Ubehlo 30 rokov od založenia V4. Podľa politologičky nie je prežitkom, ale svoj potenciál nevyužíva

PREZIDENTKA: 30. výročie vzniku V4
Zľava: Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, prezident Poľskej republiky Andrzej Duda, prezident Maïarska János Áder a prezident Českej republiky Miloš Zeman počas stretnutia prezidentov Vyšehradskej skupiny V4 v rámci 30. výročia vzniku V4 v Poľsku. Bratislava, 9. február 2021. Foto: SITA/Kancelária prezidentky SR

Vysvietený prezidentský palác či špeciálna edícia poštových známok. Aj takto si Slovensko pripomenulo tridsiate výročie založenia Vyšehradskej štvorky (V4).

Vznikla presne 15. februára 1991 a jej členmi sú okrem našej krajiny aj Maďarsko, Poľsko a Česko, ktoré spolupracujú na riešení aktuálnych problémov na regionálnej úrovni.

Príkladom je pandémia koronavírusu, budovanie energetickej bezpečnosti, ochrana klímy či medzinárodné a transatlantické vzťahy.

Členstvo v Európskej únií () a odlišnosť politického smerovania jednotlivých štátov však môže navodzovať dojem, že toto zoskupenie je len formálnym prežitkom a občanom Slovenska nič neprináša.

Politologička Renáta Dulinová Bzdilová z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je však iného názoru. V rozhovore objasňuje smerovanie V4, ako ju ovplyvňujú politické názory Maďarska a Poľska a či má toto zoskupenie svoje miesto v 21. storočí.

Má zoskupenie V4 ešte v súčasnosti význam?

V4 nie je prežitok, no svoj potenciál v rámci EÚ a v stredoeurópskom priestore ani zďaleka nevyužíva. Spolu s Českom, Maďarskom a Poľskom však musí intenzívnejšie spolupracovať a vo vzťahu k vonkajšku i EÚ musí byť proaktívna.

Ako môže slovenský občan vo svojom každodennom živote reálne pocítiť význam členstva našej krajiny v tomto zoskupení?

Občania Slovenskej republiky pocítili konkrétnu pomoc zo strany Poľska pri januárovom plošnom testovaní. Dvesto poľských zdravotníkov pomáhalo na Slovensku práve cez program V4 orientovaný na zdravotnú a sociálnu pomoc. Aj tu sa ukázal význam a akcieschopnosť V4.

Posunulo sa za 30 rokov niekam zoskupenie V4?

Tridsať rokov prinieslo všetkým členských štátom V4 demokratickú transformáciu a ekonomický posun smerom k trhovej ekonomike. Zlepšila sa tak životná úroveň občanov a podarilo sa všetkým členským štátom V4 vstúpiť do európskych a transatlantických štruktúr, teda do EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO). Zlepšili sa aj snahy o vzájomnú spoluprácu a prepojenosť.

Aké postavenie má v tomto zoskupení naša krajina ?

Slovensko je najmenším členským štátom V4, je zároveň jediným štátom V4, ktorý prijal euro a je súčasťou eurozóny. Jeho predstavitelia sú na medzinárodnej scéne menej hlasní a zároveň menej problémoví hráči ako predstavitelia Maďarska a Poľska. To však nemusí oslabovať postavenie Slovenska.

Ako to ovplyvňuje vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi?

Slovensko spolu s Českom majú najintenzívnejšie vzťahy. Spája ich spoločná história, ekonomická prepojenosť a spolupráca. Maďarsko s vládnou stranou Fidesz a Poľsko s vládnucou stranou Právo a spravodlivosť majú bližšie z hľadiska vnútorného smerovania a nastavenia.

Ovplyvňuje toto smerovanie Poľska a Maďarska vzťahy v rámci V4?

Pripomeňme si, že Poľsko a Maďarsko boli obvinené z obmedzovania demokracie a princípov právneho štátu. Práve z týchto dôvodov je niekedy mimoriadne ťažké hľadať prieniky a koordinovaný postup naprieč celej V4.

Čo teda robiť v prípade sporov? 

Slovensko a Česko by podporou často tvrdohlavých postojov Maďarska a Poľska len strácalo. Spolupracovať treba len v tých oblastiach, kde máme blízko a nie za každú cenu.

Stáva sa z V4 v rámci EÚ politický blok?

V4, ako uvádza aj jej oficiálna stránka, má za cieľ spoluprácu stredoeurópskeho regiónu v rámci celoeurópskej integrácie. V4 však postavenie politického bloku nemá. V4 má pritom v rade toľko hlasov ako Francúzsko a Nemecko, mohla by teda byť významným európskym hráčom. Tento potenciál ani zďaleka nevyužíva.

V4 je teda takým skôr v EÚ takým tichým hráčom?

V posledných rokoch bolo V4 počuť najmä v súvislosti s migračnou krízou. To však nebolo naše dobré PR.

Aké by teda malo byť smerovanie V4 do budúcna?

V4 by mala zintenzívniť komunikáciu, namiesto kritiky proaktívne ponúkať riešenia a spolupracovať len oblastiach, kde je všeobecná zhoda. Tam, kde nie je, treba zvoliť individuálnu cestu.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Renáta Dulinová Bzdilová
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaV4 Vyšehradská štvorka