Súdne spory sa môžu pre pandémiu predĺžiť aj o jeden rok. Práve tá totiž spôsobila, že vlani bolo zrušených vyše 40-tisíc pojednávaní. Tieto dáta zverejnilo Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR.
Pre ochorenie COVID-19 sa v ostatnom čase na súdoch riešili iba nevyhnutné záležitosti. Žalôb však neubudlo. „Vnímam to tak, že stav je približne rovnaký, ako aj v predchádzajúcich rokoch,“ potvrdila pre SITA.sk advokátka Jaroslava Krajčovičová Šoková.
Rozvody či nevyplatené mzdy
Aj podľa zistení Ministerstva spravodlivosti SR medzi rokmi 2019 a 2020 došlo len k miernemu poklesu osobných alebo obchodných súdnych sporov medzi občanmi.
„Z mojej praxe mám skúsenosť, že v obdobiach krízy narastajú na súdoch najmä tie spory, ktoré sa týkajú oblasti obchodného a pracovného práva,“ hovorí advokát Pavol Poláček.
Na okresných súdoch počas pandémie výrazne klesol počet pojednávaní, najviac v rodinnej agende
Dôvodom je podľa neho najmä to, že spoločnosti majú v tomto krízovom období problém platiť faktúry alebo mzdy zamestnancov, prípadne im dávajú neplatné výpovede.
Advokátky Krajčovičová Šoková a Lucia Semančínová zase hovoria o pribúdajúcich rodinných sporoch. „Vidím, že narastá počet rozvodov manželstiev ako aj počet obetí domáceho násilia,“ priblížila Krajčovičová Šoková.
Budeme sa súdiť dlhšie
Dôsledkom zrušených pojednávaní v minulom roku budú podľa odborníkov dlhšie súdne konania. „Obávam sa že keď pandémia poľaví, môže to vyústiť aj do preťaženosti súdov, respektíve do predlžovania lehôt, lebo možno súdy nebudú stíhať,“ myslí si Semančínová.
Podobne to vidí aj Poláček, ktorý odhaduje, že pandémia súdne spory predĺži o pol roka až rok. Podľa odborníkov, ale aj ministerstva spravodlivosti, by sa to však nemalo dotknúť neodkladných konaní. Najmä tých, ktoré sa týkajú maloletých detí alebo trestnej činnosti.
Advokáti však vo všeobecnosti radia, že návrhy na súd by si mal človek dobre premyslieť. A to nielen pre dĺžku konania. „Vedenie súdneho sporu v akejkoľvek veci je náročné psychicky, ekonomicky aj emočne,“ podporuje ich názor ministerstvo spravodlivosti.
Mimosúdne formy dohody
Najprv by si mal človek zvážiť, či nie je možné vyriešiť spor mimosúdne. Ľudia sa totiž často chybne domnievajú, že domôcť svojich práv sa môžu len súdnou cestou. Ukončiť spor pritom môžu napríklad aj písomnou dohodou alebo splátkovým kalendárom.
V prípade rodinných sporov môže pomôcť mediácia. „Je to neformálnejšie konanie, v rámci ktorého rodičia skôr pochopia spor aj jeho dôsledky a vedia si dohodnúť obojstranne výhodnú dohodu tak, aby najmä prihliadli na záujmy detí,“ vysvetľuje ministerstvo.
Uskutočňuje sa prostredníctvo nestrannej tretej osoby – mediátora, avšak nie je vhodná pri domácom násilí. Ministerstvo dodáva, že ak sa stranám nepodarí touto cestou dosiahnuť dohodu, vždy môžu svoj spor alebo riešenie veci posunúť na súd.
Poláček však upozorňuje, že v takom prípade by sa mal človek obrniť trpezlivosťou. Podľa dostupných dát ministerstva totiž napríklad spor so susedom o pozemok alebo vymáhanie pohľadávky medzi podnikateľmi trvá v priemere minimálne 20 mesiacov.
Pre porovnanie, konanie v trestnej veci, napríklad pre vykradnutie bytu, trvá minimálne štyri mesiace a napríklad spory týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti osem mesiacov.
