Košičanka Anna Karolína Schmiedlová (21) nedávno bilancovala najúspešnejšiu sezónu v kariére, ktorá ju posunula zo 73. priečky svetového rebríčka dvojhry vo WTA až do prvej tridsiatky. Rok 2015 ukončila na 26. mieste, ktoré jej na Slovensku prinieslo dve cenné výročné trofeje – víťazstvo v ankete Tenista roka a ocenenie pre najobľúbenejšiu slovenskú hráčku podľa hlasovania fanúšikov. Aktuálne je v TOP 30 rankingu WTA Tour, konkrétne na 29. mieste.
Karolína, čo to pre vás znamenalo, že z bilančnej slávnosti, na ktorej sa komplexne hodnotil celý rok 2015, ste si odniesli hneď dve cenné trofeje?
Je to neskutočné! Hoci od tej slávnosti ubehol už nejaký čas, stále tomu nemôžem uveriť (smiech). Nečakala som, že ma ľudia zvolia za najobľúbenejšiu slovenskú tenistku. Predpokladala som, že sa ňou stane Dominika (Cibulková, pozn.). Musím sa úprimne poďakovať všetkým ľuďom, ktorí za mňa v tejto ankete minulý rok hlasovali. Veľmi milo ma prekvapili. Nečakala som, že ma na Slovensku majú tak radi, že mi ľudia tak silno fandia a držia palce. Ešte raz im ďakujem za priazeň. Budem sa usilovať, aby som ich svojimi výsledkami na okruhu WTA aj ternto rok iba tešila, hoci začiatok sezóny na prvom Grand Slame v Austrálii mi nevyšiel podľa mojich predstáv.
V zozname víťaziek tradičnej ankety Tenista roka, ktorá sa vyhlasuje od roku 1994, ste iba piatou hráčkou. V úvodných ročníkoch tejto ankety štyrikrát za sebou zhodne dominovali Karina Cílerová -Habšudová a potom Henrieta Nagyová. Poznáte ich, videli ste ich niekedy naživo hrať?
Mená samozrejme poznám. Ale tieto hráčky som naživo nikdy nevidela hrať. To som bola ešte veľmi malá (smiech). Neviem, či by som Habšudovú vôbec spoznala, ak by som ju niekde stretla (smiech). Ale viem, ako hrala, čo dokázala, lebo môj tréner ju viedol, keď bola malá. Často mi o nej rozpráva, často nás dve porovnáva. Najmä od neho viem, že Habšudová bola dobrá tenistka. Veď bola desiata na svete. A Nagyová tak isto mala svoju kvalitu. Určite. Keď túto anketu dokázali obe vyhrať až štyri razy za sebou. Mne sa to zatiaľ podarilo iba raz (smiech). Ale, ak mám pravdu povedať, keď som bola malá, tak som sa o tie oveľa staršie hráčky nezaujímala. Vôbec som nesledovala ich hru. Vtedy som mala iné záujmy (smiech).
Spomínate trénera Milana Martinca, s ktorým spolupracujete už sedem rokov. Prečo vám to spolu tak funguje? V čom je tajomstvo vašej symbiózy vďaka ktorej ste medzi ženami prenikli do prvej svetovej tridsiatky?
V prvom rade my si veľmi dobre rozumieme. Naozaj. Veľmi dlho sme spolu. Poznáme sa dobre. A mnohokrát je s ním aj celkom dobrá zábava (smiech). Môj tréner mi najviac vyhovuje v tom, že počas turnajov na mňa nevyvíja zbytočný tlak. Navyše, na mňa dobre pôsobí, keď je pri kurte, povzbudzuje ma a radí mi. Vždy mi dá radu, ktorá zaberie, ktorá mi pomôže v zlomových okamihoch, keď sa láme vývoj môjho zápasu… Môj tréner v minulosti viedol veľa dobrých hráčov. Vďaka tomu mi dokáže vždy dobre poradiť. Veľmi dobre spolu vychádzame. Je to skoro môj druhý otec. Trávime spolu veľmi veľa času. Mám ho rada. Veľmi ma teší, že ma bude trénovať aj tento rok. Spolu nám to ide.
Vraví sa, že je ľahšie získať takúto cennú trofej prvýkrát v kariére, než potom o rok ju úspešne obhájiť? Ako vnímate pravdivosť tohto pravidla vy osobne?
Minuloročný triumf mi predsa už nikto nezoberie (krátka odmlka). Už to bude zapísané do histórie tejto našej ankety. Nenúťte ma však teraz myslieť na to, čo bude o pol roka, alebo o trištvrte roka. Dovtedy je ešte ďaleko (krátka odmlka). V tomto období som na prvej pozícii spomedzi všetkých Sloveniek. V úlohe slovenskej jednotky som začala aj sezónu 2016… Samozrejme, jasne si uvedomujem, že minulý rok som v tejto ankete zvíťazila aj preto, že Dominika na turnajoch veľmi dlho chýbala… Dominika minulý rok pre operáciu nohy takmer päť mesiacov vôbec nehrala. To treba povedať na rovinu…
To si naozaj myslíte, že iba preto, že Dominika Cubulková päť mesiacov nehrala? A čo vaše výkony a výsledky? Napríklad dva triumfy na veľkom turnaji WTA vo dvojhre…
Áno, máte pravdu, mám za sebou veľmi úspešnú sezónu 2015, ktorú som ani nečakala (krátka odmlka). Naozaj bola výnimočná po všetkých stránkach. Takže túto poctu som si určite aj zaslúžila (smiech). Ale víťazstvo medzi Slovenkami nie je môj hlavný cieľ, pre ktorý hrám tenis (krátka odmlka). Ak sa počas tohto roka dostanem do prvej dvadsiatky WTA a Dominika bude v tomto rebríčku ešte vyššie, tak sa budem z toho veľmi tešiť. Naozaj. To teraz hovorím úprimne. A určite jej k tej lepšej pozícii zagratulujem. S tým nebudem mať žiadny problém. Lebo Dominika, keď je zdravá, je lepšia ako som ja.
Ľudia z WTA vás vybrali do pätice kandidátok na Cenu pre tenistku s najväčším progresom v sezóne 2015. Aké pocity ste mali z tejto nominácie? Počítali ste s takým ohodnotením vašich skvelých výkonov v sezóne 2015 v rámci celého okruhu WTA?
Nominácia do tej pätice laureátiek ma veľmi potešila. Klamala by som, keby som povedala, že nie. Ale šance na úspech v nej som od prvej chvíle mala menšie ako mali Švajčiarky Timea Bacsinszká a Belinda Bencicová. A netreba zabúdať na Češku Karolínu Plíškovú. Všetky tri sú momentálne v prvej pätnástke. Kým ja som o desať – pätnásť miest nižšie. Karolína vlani veľmi prekvapila aj v pražskom finále Fed cupu s Ruskami. Zaslúžila sa o fantasticky obrat. Uvidíme, ako jej to ďalej pôjde.
Keď hovoríte o týchto súperkách v celoročnej ankete WTA… Ako je to vlastne s vami, máte na okruhu WTA aj nejaké lepšie kamarátky, alebo všetky hráčky považujete v prvom rade za rivalky? Aké vzťahy medzi vami na ženskom okruhu momentálne panujú?
Tak mám tam nejaké kamarátky (smiech). Naozaj. Väčšinou sú to však Slovenky. Janka Čepelová a Magda Rybáriková. My spolu tvoríme veľmi dobrý tím. Kamarátim sa aj so Švajčiarkou Belindovou Benčičovou, ktorá má slovenské korene. A veľmi dobre si rozumiem aj so sestrami Plíškovými. S Karolínou a Kristínou. Čiže najviac si na okruhu rozumiem s takou mojou generáciou, alebo s ´babami´, ktoré sú odo mňa o trochu staršie.
Medzi svoje kamarátky ste zaradili aj české sestry Plíškové. Pozerali ste finálový duel Pohára federácie Česko – Rusko 3:2. Čo hovoríte na český triumf v tejto tímovej súťaži?
Samozrejme, pozerala som ich fedcupové finále. Veľmi som im to priala… Aj keď Češky Fed cup vyhrali za posledných päť – šesť rokov už niekoľkokrát. Bolo neskutočné sledovať, aká tam bola atmosféra. Ako to celé žilo so zápasom (krátka odmlka). A že to Karolína (Plíšková) celé dokázala otočiť. Z 1:2 na 3:2 na zápasy. Za to si.zaslúži naozaj veľkú pochvalu. Veľmi to obdivujem ako to bravúrne zvládla. Proti Pavľučenkovej sa vypla k ohromnému výkonu. A tak isto s Barborou Strýcovou v debli. Veľmi ma potešilo, že Češky vyhrali opäť Fed cup. Veľmi silno som im držala palce.
