Slováci sa stávajú obeťami novodobého otroctva

Prostitucia
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 14. júna (WEBNOVINY) – Problematika obchodovania s ľuďmi sa stále viac začína rozrastať o prípady novodobého otroctva, ktoré pribúdajú k doteraz najpočetnejšej skupine prípadov sexuálneho vykorisťovania.

„Ešte do konca roka 2010 prevládalo sexuálne vykorisťovanie, väčšinou prostitúcia a účasť v pornografickom priemysle. Ale už sa to preklápa – asi polovica ľudí je obchodovaná za účelom ekonomického vykorisťovania, to znamená na nútenú prácu,“ konštatovala Zuzana Vatráľová, vedúca úradu IOM Bratislava.

Počet prípadov sexuálneho vykorisťovania výrazne neklesá, ale prípadov nútenej práce pribúda. Na celom svete je ročne asi milión ľudí obeťou obchodu s ľuďmi. Na Slovensku ich je asi stovka ročne, pričom v rokoch 2008 až 2010 odhalili 52 takýchto prípadov.

Je jedným z tých trestných činov, ktoré sú veľmi latentné, veľmi skryté,“ vysvetlila Vatráľová. Ak sa napríklad muži stanú obeťou pracovného vykorisťovania v zahraničí, tak sa často snažia so situáciou vyrovnať sami. „Pri každom trestnom čine je pripravená poškodená osoba vypovedať, ale pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi treba s obeťou najprv pracovať,“ vysvetlila riaditeľka odboru boja proti obchodovaniu s ľuďmi Prezídia PZ SR Anna Babincová.

Vykorisťuje sa aj vo Švédsku

Cieľovou krajinou, kde končia slovenské obete sexuálneho vykorisťovania, najčastejšie boli Rakúsko, Nemecko a Česká republika. V prípadoch pracovného vykorisťovania to bolo Anglicko, severské štáty, najnovšie Švédsko. Najviac sa táto forma rozšírila pred dvoma rokmi. Najmä v Anglicku sa stávalo, že tam obchodníci len na krátko ľudí doviezli, na chvíľu zamestnali, potom vybavili poberanie sociálnych dávok a poslali ich domov. Zatiaľ sme krajinou, odkiaľ poškodení pochádzajú a v niektorých prípadoch tadiaľto obete transportujú. Predpokladá sa však, že v budúcnosti sa môže Slovensko stať aj cieľovou krajinou.

Nezamestnanosť
Foto: Ilustračné foto SITA, AP

Obete obchodovania s ľuďmi, s ktorými sa stretáva Medzinárodná organizácia pre migráciu na Slovensku, idú väčšinou za prácou a idú cez sprostredkovateľa, cez inzerát alebo nejakú agentúru.

Do zahraničia odchádzajú dobrovoľne, nebývajú unášaní z ulice alebo diskotéky. „Vo všetkých prípadoch, s ktorými sme sa stretli, zistili až v zahraničí, že boli podvedení, donútení pracovať na inom mieste alebo robiť inú prácu, ako im bola sľúbená, bola im upieraná mzda,“ upozornila Vatráľová.

Riziko zvyšuje ochota mnohých Slovákov vycestovať do zahraničia a pracovať aj nelegálne. V zahraničí ich však potom nútia robiť niečo, čo nebolo dohodnuté a čo neboli ochotní robiť, pričom obchodník na nich zarába a oni nie. „Dochádza k tomu, že obete sú naozaj týrané, učené na drogy, sú zatvárané, nevedia sa dostať domov,“ vysvetlila Vatráľová. Vydierajú ich aj vyhrážkami o tom, že ublížia ich rodine, alebo že už sprostredkovateľom dlžia peniaze.

Na začiatku totiž obchodníci „namotávajú“ obeť sľubom, že nič netreba platiť, zaplatí až z prvej výplaty. Na to doplatili ľudia, ktorí išli napríklad na zber úrody do Španielska. Farmár však povedal, že ich vyplatí až na konci, keď úrodu predá. Týždeň pred dohodnutou výplatou však zavolal miestnych policajtov a ľudia boli radi, že sa vrátili domov a nešli do basy.

Začarovaný kruh

Ďalším veľkým problémom obchodovania s ľuďmi je to, že sa obeťami často stávajú opakovane. „Ak sa tým obetiam nepomôže, tak sa to obchodovanie s obeťami točí v kruhu,“ povedala Vatráľová. Na Slovensku už šesť rokov funguje program podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Jeho pravidlom je dobrovoľnosť a podmienka prerušenia kontaktov s kriminálnym prostredím.

Obeť musí povedať ja chcem, aby ste mi pomohli,“ dodal Jozef Hlinka z Ministerstva vnútra SR. Podávanie svedeckých výpovedí je sekundárne, prioritou programu je pomoc týmto ľuďom. Doba poskytovania pomoci má dve fázy – krízová intervencia trvá 90 dní, takže prvé tri mesiace dostáva komplexnú starostlivosť každá obeť, potom rozdeľujú obete na spolupracujúce a nespolupracujúce. Tie nespolupracujúce majú právo na návrat do krajiny pôvodu, môžu im pobyt predĺžiť o ďalších 90 dní. „Treba si uvedomiť, že obeť obchodovania prežila obrovskú traumu,“ konštatoval Hlinka. Až do právoplatného rozhodnutia súdu má obeť právo na ochranu. Pomáhajú jej so stravovaním, hygienickými potrebami, izoláciou z kriminálneho prostredia.

Prostitucia
Foto: SITA/AP

My sme asi jediný štát v EÚ, ktorý má vypracovaný program návratu obetí na Slovensko,“ pripomenul Hlinka. Pre zastupiteľské orgány vypracovali manuál, čo treba v takom prípade robiť.

Obetiam obchodovania s ľuďmi vedia v programe pomoci a ochrany poskytnúť anonymné ubytovanie, finančnú podporu, sociálnu, psychologickú starostlivosť, rekvalifikáciu, ako aj zaradenie do programu ochrany svedkov.

Úplne jednotný program však nemožno stanoviť, postupuje sa podľa konkrétneho prípadu. O zaradení do neho rozhoduje národný koordinátor, ktorým je štátny tajomník MV SR. Prihlasovanie do programu je anonymné. Na Slovensku funguje aj telefonická národná linka pomoci proti obchodovaniu s ľuďmi. Okrem toho tento rok spustia komunikačnú kampaň.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom