Slováci tiež vzdali poctu zosnulému Gruzíncovi

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Olympiáda, program
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

VANCOUVER 13. februára (WEBNOVINY) – Poctu tragicky zosnulému gruzínskemu sánkarovi Nodarovi Kumaritašvilimu vzdali na piatkovom slávnostnom otvorení XXI. zimných olympijských hier vo Vancouveri aj slovenskí sánkari. Pretekári Jana Šišajová, Veronika Sabolová, Ján Harniš, Branislav Regec a aj tréneri Ľubomír Mick s Rastislavom Drajnom mali na rukávoch svojich dlhých bielych kabátov na znak smútku čiernu pásku.

„Pôvodne si chceli omotať na rukáv aspoň čierne kravaty, keďže pásky nemali k dispozícii. Podarilo sa nám ich však prostredníctvom dobrovoľníkov zohnať, a keď sme sa presunuli z Whistleru do Vancouveru na slávnostné otvorenie hier, odovzdali nám ich,“ uviedol pre agentúru SITA tlačový atašé slovenskej výpravy Ľubomír Souček.

Ako je známe, piatkový záverečný tréning sánkarov – jednotlivcov pred víkendovými prvými dvoma súťažnými jazdami poznačila tragická havária 21-ročného gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho. V poslednej zákrute pred cieľom v rýchlosti viac ako 130 kilometrov za hodinu vyletel z ľadového toboganu, narazil do oceľovej konštrukcie a svojim zraneniam počas prevozu do nemocnice podľahol. Na slávnostnom otvorení ZOH 2010 na štadióne BC Place si Gruzíncovu pamiatku uctili výpravy i diváci minútou ticha hneď po olympijskej hymne. Kanadská a olympijská vlajka počas otvorenia viseli len na pol žrde.

„Bol som neďaleko celého incidentu, čakal som totiž na našich chalanov. Kumaritašvili bol skromný chlapík, veľa toho nenahovoril. Jeho smrť bolí o to viac, že sme sa poznali osobne. Sánkari sú totiž jedna veľká rodina,“ reagoval v rozhovore pre Slovenský rozhlas na Gruzíncovu smrť tréner slovenskej reprezentácie Ľubomír Mick.

Jedenásťčlenná gruzínska výprava na ZOH vo Vancouveri nastúpila na otvorenie s čiernymi páskami na rukávoch a čiernymi šálmi. Pri defilé krajín priamo na štadióne BC Place zožala pri príchode na plochu obrovský aplauz, diváci jej tlieskali postojačky. Gruzínci len ticho so sklonenými hlavami prešli popred čestnú tribúnu.

Prezident MOV Rogge vo svojom príhovore uviedol: „S veľkým smútkom prijímame informáciu o tragickej strate.“ Šéf organizačného výboru (VANOC) John Furlong všetkých športovcov vyzval, aby pokračovali v sánkarovom olympijskom sne a súťažili s jeho dušou v srdci.

Ľadové koryto vo Whistleri však nezvládli počas tréningov ani ďalší sánkari, pre nich sa však havárie našťastie neskončili tragicky. Na nebezpečnú trať, na ktorej sa jazdí rýchlosťou od 135 km/h, a na ktorej dosiahli v piatok viacerí sánkari rýchlosť až nad 150 km/h, upozorňovali viacerí už pred olympiádou. Pri takýchto vysokých rýchlostiach je vraj už nemožné udržať kontrolu nad saňami.

Kritikom whistlerského toboganu bol aj prezident Medzinárodnej sánkrskej federácie (FIL) Josef Fendt. „Zdravie a bezpečnosť našich športovcov sú dôležitejšie ako rýchlostné rekordy,“ uviedol Fendt v reakcii na štvrtkový historický zápis, keď 21-ročný Rakúšan Manuel Pfister zlepšil sánkarský rýchlostný rekord Nemca Felixa Locha zo 153,98 km/h na 154,00 km/h.

Architekt olympijského toboganu vo Whistleri Nemec Udo Gurgel po piatkovej tragickej smrti gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho pripustil, že trať potrebuje ďalšie bezpečnostné úpravy. „Je mi ľúto, čo sa stalo. Vyvinuli sme už šesť olympijských tratí, no doteraz sa nič také nestalo,“ povedal Gurgel pre internetové vydanie nemeckého športového magazínu Sport Bild: „Teraz musíme zvážiť, akým spôsobom môžeme trať meniť. Možno by sa mohla upraviť výška stien pri výjazdoch zo zákrut o približne 40 až 50 centimetrov.“

Niektorí pretekári, vrátane domácich Kanaďanov, už niekoľko dní naznačujú, že trať je až príliš rýchla. Zaujímavosťou je, že v piatok, ešte pred tragédiou, vydali tlačovú správu s titulkom: „Rýchly šport na ľade – pripravte sa na najrýchlejšiu trať na svete.“

Gurgel tiež priznal, že trať je mimoriadne rýchla, no doplnil, že v oblasti medzi zákrutou číslo 15 a vjazdom do šestnásteho oblúka sa za normálnych okolností nemôže nič stať. „Rýchlosť v cieľovej rovinke klesá na 120 km/h, čím sa sane stávajú bez problémov ovládateľné. Kumaritašvili do zákruty vletel trochu netradične a príliš rýchlo,“ povedal architekt.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav RegecJán HarnišJana ŠišajováNodar KumaritašviliVeronika Sabolová