Karolína, minulý rok ste prežili mimoriadne úspešnú sezónu. Ktorý moment z nej bude pre vás taký pamätný, že bude vo vašej tenisovej kariére navždy spojený s rokom 2015?
Viete, v tejto chvíli je pre mňa veľmi ťažké vybrať z celého roka iba jeden moment. Dobrých výsledkov na úrovni WTA bolo minulý rok naozaj viac. A niektoré z nich si cením rovnako. Nerobím medzi nimi rozdiely (krátka odmlka). Zo všetkých však vyberiem môj prvý postup do ženského finále dvojhry na veľkom turnaji. Podarilo sa mi to práve v Riu, kde bude v auguste olympiáda. Tento výsledok ma dobre naštartoval smerom k ďalším úspechom. Po finále v Riu som si začala na kurte viac veriť. Už som pripustila, že asi budem dobrá tenistka, keď som hrala v tomto finále (smiech). Veľmi mi to pomohlo. Najmä v psychickej oblasti. Turnajové tituly z Katovíc a Budapešti moje pocity, že mi hra ide, iba potvrdili. Preto oba triumfy dávam na rovnakú úroveň. Myslím si, že z oboch som sa aj rovnako tešila (krátka odmlka). Tak isto si vysoko cením aj víťazstvá nad elitnými tenistkami ako sú Agniezska Radwanská a Caroline Wozniacka. Ťažko teraz opísať, ako mi tieto úspechy veľmi zdvihli sebavedomie. Po zápasoch s nimi som si začala viac veriť.
Ktorá prehra z tejto výnimočnej sezóny vás teraz s odstupom času najviac mrzí?
Minulý rok som sa veľmi sklamaná vrátila z Paríža. Z grandslamového turnaja Roland Garros, lebo je mojím veľmi obľúbeným turnajom. Viac som si na ňom verila, viac som chcela dokázať. Veď Roland Garros sa hrá na antuke, čo je môj obľúbený povrch. Žiaľ, v Paríži som vlani vypadla už v prvom kole – a musím priznať, že tento neúspech ma stále dosť mrzí. Myslela som si, že tam dokážem odohrať lepšie zápasy.
Vďaka výkonom zo sezóny 2015 stále patríte k veľmi príjemným prekvapeniam na celom okruhu WTA. Vnímajú vás takto aj súperky? Sledujú už podrobne vašu hru, analyzujú vaše silné a slabé stránky hry?
Tak prekvapením na ženskom okruhu som možno bola počas prvého roka (krátka odmlka). Vtedy ma v podstate nikto nepoznal (krátka odmlka). Na ženskom okruhu som už štvrtý rok. Teraz ma väčšina zo súperiek pozná. Už dávnejšie na kurte cítim, že moje súperky ma už sledujú pozornejšie. Vidia, aký úder mám slabší. Zisťujú, čo treba na mňa hrať (krátka odmlka). Ale v poslednom čase som sa veľmi zlepšila. Vyrovnala som si údery. Už si určite všimli aj to, že to so mnou nie je vždy ľahké (smiech).
Na ktorých slabinách musíte v budúcnosti viac v tréningu pracovať, aby ste pre rivalky boli ešte náročnejšou protihráčkou? ČO treba urobiť pre to, aby Schmiedlová bola ešte ťažšou prekážkou na ich ceste za dôležitými turnajovými víťazstvami…
Musím mať väčšiu dĺžku úderov. Hrám dosť krátke údery. Niekedy. Potom sa spolieham na rýchle nohy. Snažím sa to zlepšiť. Ťažko povedať… Servis je občas dobrý – a občas zlý. Tak musíme teraz popracovať na tom, aby sa to moje podanie viac stabilizovalo… Myslím si, že v budúcnosti by som mala aj viac chodiť na sieť. Napríklad na šampionáte WTA v Číne som v stretnutí s Taliankou Vinciovou (6:1, 6:0, pozn.) predviedla veľmi dobrý výkon. Ak som to dobre počítala, tak v tom súboji som zahrala toľko volejov, koľko som nedala možno aj za celý rok. Ak to takto bude v tejto sezóne pokračovať, podľa mňa to bude dobrá sezóna. Určite. O tom som už teraz presvedčená.
Váš tréner tvrdí, že obľubujete beh. V príprave vraj dokážete zdolať aj osemnásť kilometrov. To už teraz trénujete na polmaratón, resp. na celý maratón?
Maratón sa mi veľmi páči. A v budúcnosti ho možno naozaj vyskúšam. Ale v najbližších dňoch a mesiacoch určite nie. Páči sa mi to veľmi. A obdivujem napríklad Caroline Wozniacku, že už zvládla maratón v New Yorku. Klobúk dolu pred ňou. Ale podľa mňa takto popri špičkovom tenise to nie je ani dobré, ani vhodné. Je to veľká záťaž pre celý organizmus. Carolina mi hovorila, že to bolo veľmi ťažké, že sa v New Yorku veľmi vytrápila. A jej otec tvrdil, že vraj od maratónu v New Yorku ju prenasledujú rôzne zranenia. Takže práve ona je pre mňa veľkým poučením – a silným mementom. Určite tak skoro nebudem skúšať maratón, ani polmaratón (smiech). Teraz budem hrať tenis, maratón musí ešte počkať (smiech).
V novembri 2015 ste sa z pozície náhradníčky dostali do diania na malých MS WTA v Číne. Odniesla si to Talianka Roberta Vinciová, ktorú ste po výbornom výkone jasne zdolali 6:1 a 6:0. Nemrzelo vás, že vás aktérky tohto prestížneho turnaja aj napriek ich evidentným zraneniam nepustili na kurt oveľa skôr? Neboli ste smutná z toho, že ste do Číny cestovali iba na ten jeden súboj s Vinciovou?
Áno, bola som z toho smutná (krátka odmlka). Veľmi ma mrzelo, že som hrala iba jeden zápas. Ale na druhej strane sa na to treba pozrieť aj tak, že som nemusela hrať ani ten… Viete, v prvej chvíli som veľmi zvažovala, či tam mám ísť. Týždeň a pol pred turnajom som sa totiž ocitla v situácii, keď som musela za dve hodiny daťvedieť, či do Číny prídem, alebo nie. Mala som na to iba necelé dve hodiny. Bolo to vážne rozhodnutie, lebo som tam mala cestovať ako náhradníčka pre prípad, že niektorá z hráčiek sa zraní, alebo ochorie. Samozrejme, žiadnej som to neželala (krátka odmlka). Pri tom rozhodovaní som si však predstavila aj takúto alternatívu. A vtedy som si povedala, že by ma to asi veľmi mrzelo, ak by som ponúknutú šancu prepásla. To je predsa obrovský turnaj. Druhý najväčší po veľkom Masters. Takže nakoniec som do Číny letela. Bolo to však celé také zvláštne. Išlo o veľké peniaze i o veľké body do svetového rebríčka. Preto všetky hráčky nastupovali na zápasy aj vtedy, keď niektoré z nich mali evidentné zdravotné problémy. Videla som ako trénujú a predpokladala som, že sa na kurt nedostanem…
Aké pocity vo vás prevládali, keď ste videli, že niektoré hráčky sa na kurte evidentne trápia?
Viete, Caroline Wozniacka bola už zranená pred týmto turnajom. Takže nemusela nastúpiť na žiadny zápas. Mohla oddychovať a liečiť sa. Ona to však predsa riskla. Na druhej strane môžem byť veľmi šťastná a vďačná, že ma pustila aspoň do zápasu s Robertou Vinciovou, ktorý som odohrala naozaj výborne. V ňom som zahrala toľko vydarených volejov, koľko som možno tento rok nezahrala na turnajoch dokopy. Na čo som siahla, to mi vyšlo. Stačí sa pozrieť na výsledok 6:1, 6:0. Preto som rada, že som si pri ťažkom rozhodovaní, či ísť do Číny alebo nie, vybrala tú správnu alternatívu. Bola som rada, že som na malých MS WTA mohla hrať aspoň jeden duel.
Práve po turnaji malých MS WTA ste pôvodne chceli ísť na dovolenku. Stihli ste si niekde v zahraničí oddýchnuť od tenisu a načerpať nové sily do ďalšej sezóny na okruhu WTA Tour?
Napokon som to vzdala. Nejako to celé nevyšlo (krátka odmlka). Chcela som ísť na dovolenku s celou rodinou. Ale tie zámery sa nám nepodarilo naplniť. Sestra Kristína hrala stále na turnajoch a brat ochorel. Otca nechceli uvoľniť z práce, takže sa to celé akosi pokazilo (krátka odmlka). Bola som trochu dlhšie v Košiciach, tak isto som bola povzbudiť sestru na bratislavskom turnaji. Videla som mužský turnaj Slovak Open a prišla som na vyhlásenie ankety Tenista roka (smiech). To bola koncom minulého roka celá moja dovolenka. A ešte na Vianoce som bola doma v Košiciach s rodinou. Sviatky som si užila, oddýchla som si. V decembri som stihla aj krátke kondičné sústredenie v Tatrách a exhibíciu v Bratislave.
Kam ste sa pôvodne chystali na dovolenku? Kde ste sa chceli zrelaxovať?
Chcela som ísť k moru do Dubaja. Nie, že by to bola moja obľúbená turistická destinácia, ale odporučili mi ju kamaráti. Navyše, v zimnom období je tam stále príjemné teplé počasie. Tí, čo mi Dubaj poradili, tvrdili, že aj v zime je tam pekné počasie a tamojšie more je tiež krásne. To bola taká istota aj pre nás. Škoda, že nám to nevyšlo. Možno sa nám to podarí zrealizovať koncom tohto roka. A možno opäť nie (smiech).
V auguste bude v Brazílii olympiáda. Pre vášho trénera je práve olympiáda oveľa cennejším podujatím ako grandslamové turnaje. Súhlasíte s ním, alebo máte na túto hierarchiu svetových tenisových podujatí iný názor?
Podľa mňa pre nás tenistov sú grandslamy o čosi vyššie ako olympiáda. Aspoň ja to tak cítim. Tak to vnímam (krátka odmlka). Na druhej strane som však vždy túžila po tom, aby som si aspoň raz v živote zahrala na olympiáde. Bol to môj veľký tenisový sen. Preto to v Riu môže byť pre mňa ohromný zážitok. Veľmi sa na turnaj v Riu teším. Dúfam, že sa mi v Riu bude dariť (krátka odmlka). Veď práve v tomto meste som sa minulý rok prvýkrát na veľkom turnaji WTA prebojovala do finále ženskej dvojhry. Na to nikdy nezabudnem.
V Južnej Amerike sa turnaje viac hrajú na antuke, než na tvrdom povrchu. Ale olympiáda v Rio de Janeiro bude práve na tvrdom povrchu. Ako ste prijali túto správu? Neboli ste z toho smutná?
Samozrejme, že radšej by som hrala na antuke, ktorú mám radšej ako tvrdý povrch. Dúfam, že ich betón nebude veľmi rýchly, že budem na ňom stíhať hrať a behať. Ale na druhej strane si musíme na rovinu povedať, že v súčasnosti takmer celá tenisová sezóna sa už hrá na tvrdom povrchu. Ak sa chcem v ženskom svetovom rebríčku posúvať vyššie, musela som si zvyknúť aj na betón a na iné tvrdé povrchy. Voľba povrchu ma však nemrzí. Naozaj nie. Teraz sa najmä ohromne teším z toho, že na tomto veľkom športovom sviatku by som nemala chýbať… Nomináciu na olympiádu už mám prakticky istú. Ale do Ria je ešte pol roka, dovtedy sa v živote môže všeličo stať. Ale ak mi zdravie a športová forma vydržia, olympiáda v Riu bude pre mňa zážitkom na celý život. O tom som presvedčená už teraz.
Čo je pravdy na tom, že v Rio de Janeiro by ste sa mali predstaviť aj v ženskej štvorhre po boku Dominiky Cibulkovej? Hovorili ste spolu už o tejto možnosti? Je to reálne, že by ste na olympiáde spolu hrali štvorhru?
To je ešte veľmi ďaleko. Zatiaľ sme sa o tom spolu nerozprávali. Ani neviem, ako to funguje (krátka odmlka). Napokon, nad štvorhrou pre OH v Brazílii som ešte ani nerozmýšľala. Máme na to čas. Fakt netuším, či budeme s Dominikou hrať spolu na olympiáde.
Karolína, ako vnímate svoju partnerku pre možnú olympijskú štvorhru? Ako s Dominikou Cibulkovou vychádzate?
Dominika je veľmi dobrá hráčka. Keď ju vidím tak obdivuhodne bojovať na kurte, veľmi ju obdivujem. Je to môj tenisový vzor. Jej prístup k zápasom i tréningom mi dodáva silu aj vtedy, keď už nevládzem (krátka odmlka). Na turnajoch sa v podstate ani nestretávame. Ona má svoj tím, s ktorým trávi väčšinu času. Máme iné záujmy. Verím, že teraz budeme spolu hrať vo Fed Cupe a bude sa nám dariť. Verím, že spolu s ostatnými ´babami ´ budeme veľmi dobrá partia, veľmi dobrý tím. Už začiatkom februára nás doma v Bratislave poriadne preveria Austrálčanky, s ktorými budeme bojovať o postup do elitnej svetovej osmičky Fed cupu. Dúfam, že to k spokojnosti všetkých zvládneme. Tak isto dúfam, že počas reprezentačných sústredení, ktoré nás teraz čakajú, budeme mať čas a priestor, aby sme sa s Dominikou lepšie spoznali, aby sme sa skamarátili. Veľmi si to želám.
Koncom minulého roka ste podpísali novú sezónu s vedením Národného tenisového centra (NTC), ktorá je zárukou toho, že aj tento rok budete pôsobiť v jeho programe. Vzhľadom na fakt, že aktuálne ste 29. hráčkou sveta je vaše rozhodnutie dosť prekvapujúce. Neuvažovali ste nad tým, že si vytvoríte privátny realizačný tím, že sa teraz spod kurately NTC osamostatníte?
Rozmýšľala som nad tým veľmi dlho. Aj som sa radila. Mala som na výber. Veď ak by som sa ako hráčka svetovej tridsiatky vydala vlastnou cestou, každý by to určite pochopil. Určite by prijal moje rozhodnutie, že chcem ísť vlastnou cestou (krátka odmlka). Že som si vybrala privátny tím (krátka odmlka). NTC mi však v živote veľmi pomohlo, a ja som rada, že teraz, keď sa mi darí, mu to môžem vrátiť. Cítim sa v ňom výborne, ľudia z NTC mi pomáhajú v mnohých veciach, zatiaľ nemám dôvod meniť. Za každú cenu určite nie. Teraz sa cítim výborne, budem veľmi rada, keď mi to vydrží čo najdlhšie.
V súvislosti s plánmi vybudovať Národné tenisové centrum aj v Košiciach sa ponúkla tiež otázka, či sa úspešná Košičanka v takom prípade vráti do rodného mesta?
Určite nie. Zostanem v Bratislave (smiech). Veď som v nej už šesť rokov. Navyše, my z Košíc, keď chceme niekam cestovať do zahraničia, musíme ísť cez Bratislavu (krátka odmlka). Košice mám veľmi rada, stále tam máme rodinný dom, vyrástla som tam, naučila som sa tam hrať tenis. Ale do košického NTC sa však ako aktívna hráčka určite nevrátim. Možno niekedy po kariére. Pravda, ak o mňa tam bude o mňa ešte záujem (smiech). Ak ma budú chcieť…
Karolína, aký cieľ ste si dali na prahu olympijskej sezóny 2016?
Môj cieľ pre rok 2016 je dostať sa v dvojhre do top dvadsať. Ale viem, že je to nesmierne ťažké. Je to zložitá cesta (krátka odmlka). Tento rok musím obhájiť všetky body z minulej sezóny. To bude náročné. Určite. Ale dopredu sa nevzdávam. V každom prípade sa budem snažiť.Idem do toho. Rovnako by som chcela niečo viac dokázať na grandslamových turnajoch. Vlani sa mi na nich vôbec nedarilo. Žiaľ, tohoročná Austrália mi tiež nevyšla (krátka odmlka). Potom chcem ešte zabojovať o čo najlepšie umiestnenie na OH v Rio de Janeiro. Je to môj vysnívaný cieľ. Uvidíme, ako to ďalej pôjde (krátka odmlka). Neviem dopredu povedať ako to všetko dopadne. Dúfam, že dovtedy mi vydrží zdravie, aj dobrá forma.
Pokiaľ ide o olympiádu v Riu. Budete sa tam snažiť iba podľa toho, ako to pôjde… Nemáte v súvislosti s olympiádou v Brazílii nejaký vysnívaný cieľ, nemáte pred sebou v súvislosti s olympiádou vytýčenú nejakú veľkú métu?
Nie, to nemám (smiech). Lebo viem, že to bude veľmi ťažké. Mojím prvým cieľom bolo dostať sa do Ria. Som šťastná, že som sa tam dostala. Ale nejaké ciele, čo na olympiáde chcem dokázať, som si ešte nedávala. To možno ešte iba príde (smiech). Teraz je do Ria ešte veľmi ďaleko, dovtedy sa v tenise i v živote môže hocičo stať.
Štefan Žilka