zákon prejde, Lipšic svoju kandidatúru do tejto funkcie ohlási,“ uzavrel predseda Smeru-SD.
Novelu predložili koaliční poslanci
Novelu zákona do pléna predložili koaliční poslanci Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik (SaS), Ondrej Dostál (SaS), Milan Vetrák (OĽaNO) a Petra Hajšelová (Sme rodina). Podľa navrhovanej novely uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť občan SR, ktorý je voliteľný do parlamentu, dosiahol vek aspoň 40 rokov. Musí mať aspoň pätnásťročnú prax v právnickom povolaní a musí byť bezúhonný.
Za takého sa nepovažuje ten kandidát, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za prijímanie úplatku, podplácanie a za trestný čin nepriamej korupcie. Rovnako za bezúhonného sa podľa návrhu nepovažuje ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.
Doteraz mohli kandidáta na generálneho prokurátora navrhovať výlučne poslanci parlamentu. Po novom bude môcť kandidátov predkladať aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov (napríklad komory), vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva (napríklad Slovenská akadémia vied alebo právnické fakulty).
Návrh obsahuje aj nový dôvod na odvolanie šéfa prokuratúry. Bude ho možné odvolať v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Novela počíta s vypočutím kandidátov na ústavnoprávnom výbore parlamentu, kde im bude možné klásť otázky. Z takzvaného grilovania kandidátov bude verejný audiovizuálny prenos.
Ako o jednom z kandidátov z radov neprokurátorov sa doposiaľ hovorilo aj o expolitikovi a advokátovi Danielovi Lipšicovi. V súvislosti s funkciou generálneho prokurátora sa spomínali tiež mená prokurátorov Jána Šantu, Maroša Žilinku, Jána Hrivnáka či Vasiľa Špirka.
Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júla. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh parlamentu.