V Británii sa konajú parlamentné voľby, dominujú im témy brexitu a terorizmus

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Theresa Mayová
Všetky relevantné agentúry predpovedajú víťazstvo konzervatívcov premiérky Theresy Mayovej. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 8. júna (WebNoviny.sk) – Vo Veľkej Británii sa vo štvrtok 8. júna konajú predčasné parlamentné voľby, ktoré mali byť podľa pôvodného plánu len formálnym potvrdením premiérky Theresy Mayovej v úrade, nakoniec sú však pomerne napínavým súbojom medzi tradičnými politickými rivalmi. Hoci všetky relevantné agentúry predpovedajú víťazstvo Mayovej konzervatívcov, ich náskok pred labouristami Jeremyho Corbyna nie je zďaleka taký presvedčivý ako pred niekoľkými týždňami.

Mayová urobila podľa analytikov v predvolebných debatách viacero chýb, naopak Corbyn sa žiadnych veľkých prešľapov nedopustil. Aj vďaka tomu sa rozdiel medzi konzervatívcami a labouristami v prieskumoch predvolebnej mienky zmenšil z aprílových 20 na súčasných päť až desať percentuálnych bodov.

Teoretickú šancu, že by labouristi ešte víťazstvo konzervatívcov mohli zvrátiť, posilňuje aj fakt, že majú o niečo vyšší koaličný potenciál. A to aj napriek tomu, že medzi menšími stranami, ktoré by sa tiež mali dostať do parlamentu, panuje veľká vzájomná animozita a žiadna z nich sa nehrnie ani do spolupráce s labouristami.

Liberálni demokrati napríklad vytrvalo odmietajú koalíciu aj s konzervatívcami aj s labouristami. Škótska národná strana (SNP), ktorá bude mať podľa všetkých predvolebných projekcií po voľbách tretí najvyšší počet poslancov, má bližšie k spolupráci s labouristami, keďže podobne ako oni, nie je veľkým fanúšikom brexitu.

Prieskumy hovoria o víťazstve konzervatívcov

Väčšina prieskumných agentúr predpovedá také vysoké víťazstvo konzervatívcov, že ani keby sa všetky zvyšné parlamentné strany pridali na stranu labouristov, nemali by väčšinu. Podľa agentúry YouGov naopak ešte nič nie je isté – podľa jej utorkových odhadov by dokonca labouristi spolu s SNP mali mať viac poslancov ako konzervatívci.

Predčasné parlamentné voľby vyhlásila premiérka Mayová predovšetkým preto, aby mala silnejší mandát pri rokovaniach o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ). Do kresla sa totiž dostala po tom, ako z pozície britského premiéra odstúpil David Cameron v reakcii na referendum, v ktorom sa voliči vo Veľkej Británii vyslovili za odchod z EÚ.

Hoci k odporcom brexitu patril pôvodne nielen Cameron, ale i Mayová, momentálne trvá na tom, že hlas ľudu treba vypočuť a brexit sa musí uskutočniť. Presadzuje dokonca takzvaný „tvrdý brexit“, teda úplný odchod z jednotného európskeho trhu a výrazné obmedzenie prisťahovalectva vrátane toho z krajín EÚ. V tomto Mayovú labouristi aj menšie strany skôr kritizujú, s výnimkou Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá sa voči prisťahovalcom a únii vymedzuje ešte ostrejšie.

Témami volieb navyše výrazne zamiešal teroristický útok na koncerte Ariany Grande v Manchestri, pri ktorom 22. mája zahynulo 22 ľudí, ako aj minulotýždňový útok na London Bridge, pri ktorom traja militanti zabili sedem ľudí. Kľúčovou témou predvolebných debát sa tak popri brexite stala aj bezpečnosť krajiny a boj proti terorizmu a Mayová s Corbynom museli urýchlene hľadať odpovede na otázky novinárov, ako sa budú snažiť zabrániť opakovaniu podobných udalostí.

