Slovenské inštitúcie platia za SBS viac ako v Česku, Zastavme korupciu poukazuje na zárobky Bonulu

SBS, súkromná bezpečnostná služba
Foto: ilustračné, Thinkstockphotos

BRATISLAVA 14. marca (WebNoviny.sk) – Stráženie štátnych inštitúcií stojí slovenských daňových poplatníkov podstatne viac, ako tých v Českej republike. Vyplýva to zo zistení Nadácie Zastavme korupciu.

Ako na štvrtkovej tlačovej besede informovali riaditeľka nadácie Zuzana Petková a právnik Miroslav Cák, na základe infozákona si od štátnych organizácií a podnikov vyžiadali faktúry za strážne služby, ktoré uzavreli so spoločnosťou Bonul.

Služby sú zbytočne drahé

Na základe porovnávania faktúr majú podozrenia, že služby sú zbytočne drahé. Pre podozrenie na nehospodárne objednávanie súkromných služieb vo štvrtok podávajú podnet na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Výdavky porovnávali od roku 2012.

Jedným z príkladov je ministerstvo hospodárstva a české ministerstvo priemyslu. „Ministerstvo hospodárstva v sledovanom období ročne uhrádzalo Bonulu okolo 500-tisíc eur. České ministerstvo priemyslu a obchodu platí za bezpečnosť 59-tisíc eur za rok, pričom v tejto čiastke sú započítaní aj vlastní zamestnanci,“ povedala Petková.

Takisto sa venovali aj Sociálnej poisťovni. Tá platila Bonulu 1,2 milióna ročne, Bonul mal podľa faktúr svojho zamestnanca aj na tých najmenších pobočkách. Začiatkom roka štátna poisťovňa oznámila, že Bonul vypovedal zmluvu a ohlásila možné zvýšenie nákladov, keďže si najala 170 vlastných strážnikov. Česká správa sociálneho zabezpečenia má SBS len v centrále, vlani za ňu zaplatili 33-tisíc eur.

Podmienky len po dohode s Bonulom

Efektívnejšia je podľa Nadácie Zastavme korupciu aj Česká pošta. Tá dala na stráženie 2,5 milióna eur, Slovenská pošta zaplatila ročne za tieto služby 5,5 milióna eur. V sume je zahrnuté stráženie budov, elektronické zabezpečovacie systémy aj prevozy peňazí. Česká pošta má vlastnú SBS, ktorá je jej dcérskou firmou. Slovenská pošta zaplatila za sledované obdobie Bonulu vyše 39 miliónov eur.

Ako vo štvrtok povedal právnik Miroslav Cák, myslí si, že mnohé štátne tendre, ktoré sa často bezpečnostných služieb vôbec netýkajú, zámerne obsahujú podmienky splniteľné len po dohode s Bonulom. Ako vysvetlil, štátne úrady často nezmyselne vyžadujú od uchádzačov v súťaži certifikát C4, ktorý má na Slovensku len veľmi málo firiem a Bonul je jedna z nich.

Toto už kontroluje Úrad pre verejné obstarávanie. V jednom prípade pritom už vydali právoplatné rozhodnutie – zrušili súťaž Správy štátnych hmotných rezerv za približne 11 miliónov eur. Cák a Petková si myslia, že preto by mohli obdobné rozhodnutie vydať aj v ďalších takýchto prípadoch.

Agentúra SITA osloví aj dotknuté subjekty so žiadosťou o reakciu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom