Prezident podpísal novelu Zákonníka práce

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Zákonník práce
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 27. júla (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič podpísal vládnu novelu Zákonníka práce. „Prezident sa rozhodol novelu Zákonníka práce podpísať, pretože nezistil také dôvody na vrátenie, pri ktorých by mohol vyjadriť pochybnosti o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v rámci smerníc EÚ v oblasti pracovného práva, ako aj dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce,“ uviedol hovorca prezidenta Marek Trubač. Niektoré inštitúty uvedené v novele Zákonníka práce, napríklad konto pracovného času a delené pracovné miesto, by podľa prezidenta mohli čiastočne prispieť k tomu, aby sa výrazne nezvyšovala nezamestnanosť.

Hlava štátu pritom podľa Trubača zvažovala všetky alternatívy, teda aj prípadné vrátenie novely Zákonníka práce do parlamentu najmä z hľadiska vyváženosti pracovnoprávneho vzťahu s ohľadom na mieru ochrany zamestnancov. „Pán prezident verí v zodpovednosť zamestnávateľov nezneužívať pracovný potenciál zamestnancov, ako aj nezneužívať nezamestnanosť v neprospech zamestnancov; verí aj v dôsledné vykonávanie kontrolných oprávnení všetkých orgánov v oblasti ochrany práce, vrátane kontrolnej činnosti zástupcov zamestnancov,“ skonštatoval hovorca prezidenta.

Odborári sú z rozhodnutia hlavy štátu sklamaní

Ako uviedol pre agentúru SITA viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Vladimír Mojš, niektoré inštitúty v novele pracovného kódexu sú protiústavné a v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Odborári sa chcú preto obrátiť na opozičných poslancov s tým, aby zvážili napadnutie novely Zákonníka práce na Ústavnom súde SR.

Zamestnávateľov podpísanie novely pracovného kódexu prezidentom potešilo

„Je to krok správnym smerom,“ povedal pre agentúru SITA viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Poukázal však na to, že zamestnávatelia očakávali od zmien v Zákonníku práce viac. „Vzhľadom na mieru nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, sú to len kozmetické úpravy,“ zdôraznil Machunka.

Aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR teší, že opatrenia prijaté v novele Zákonníka práce sa budú uplatňovať už od septembra tohto roka. „Dnešné rozhodnutie prezidenta SR podpísať Zákonník práce je rozhodnutím, ktoré prispeje k zvyšovaniu počtu pracovných pomerov a k vyššej flexibilite na trhu práce,“ uviedol rezort práce a sociálnych vecí. Ministerstvo pritom poukázalo na to, že nová podoba Zákonníka práce nie je len propodnikateľská, ale vychádza v ústrety aj zamestnancom, predovšetkým im uľahčuje zladiť pracovné a rodinné povinnosti.

Slovenská obchodná a priemyselná komora je presvedčená, že zmeny v pracovnom práve povedú k zvýšeniu flexibility na trhu práce a k efektívnejšiemu reagovaniu na vývoj na domácom a zahraničných trhoch. Preto víta skutočnosť, že prezident podpísal novelu Zákonníka práce. „Novelu považujeme za jeden z najdôležitejších nástrojov riešenia problémov na trhu práce, preto sme ešte minulý týždeň spolu s Republikovou úniou zamestnávateľov a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení požiadali prezidenta, aby ju podpísal,“ uviedol predseda komory Peter Mihók.

Zakonnik prace
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Zmeny v Zákonníku práce

Od začiatku septembra tohto roka tak už prepustený zamestnanec nebude môcť čerpať odstupné súbežne s využitím výpovednej lehoty. V Zákonníku práce naďalej zostanú ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Zmeny však čakajú na odbory. Ak totiž podľa novely pracovného kódexu budú chcieť odborové organizácie zastupovať všetkých zamestnancov, budú musieť pri svojom vzniku zamestnávateľovi na požiadanie preukázať, že organizujú najmenej 30 % zamestnancov. Výhody z kolektívnych vyjednávaní na podnikovej úrovni sa taktiež nebudú v prípade organizácií, ktoré podliehajú zákonu o výkone práce vo verejnom záujme, vzťahovať na top manažmenty.

Novela pracovného kódexu rieši aj postavenie zamestnávateľov a zamestnancov v rámci skúšobnej lehoty. Budú totiž môcť ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Naopak, ťažšie bude pre zamestnávateľov ukončiť pracovný pomer v skúšobnej lehote s tehotnou alebo dojčiacou ženou ako aj s matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode. Budú tak totiž môcť urobiť iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a písomne to zdôvodniť.

Zamestnanci zároveň po dohode so zamestnávateľmi získajú možnosť pracovať v nočnej zmene aj dva týždne za sebou. Súčasťou novely Zákonníka práce je aj zavedenie konta pracovného času s možnosťou akumulácie kladných a záporných hodín, či predĺženie termínu na čerpanie náhradného voľna. Zmeny čakajú aj na emitentov stravných lístkov. Poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb prostredníctvom stravovacích poukážok bude po novom maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
Zakonnik prace
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Novela Zákonníka práce rieši aj niektoré z požiadaviek vznesených v petícii sestier a pôrodných asistentiek.

Zdravotníci totiž budú mať po dovŕšení 50. roku života možnosť odmietnuť prácu nadčas ako aj prácu v noci. Zároveň získajú nárok na päť dní plateného voľna ročne, a to na sústavné vzdelávanie.

Súčasťou novely je aj odstupňovanie výpovednej lehoty podľa počtu odpracovaných rokov. Výpovedná lehota sa pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka skráti zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Ak pracovný pomer zamestnanca trval jeden až päť rokov výpovedná lehota bude dva mesiace. Pri trvaní pracovného pomeru nad päť rokov bude výpovedná lehota tri mesiace.

V novele Zákonníka práce sa od začiatku budúceho roka zavádza automatický nárok na päť týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Ďalšie zmeny nastanú aj v rámci skúšobnej doby. Každý zamestnanec bude mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota na základe parlamentom schválených zmien bude najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan GašparovičMarek TrubačPeter MihókRastislav MachunkaVladimír Mojš