Situáciu s Rohingami sme mohli zvládnuť lepšie, hovorí mjanmarská politička na vojenské zásahy

Aun Schan Su Ťij
Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij. Foto: SITA/AP

HANOJ 13. septembra (WebNoviny.sk) – Situácia s moslimskou menšinou Rohingov, ktorej 700-tisíc príslušníkov pre brutálne vojenské zásahy za uplynulý rok ušlo z Mjanmarska do Bangladéša, sa dala podľa mjanmarskej líderky Aun Schan Su Ťij riešiť lepšie.

Politička sa tak vyjadrila vo štvrtok počas regionálneho stretnutia Svetového ekonomického fóra vo vietnamskom Hanoji. „Samozrejme, existujú spôsoby, o ktorých si s odstupom času myslím, že sa nimi dala situácia zvládnuť lepšie,“ povedala Su Ťij.

Zverstvá voči civilistom

Politička však naďalej bránila mjanmarské bezpečnostné zložky, ktoré čelia obvineniam zo zverstiev voči civilistom, s tvrdením, že chrániť treba všetky skupiny v Jakchainskom štáte.

„Musíme byť spravodliví ku všetkým stranám. Právny poriadok musí platiť pre každého. Nemôžeme si vyberať,“ uviedla Su Ťij. Situáciu podľa nej komplikuje nespočetné množstvo etnických menšín v oblasti, z ktorých mnohým hrozí riziko úplného vymiznutia a ktoré nezahŕňajú len moslimov a jakchainských budhistov.

Napriek tomu, že sa násilie v oblasti upokojilo, Mjanmarsko sa teraz musí vysporiadať s jeho následkami, a to najmä repatriáciou Rohingov z Bangladéša. Su Ťij uviedla, že jej krajina je pripravená prijať späť ľudí, čo utiekli, ich návrat však podľa jej slov komplikuje fakt, že sú do neho zapojené dve vlády. Podľa humanitárnych pracovníkov zatiaľ neexistujú podmienky na bezpečný a riadny návrat utečencov.

Masové znásilňovanie a vraždenie

Rohingovia začali z Mjanmarska vo veľkom utekať vlani v auguste po tom, čo armáda zasiahla v reakcii na útok rohinských militantov na bezpečnostné stanovištia. Mjanmarské ozbrojené zložky čelia obvineniam z masového znásilňovania, vraždenia a podpaľovania tisícok domov. Špeciálny ľudskoprávny tím Organizácie Spojených národov navrhol stíhanie mjanmarských veliteľov za genocídu a ďalšie zločiny.

Su Ťij sa tiež vyjadrila na margo kritiky za proces s novinármi tlačovej agentúry Reuters, ktorí pomohli odhaliť mimosúdne popravy desiatich rohinských mužov a chlapcov. Novinárov odsúdili na sedem rokov odňatia slobody za nelegálnu držbu oficiálnych dokumentov.

„Ak si niekto myslí, že došlo k justičnému omylu, bola by som rada, aby naň poukázal. Neuväznili sme ich za to, že sú novinári. Uväznili sme ich, pretože súd rozhodol, že porušili zákon o štátnych tajomstvách,“ povedala politička a dodala, že sa novinári môžu proti verdiktu odvolať.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Su Ťij
Firmy a inštitúcie OSN Organizácia Spojených národov