Sonda Curiosity zaznamenala prítomnosť metánu na Marse

Curiosity
Vesmírna sonda Curiosity. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 17. decembra (WEBNOVINY) – Vesmírna sonda Curiosity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) potvrdila v atmosfére Marsu prítomnosť metánu, ktorý by mohol predstavovať dôkaz o minulom alebo súčasnom živote na tejto planéte. Vedci o tom informovali na výročnom stretnutí American Geophysical Union v San Franciscu.

Prítomnosť metánu v marťanskej atmosfére objavili vedci už skôr pomocou sond na obežnej dráhe Marsu ako aj teleskopov na Zemi, Curiosity ho však dlho nevedela detekovať. Sonde sa to však nakoniec podarilo, pričom potvrdila konštantne veľmi nízku koncentráciu metánu, no okrem toho zaznamenala počas dvoch mesiacov aj štyri krátkodobé úniky s približne desaťnásobne vyššou koncentráciou.

Na Marse by malo byť niekoľko ton metánu

Odborníci predpokladajú, že v atmosfére Marsu je približne päťtisíc ton metánu, zatiaľ čo na Zemi to je päťsto miliónov ton. Vedci zatiaľ nedokázali identifikovať, odkiaľ sa metán do atmosféry uvoľňuje, ale najpravdepodobnejšie podľa nich je, že uniká z podzemných ložísk, ktoré sa pravidelne narúšajú. Taktiež nepoznajú zdroj jeho vzniku. Mohol by pochádzať zo živých organizmov ale aj z abiotických procesov, ako je napríklad serpentinizácia, pri ktorej vzniká metán pri interakcii vody s určitými typmi hornín.

Vedci na spomínanom stretnutí v San Franciscu taktiež oznámili, že sonda potvrdila prítomnosť organických zlúčenín vo vzorkách hornín, ktoré navŕtala. Prístroj SAM detekoval uhľovodík chlórbenzén, zatiaľ však nie je isté, či sa táto látka nachádzala priamo v hornine alebo sa syntetizovala počas zohrievania vzoriek. V oboch prípadoch však ide o dôkaz, že na Marse sa nachádzajú zlúčeniny obsahujúce uhlík, ktorý je základným prvkom nevyhnutným pre život.

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré analyzujú vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život.

Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta 2012 v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom