Rok, ktorý je za nami, bol na slovenskej politickej scéne v znamení rozpadu koalície pod vedením Eduarda Hegera a návrat Roberta Fica do premiérskeho kresla.
V každých voľbách v princípe niekto vyhrá a niekto prehrá. V tých posledných bol víťazom Smer-SD a s parlamentom sa rozlúčili Demokrati a Sme rodina.
Ozajstným víťazom volieb však bol Peter Pellegrini a najväčším prepadákom, naopak, Igor Matovič.
Hegerova vláda doplatila na Matoviča
Po odchode Igora Matoviča z premiérskeho kresla viacerí očakávali, že sa situácia v koalícii konečne upokojí a jej strany ukážu múdrosť, aby dovládli do konca volebného obdobia. Možno by sa tak aj stalo, nebyť práve Matoviča. Ten už síce nebol na čele vlády, ale aj tak prakticky vládol aj naďalej. Umožňoval mu to post ministra financií, ktorý si vydupal po odstúpení z premiérskeho kresla.
Týždeň očami Pavla Urbana: Pellegrini sekol s rozpravou a Matovič ukázal, kde je ako ryba vo vode
Aj naďalej sa na verejnosti prezentoval akoby od neho závisela celá krajina, čo aj z časti bolo pravdou, lebo pevne držal štátnu pokladnicu a dával tomu, kto ho podporoval, alebo naopak zakrútil kohútiky tomu, kto sa mu postavil na odpor. Nezabudnime, že mu v tom vehementne pomáhali poslanci, ktorí mu zostali verní, ale aj nový premiér Heger.
Ten jednoducho nemal odvahu povedať nie a to aj za cenu, že viac nebude šéfom kabinetu. Nakoniec o tento post prišiel, ale predovšetkým pre jeho vlastnú nerozhodnosť mu už nikto neveril. Z vlády začali odchádzať ministri a musel jednoducho uznať, že to nezvláda.
Prezidentka Zuzana Čaputová do čela vlády vymenovala Ľudovíta Ódora, ktorý mal priviesť krajinu k predčasným voľbám. Ako sa neskôr ukázalo práve kabinet pod jeho vedením získal popularitu u občanov, lebo po troch rokoch hašterenia nastal konečne pokoj. Otázkou je, prečo sme zbytočne premrhali uplynulé roky? Odpoveď je jednoduchá: Pre márnomyseľnosť jedného človeka.
Pellegrini si mohol vyberať
Ako som uviedol, že aj napriek pomerne presvedčivému víťazstvu Fica, najviac získal Pellegrini a jeho Hlas-SD. Nie počtom poslancov v parlamente, ktorý bol značne nižší od očakávaného, ale on osobne si mohol vyberať, ktorý post bude zastávať.
Vedel, že bez neho nikto novu vládu nemôže zostaviť a začal byť drahou nevestou. Pripomínalo mi to prestupové obdobie futbalistov, keď vyčkávajú do poslednej možnej chvíle, aby zistili, kto dá najviac. Zapôsobila na neho ponuka, aby nasledujúcich päť rokov stál v čele krajiny bez ohľadu na to, čo sa stane s jeho spolubojovníkmi.
Je jasné, že strana Hlas-SD pomerne dobrý výsledok vo voľbách získala predovšetkým vďaka Pellegrinimu. Po jeho prípadnom odchode nie sú vyhliadky do budúcnosti príliš ružové. Časť poslancov Hlasu-SD splynie so Smerom a časť nebude vedieť, čo si má počať.
Samotný líder hneď na začiatku pôsobenia v čele parlamentu ukázal, že na smerákov nikdy nezabudol a robí všetko pre to, aby mal v prezidentských voľbách podporu najsilnejšej strany v krajine. Potvrdili sa tým tvrdenia, že koketovanie s terajšou opozíciou bola iba hra, aby získal od Fica to, po čom túžil.
Jedným z víťazov roka je aj Andrej Danko, lebo z kandidačnej listiny SNS získal až 10 poslancov, čo ešte pár mesiacov pred voľbami nikto nečakal. On osobne môže byť rád, že je znovu v parlamente, ale jeho spolustraníci sa z víťazstva veľmi netešili, lebo z ďalších deviatich poslancov ani jeden nie je členom národniarov.
Po odchode niektorých z nich na posty do výkonnej moci sa pomer v klube trochu zlepšil, ale aj tak bude to pre Danka náročné udržať všetkých pokope a zabezpečiť jednotnú podporu pre všetky kroky vlády. Pripomínam, že postačia štyria rebeli a Ficova vláda môže mať problém.
Aj keď Smer-SD získal najviac, nemôže byť úplne spokojný. Musí sa spoliehať na každý hlas, aby dosiahol to, čo sľuboval pred voľbami. Začiatok vládnutia ukázal, že zatiaľ to vychádza, lebo s pomstou voči niektorým osobám, ktoré boli pri moci, mal jednotnú podporu a to bol Ficov základný motív dostať sa do čela vlády. Pomsta a ochrana „svojich“ pred spravodlivosťou.
Uvidíme, aká jednota bude, keď poslanci narazia na naozajstné problémy, ktoré trápia občanov a keď niektoré vládne strany začnú presadzovať vlastnú agendu.
Kollár a Heger doplatili na podporu Matoviča
Osud strán, ktoré sa spolčili s Matovičom, bol podobný tým, ktoré sa v minulosti dali dokopy s Ficom. Niektoré priamo zanikli, ako napríklad HZDS a Sieť, alebo museli čakať na ďalšie voľby, aby sa znovu pokúsili dostať sa na hradný vŕšok, ako napríklad SNS. Podobne dopadol aj Most-Híd.
Najviac však stratil samotný Matovič a jeho OĽaNO. Po fantastickom výsledku spred troch rokov museli do poslednej chvíle čakať, či sa vôbec dostanú do parlamentu. Samotný Matovič ukázal, že voličov vie zmobilizovať z opozičných lavíc, keď bude aj neštandardnými spôsobmi útočiť na všetkých okolo seba.
Pri prebratí moci sa však Matovič nevedel zmestiť do kože. Očakával, že tak ako pred voľbami budú všetci z neho oduševnení a aj teraz mu budú len tlieskať. Možno by tak aj bolo, keby si dal poradiť, že vládnuť pevnou rukou sa dá len ak máte absolútnu väčšinu v parlamente. Na kompromisy nebol pripravený a preto sme tu mali tri roky chaosu.
Doplatili na to predovšetkým tí, ktorí mu stále verili. Boris Kollár a jeho Sme rodina so svojou agendou starostlivosti o rodinu uspeli vo voľbách v roku 2016 aj 2020. Tentoraz však stroskotali.
Podobne ako u Matoviča sa ukázalo, že ich pekné slová vedeli prilákať voličov, ale keď bolo treba ukázať aj konkrétne výsledky po prebratí moci, nastal problém. Trestnoprávne problémy niektorých jej členov prinútili predsedu Kollára, aby sa začal správať ako Fico. Ochráňme predovšetkým svojich.
Nevýraznosť pri rozhodovaní a neustála podpora Matoviča ich nakoniec stála miesto v parlamente. K tomu iste neprispeli ani problémy samotného predsedu, ktorý síce vehementne podporoval rodinu, ale sám sa nesprával vždy v duchu kresťanských tradícií.
Veľa sa očakávalo od Hegera. Po nástupe do premiérskeho kresla naznačoval, že situácia v krajine sa začne upokojovať, ale aby sa tak stalo, by musel mať aj trochu odvahu Odpútanie sa od Matoviča prišlo neskoro a dlhé váhanie pri zakladaní novej strany iste odradilo viacerých voličov, ktorí mu verili. V kampani jednoducho nemal čo ponúknuť a musel sa rozlúčiť s parlamentnými lavicami.
Rok na ktorý treba zabudnúť
V roku 2023 samozrejme pribudli aj ďalšie udalosti, ktoré ovplyvnili život nás všetkých. Ide predovšetkým o vojnu na Ukrajine, ktorá bude asi aj v budúcnosti spôsobovať problémy nielen nám, ale všetkým v Európe a možno povedať aj v celom svete. Žiaľ aj táto tragická udalosť znovu rozdelila slovenskú spoločnosť a značne ovplyvnila výsledky volieb.
Vysoká inflácia spôsobila, že mnohé rodiny začali mať problémy s financiami. Výška úrokov pri úveroch sa vyšplhala do výšin. Vyvolalo to strach u väčšiny občanov, ktorí po rokoch rozmachu a lacných úverov pochopili, že možno prídu aj o obydlie, ktoré si takto kúpili. Samozrejme aj to malo dopad na výsledky volieb.
Do Európy pokračovala prúdiť ďalšia vlna migrantov. Na Slovensku ich síce nebolo veľa vidieť, ale vyvolávanie strachu u občanov pomohlo, aby k moci prišli strany, ktoré sľubovali ich zastavenie, aj keď nepovedali ako. Predvolebné sľuby často vyvolávali úsmevy odborníkov, ale občania im uverili.
Jednou vetou treba povedať, že na rok 2023 by som najradšej zabudol. To sa však nebude dať, lebo práve udalosti v tomto roku ovplyvnia náš život aj v budúcnosti.