Mayová chce posilniť protiteroristické opatrenia

Zatiaľ čo Mayová hovorí najmä o posilnení protiteroristických opatrení – aj na úkor dodržiavania ľudských práv – a okrem iného presadzuje výrazné posilnenie policajnej ochrany verejných priestorov a masových podujatí, Corbyn pri tejto téme najčastejšie odkazuje na fakty z nedávnej histórie a tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo na Veľkú Britániu teroristi útočia, je jej účasť v zahraničných vojenských operáciách po boku Spojených štátov.

„Mnohí experti, vrátane profesionálov v našich bezpečnostných službách, upozorňujú na to, že vojny v iných krajinách, ktoré naša vláda podporovala alebo sa na nich zúčastňovala, ako napríklad v Líbyi, súvisia s terorizmom u nás doma,“ vyhlásil napríklad Corbyn.

S ostrou reakciou sa vzápätí ozval minister obrany Michael Fallon. Corbyn podľa neho len „pár dní po jednom z najhorších teroristických útokov, aké táto krajina zažila, v podstate hovorí, že za teroristické útoky si môžeme sami“.

Na Corbyna sa v predvolebnom čase zniesla kritika napríklad aj za to, že sa v roku 1994 stretol s Gerrym Adamsom, predsedom strany Sinn Fein, politického krídla Írskej republikánskej armády (IRA), či za jeho polemické výroky na adresu boja proti terorizmu. Zabitie Usámu bin Ládina napríklad označil za „tragédiu“, ba čo viac, odmietol potvrdiť, že by nariadil letecký útok na teroristickú skupinu, ktorá v cudzine pripravuje útok na Veľkú Britániu. „Chcel by som najprv vedieť viac podrobností. Nebudem odpovedať na hypotetickú otázku. Je to úplne hypotetické,“ vyhlásil Corbyn.

Corbyn bol v predvolebných rozhovoroch lepší

Podľa britských médií si však stále Corbyn v predvolebných rozhovoroch viedol ďaleko lepšie ako Mayová, ktorej vystupovanie pred voľbami bolo podľa denníka The Guardian „zúfalé a poškodilo ju“. Mayová sa napríklad nedokázala postaviť čelom k otázkam týkajúcim sa brexitu. Odmietala povedať, či si myslí, že opustiť Európsku úniu je správne, a vytrvalo na to odpovedala iba formulkou, že treba vyrokovať čo najlepšiu dohodu o odchode z EÚ.

Okrem toho Mayovej poškodilo napríklad aj vyhlásenie, že sa bude snažiť zvrátiť zákaz honov na líšky, čo podľa známeho britského politológa Roba Forda v očiach verejnosti len potvrdilo názor, že konzervatívci sú stranou pre najvyššie spoločenské vrstvy. Ešte viac kritiky vzbudila avizovaná snaha zmeniť pravidlá dlhodobej starostlivosti o starých ľudí, ktorej súčasťou by podľa Mayovej návrhu malo byť zvýšenie poplatkov. Kritici tento návrh vzápätí nazvali „daň z demencie“ a analytici tvrdia, že konzervatívcom môže výrazne poškodiť renomé u starších voličov, ktorí sú základom ich elektorátu.

Strany kandidujúce v britských parlamentných voľbách sa líšia aj v pohľade na tému prisťahovalectva. Konzervatívci chcú zaviesť ročné limity – aj keď zatiaľ nepredstavili konkrétne čísla – zatiaľ čo labouristi limity odmietajú. Aj Corbyn však tvrdí, že sa bude snažiť „zabrániť podhodnocovaniu platov“.

Najostrejšie sa v otázke prisťahovalcov vyjadruje Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Jej šéf Paul Nuttall začiatkom mája vyhlásil, že cieľom strany je úplne zakázať prijímanie nových prisťahovalcov minimálne na obdobie najbližších piatich rokov. Strana okrem toho presadzuje zákaz nosenia buriek na verejnosti a dočasný zákaz zakladania nových islamských škôl.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe David Cameron