Rusko začalo nedávno rozmiestňovať ďalších vojakov pri spoločnej hranici s Ukrajinou. Podobne ako pri obsadení Krymu v roku 2014 vyvolal tento krok znepokojenie Kyjeva i Západu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij vyhlásil, že „vojenské cvičenia a možné provokácie pozdĺž hranice sú tradičné ruské hry“.
Ako „normálnu vec“ propagoval rozhodnutie Moskvy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten uviedol, že pohyb ruskej armády by nemal nikoho znepokojovať a neznamená žiadnu hrozbu. „Ruská federácia presúva svoje ozbrojené sily na svojom území podľa vlastného uváženia,“ skonštatoval.
Slovenská diplomacia robí všetko, čo môže
K situácii sa vo štvrtok vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS). Uviedol, že rezort diplomacie sa snaží o upokojenie situácie diplomatickou cestou. Na tlačovej konferencii potvrdil, že v stredu z vlastnej iniciatívy telefonoval s ukrajinským náprotivkom, ktorému povedal dve veci.
„Pre Slovensko je kľúčové potvrdiť podporu pre zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a teritoriálnu integritu. Považujeme za mimoriadne zlé to, že na východe Ukrajiny je nestabilita a naďalej prebieha vojenský konflikt. Toto je zásadná a pevná pozícia Slovenskej republiky, ktorú komunikujem,“ vyhlásil.
Ruské vojská pri hraniciach s Ukrajinou sú neakceptovateľné, podľa Lexmann podkopávajú európsku bezpečnosť
Minister si podľa vlastných slov veľmi dobre uvedomuje znepokojenie, ktoré je cítiť na Slovensku a o ktorom mu píšu aj občania.
„Pre Slovensko je kľúčové v situácii, keď dochádza na ruskej strane k veľkému pohybu vojsk, aby došlo k deeskalácii. Slovenská diplomacia využíva všetko pre to, aby sme situáciu upokojovali. Neexistuje žiadne riešenie okrem toho za diplomatickým stolom,“ povedal.
Obava o bezpečnosť
Podľa bezpečnostného experta, generála Andora Šándora sa Rusko správa tak, ako sa správa, pretože sa obáva o svoju bezpečnosť. „Rusko je agresívne, no ja ich agresivitu považujem za obrannú,“ povedal pre Webnoviny.sk.
Moskva za svojho najväčšieho nepriateľa považuje NATO, konkrétne Spojené štáty americké, a preto nechce, aby sa vojská približovali k ruskému územiu.
„Rusko bolo v 90. rokoch relatívne slabé a neprotestovalo proti rozširovaniu aliancie. Potom však videlo, že v roku 1999 aliancia odštartovala vojnu proti Juhoslávii. To bol signál, ktorý Rusko vnímalo veľmi vážne ako ohrozenie svojej bezpečnosti,“ vysvetlil Šándor.
Šándor: Rusko-čínske vojenské cvičenie by som nepodceňoval, ale ani nepreceňoval
Súčasná situácia je len akýmsi pokračovaním nepokojov, ktoré v oblasti panujú. Rusko sa už na samite NATO v Bukurešti vyjadrilo, že nechce, aby sa Ukrajina a Gruzínsko stali členmi NATO. Tým sa snažilo chrániť svoju bezpečnosť.
Západ to však nebral na vedomie a Európska únia ponúkla Ukrajine asociačnú dohodu, čo Rusi brali ako jasné signály. Následne sa začali snažiť o destabilizáciu Ukrajiny, čo sa im aj podarilo.
Čo na to USA?
Americký prezident Joe Biden sa o celej situácii pred niekoľkými dňami rozprával po telefóne s ukrajinským prezidentom a ubezpečil ho, že stoja na strane Ukrajiny. Potvrdil, že USA zastávajú nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny a odmietajú nepokoje v Donbase, ako aj anexiu Krymu.
Biden napráva škody po Trumpovi, čínskeho a ruského prezidenta pozval na rozhovory o klíme
Podľa analytika to však automaticky neznamená, že by USA skutočne išli do vojny s Ruskom pre jeho konflikt s Ukrajinou.
„Rusko testuje Bidena, čo vlastne urobí, ako bude reagovať. Je však pravdou, že aj v minulosti sme boli svedkami toho, že veľa krajín nechcelo ísť do vojny a nakoniec v nej skončilo množstvo štátov,“ upozornil odborník.
Zároveň dodal, že USA veľmi dobre vedia o každom pohybe ruskej techniky vďaka svojím satelitom a situáciu mapujú.
Konštruktívne riešenie
Šándor vysvetlil, že nie je na mieste „zatlačiť Rusko do kúta“. Je potrebné vypočuť si jeho obavy. Jedným z dôvodov je fakt, že Rusko je veľká a mocná krajina.
Odmieta riešenie situácie prostredníctvom ďalšieho konfliktu. Naopak, na mieste sú rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom za asistencie západu ako mediátora. Ich cieľom by malo byť dopracovať sa k dohode, ktorá by viedla k dosiahnutiu stabilizácie Ukrajiny.
Ak Ukrajina nechce naše vakcíny, iným sa ujde viac, znie z Kremľa
„Zelenskij sa musí pozerať aj na domácu politickú situáciu, ktorá je značne rozdelená a nemá ju celú pod kontrolou. Je potrebné sa nutne vrátiť k medzinárodnému rámcu rokovaní a dohodnúť sa na veciach, ktoré je možné prakticky zrealizovať. K čomu je dohoda Minsk II, keď ju ani jedna strana nedodržiava,“ povedal analytik.
Ako jeden z kľúčových bodov by mohla byť aj kompenzácia za Krym, ktorý podľa neho Rusi už nikdy nevrátia a bolo by naivné myslieť si opak. Dôvodom sú strategické bezpečnostné záujmy Ruska v Čiernom mori.
