BRATISLAVA 7. marca (WebNoviny.sk) – Pozná, aké je to dostať sa až na úplný vrchol na paralympiáde, no v Pjongčangu 2018 bude nováčik vo svojom odvetví. Päťdesiatštyriročný Imrich Lyócsa je šampión v lukostreľbe z PH 2004 v Aténach, o štrnásť rokov neskôr bude bojovať o čo najlepšie umiestnenie v curlingu na vozíku.
„Už v roku 2012 na paralympiáde v Londýne som sa pristihol pri tom, že to so mnou ide dolu kopcom. Navyše som nastúpil do kategórie veteránov a prichádzala mladá generácia. Začal som sa zaoberať tým, čo ďalej. Videl som, že v lukostreľbe na výslní končím. Hľadal som si nejakú alternatívu a poradili mi, aby som sa spojil s členom tímu curlerov na vozíku Dušanom Pitoňákom. Stalo sa a ja som dostal šancu si to skúsiť. Časom som sa vypracoval a vzali ma do tímu. Už štvrtý rok s nimi cestujem na všetky súťaže,“ prezradil Lyócsa, rodák z Moldavy nad Bodvou.
Zmena nebola extrémne ťažká
Keďže má za sebou štyri paralympijské hry ako lukostrelec, príprava na vrcholné podujatie pre neho nebola nepoznaná novinka. „Je to takmer rovnaké. Rozdiel bude asi len v tom, že v Pjongčangu je sneh. Čo sa týka prípravy, bolo to všetko veľmi podobné. Preberanie oblečenia, sľub u prezidenta, cesta a zhon,“ podotkol Lyócsa. Ako sa mu podarilo vyrovnať so zmenou odvetvia? „Nebolo to extrémne ťažké. Tento šport sa mi páčil od okamihu, keď som ho videl v televízii. Už vtedy som v duchu uvažoval, že by som si ho rád skúsil. A osud ma doviedol k tomu, že sa mi to podarilo,“ vysvetlil.
Úspešný zjazdár Krako zažije štvrtú paralympiádu, do Kórejskej republiky sa mu necestovalo ľahko
Na lukostreľbu však nezanevrel a doma má stále štyri luky. „Najprv som strieľal s olympijským, neskôr som presedlal na kladkový luk. Postupom času to už tiež nebolo ono, preto som stále hľadal alternatívu. Vyskúšal som si aj streľbu z pištole, ale na Slovensku to medzi telesne znevýhodnenými športovcami nemá žiadnu tradíciu. Napokon som skončil pri curlingu, v ktorom som sa zase našiel. Tu mi to ide a to, že cestujem na paralympiádu, hovorí samo za seba. Pokiaľ termíny nekolidujú s curlingom, ešte chodím aj na veteránske súťaže v lukostreľbe. Už je to však pre mňa skôr ako hobby. Stretávam sa stále s ľuďmi, s ktorými som súťažil dlhé roky,“ pokračoval Imrich Lyócsa.
Najťažšie je cestovanie
Priblížil aj to, čo vidí ako najnáročnejšiu vec pri novom športe. „Najťažšie je cestovanie. U nás je možnosť trénovať curling v Bratislave. Keď som začínal, tak sme ešte nemali na Slovensku halu a cestovali sme až do Prahy. Som od Košíc a tak to mám tiež dosť ďaleko. To je najväčší problém. V úvode si človek musí vypestovať cit v ruke na odhodenie kameňa, okrem rýchlosti je totiž potrebný aj správny smer a rotácia. Treba veľa trénovať, aby sa človek do toho dostal. Stále sa v tom snažím zlepšovať,“ poznamenal.
Slovenský paralympijský tím sa už zabýval v paralympijskej dedine, o cenné kovy zabojuje 15 športovcov
Jeho tím chce v Pjongčangu zabojovať o čo najlepšie umiestnenie, Slováci by neradi podliezali šiestu priečku zo ZPH v Soči 2014. „Dosahujeme pekné výsledky aj čo sa týka svetového meradla. Tím ešte bezo mňa skončil šiesty na ZPH 2014 v Soči. Verím, že aj v Pjongčangu niečo ukážeme. Každý z dvanástich výberov však má šancu na medailu. Nádej žije do posledného okamih,“ pripomenul bývalý svetový lukostrelec.
Súčasťou tímu v curlingu na vozíku musí byť podľa pravidiel aspoň jedna žena, v slovenskom družstve je ňou Monika Kunkelová. Podľa spoluhráčov je nenahraditeľnou súčasťou. „Máme v tíme iba jednu ženu, preto si ju musíme chrániť a šetriť. Bez nej nemôžeme existovať, pretože musíme mať aj opačné pohlavie v družstve. Ona je práve tá, ktorá v prípade nezhôd všetko urovná. V tíme má veľmi dôležité postavenie,“ dodal Imrich Lyócsa.