Presné počty obetí domáceho násilia nie sú po pandémii známe. Sľubované financie od štátu im pomôcť nemusia

násilie, útok, päsť
Obete domáceho násilia sa často na políciu neobrátili. Foto: ilustračné, Getty Images

Karanténa, nedostatok práce či podpory rodiny v mnohých prípadoch vyústili do domáceho násilia, ktoré by za bežných okolností nemuselo nastať.

Pred pandémiou totiž práca, škola a iné spoločenské stretnutia spôsobili, že sa členovia rodín, v ktorých násilie hrozilo, často počas dňa nevideli. S príchodom práce z domu a domáceho vyučovania sa však veci zmenili.

Neriešené problémy vybublali na povrch

Pandémia totiž mnoho rodín nútene izolovala do niekoľkých izieb. To podľa Ivety Schusterovej z občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia spôsobilo, že sa mnohé nevygradované formy násilia vystupňovali.

Izolácia tiež sťažovala obetiam vyhľadanie pomoci a podpory u svojho okolia. Napríklad s priateľmi či kolegami si mohli často iba telefonovať. „To nemuselo byť vždy vhodné na získanie podpory, pretože ženy sa obávali, že telefonovanie situáciu ešte viac vyhrotí,“ dopĺňa Schusterová.

Zvýšený nárast zaznamenal neziskový sektor

Napriek tomu to bola pre mnohé z nich forma určitej podpory, čo potvrdzujú údaje Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie, ktoré Webnovinám.sk sprostredkovala Zuzana Očenášová, analytička venujúca sa domácemu násiliu.

Počet volaní sa totiž za rok 2020 zvýšil o 49 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tento trend podľa slov Očenášovej pokračuje aj v roku 2021.

Prerastanie vzťahových problémov do agresivity počas pandémie zaznamenali aj pracovníčky Linky dôvery Nezábudka, ktorá stabilne z celkového počtu telefonátov eviduje 35 percent súvisiacich s problémami vo vzťahu.

Obete na políciu nevolali

Tieto nárasty sa však v praxi až tak neprejavili na množstve trestných činov nahlásených v súvislosti s domácim násilím, ktoré eviduje Prezídium policajného zboru SR (PPZ SR).

Za rok 2020 ich bolo nahlásených 1 461, čo oproti roku 2019 znamenalo nárast iba o 55 nahlásených trestných činov.

Najviac ich pritom bolo spáchaných v Prešovskom kraji, kde polícia zaznamenala 255 trestných činov. Najmenej zas v Bratislavskom kraji, kde ich bolo nahlásených 84.

Páchatelia sa v rámci nich najčastejšie svojmu okoliu vyhrážali, týrali blízku osobu alebo ublížili niekomu na zdraví.

Počet týchto udalostí pritom za prvých 5 mesiacov roka 2021 klesol. Od januára do mája sa namiesto 624 trestných činov udialo v tomto roku 542. To je o 82 protiprávnych konaní menej.

„Predpokladáme, že reálne mohlo dôjsť aj k výraznejšiemu nárastu tejto trestnej činnosti v období pandémie COVID-19 a zvýšeniu jeho latencie, teda neodhalenia,“ uviedol hovorca PPZ SR Michal Slivka.

Polícia totiž podľa jeho slov disponuje údajmi iba o tom domácom násilí, ktoré jej bolo nahlásené. V praxi sa však môže stať, že mnohé z týchto prípadov budú polícii oznámené až s dlhším časovým odstupom.

Pomôcť by mal nový zákon aj viac peňazí

Dôvodom je napríklad strach či zlá ekonomická situácia ľudí, ktorí domáce násilie znášajú. Situáciu by preto mala zlepšiť novela zákona o obetiach trestných činov z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá nadobúda účinnosť od 1. júla 2021.

Mala by totiž v praxi lepšie prepojiť činnosť polície a podporných služieb rôznych mimovládnych organizácií.

„Napríklad, ak polícia vykáže násilníka z bytu na 14 dní, so súhlasom ženy odovzdá jej kontakt intervenčnému centru, ktoré jej ponúkne pomoc,“ vysvetlila na príklade Očenášová.

Ženy tak budú proaktívne kontaktované a dostanú prvotné poradenstvo. Často však potrebujú dlhodobú pomoc a v mnohých prípadoch aj bezpečné bývanie. Aby to mohli mimovládne organizácie poskytnúť, potrebujú financie, ktoré väčšinou čerpajú z dočasných projektov alebo fondov.

Ministerstvo spravodlivosti napríklad pre ne pripravilo 2 milióny eur, ktoré bude počas jedného roka čerpať 8 organizácií vybraných na základe verejného obstarávania. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR zase na podporu bezpečných ženských domov získalo 3,3 milióna eur z Nórskych grantov.

Problémy však stále pretrvávajú

Podľa odborníkov by však pomohlo skôr financovanie systematického charakteru. „Organizácie poskytujúce služby v tejto oblasti v podstate každý rok tŕpnu, či budú mať dostatok prostriedkov na zabezpečenie pomoci,“ upozorňuje Očenášová.

Výsledkom je nedostatok pracovníkov na linkách pomoci či dlhé čakacie lehoty u odborníkov, ktorí dokážu poskytovať bezplatné poradenstvo.

Podľa PR manažérky Ligy za duševné zdravie Stanislavy Knut chýba systémová pomoc aj v samotnom štátnom systéme. Ten totiž v niektorých prípadoch namiesto pomoci obetiam alebo mimovládnym organizáciám skôr situáciu komplikuje.

„Riešenie je teda prijať mnohé opatrenia naraz. Výsledkom bude lepšia dostupnosť pomoci, od prevencie až po začleňovanie ľudí, na ktorých bolo páchané násilie, do bežného života,“ dodáva Knut.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Iveta SchusterováMichal SlivkaStanislava KnutZuzana Očenášová
Firmy a inštitúcie Liga za duševné zdravieLinka dôvery NezábudkaMinisterstvo investíciíMIRRI SR Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SRMS Ministerstvo spravodlivosti SRNLŽ Národná linka pre ženy zažívajúce násiliePomoc obetiam násiliaPPZ SR Prezídium policajného zboru SRWebnoviny.sk