Spor väčšinou nie je ani krátky, ani lacný
Treba pritom myslieť aj na náklady sporu. Na začiatku je nutné zaplatiť poplatok súdu. Neskôr sa cena môže zvýšiť o náklady spojené s dokazovaním alebo o honorár advokáta. Presnú cenu sporu preto podľa Kataríny Žitniakovej z organizácie Via Iuris ťažko určiť.
Dá sa však približne odhadnúť. „Vo všeobecnosti platí, čím je väčšia hodnota sporu a čím dlhšie a zložitejšie je súdne konanie, tým vyššie sú súdne trovy,“ vysvetľuje Žitniaková.
Pomôcť môžu aj rôzne internetové aplikácie, ktoré na základe hodnoty pohľadávky alebo domu, o ktorý sa dvaja súdia, vypočítajú, koľko sa asi bude platiť. V niektorých konaniach to však presne stanovuje zákon. Žitniaková uvádza ako príklad návrh na vykonanie exekúcie, ktorý stojí 16,50 eur.
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní
Netreba zabúdať na to, že štandardne platí náklady konania ten, kto spor prehrá. Výnimkou sú rodinné spory, kde si každá strana hradí svoje.
Semančínová radí ľuďom, ktorí majú problém zaplatiť si právnika, že sa môžu obrátiť na niektoré z centier právnej pomoci, ktoré sú po celom Slovensku.
Druhou možnosťou je nájsť si advokáta, ktorý pracuje „pro bono“, teda bezplatne. „Je veľa advokátov, ktorí poskytujú ľudom aj takéto právne služby,“ dodáva.
Pozor na zbytočné žaloby
Predtým, ako sa človek rozhodne súdiť, je podľa Krajčovičovej Šokovej potrebné si tiež zvážiť, či dokážu na pojednávaní svoje tvrdenie aj reálne dokázať. „ Inak sa vystavujú riziku, že napriek tomu, že majú pravdu, nemusia byť v danom konaní úspešní, čo ich môže v konečnom dôsledku finančne zaťažiť,“ upozorňuje advokátka.
Nepríjemnou, no reálnou možnosťou je aj to, že ľudia v spore neuspejú alebo neuspejú tak, ako si predstavovali. „Pripraviť by sa mali aj na to, že niekedy aj na prvý pohľad z laického pohľadu jednoznačná vec nemusí znamenať úspech v konaní,“ upozorňuje Poláček.
Za otvorenú justíciu podporuje zdriadenie mestských súdov, v návrhu súdnej mapy jej chýba manuál
Dôvodom je podľa ministerstva spravodlivosti skutočnosť, že súd musí rozhodovať v súlade so zákonom. Výsledok takého konania sa potom obyčajnému človeku nemusí zdať spravodlivý. A ako dopĺňa Semančíková, výsledkom súdneho konania nemôže byť spokojnosť oboch strán.
„Keby boli obe strany spokojné, tak by nešli na súd,“ dodáva s tým, že preto je potrebné pripraviť sa aj na možný neúspech. „Každý spor je 50 na 50, pričom výsledok záleží od znenia zákona, nie od sudcu,“ vysvetľuje advokátka.
Na odborníkovi sa neoplatí šetriť
Pred začatím sporu je vždy najlepšie kontaktovať právnika či advokáta, ktorý by mal vyhodnotiť klientovu šancu na výhru, možnosti, ako danú situáciu riešiť a čo to bude znamenať, ak prehrá.
„Často sa totiž stáva, že klient pociťuje skôr psychickú ujmu alebo podáva žalobu neodôvodnene, pričom právo nestojí na jeho strane,“ vysvetľuje Semančínová, podľa ktorej je úlohou advokáta klientovi takéto riziká objasniť.
Medzi najčastejšie chyby podľa nej patrí snaha klientov ušetriť. Tí si potom žaloby vypracujú chybne sami alebo sa obrátia na „lacnejších odborníkov“. „Potom je už ale neskoro opravovať chyby,“ dodáva odborníčka.