Richard, v rokoch 2010 a 2012 ste sa tešili z titulu majstra sveta v akvatlone, čo je kombinácia plávania a behu. Ktorý titul svetového šampióna si viac ceníte a prečo?
Samozrejme, z týchto dvoch titulov si viac cením ten prvý, pretože jeho vybojovaním v Budapešti som prekvapil všetkých súperov. Vtedy to odo mňa nikto nečakal. Bol to veľký úspech. Konkurencia bola vtedy veľmi silná a moje víťazstvo bolo veľmi tesné. Preto si ho cením. Tentoraz na Novom Zélande som s titulom majstra sveta v akvatlone už trochu počítal, pretože som vedel, že na týchto pretekoch môžem zúročiť svoju dobrú športovú formu. V pretekoch som si viac veril, pretože sa mi v roku 2012 podarilo výrazne sa zlepšiť v behu. A keďže plaveckú formu som si udržal, dobrý beh ma posunul až k zlatej medaile.
V sezóne 2012, ktorú teraz bilancujeme, ste na tých najväčších podujatiach ako sú olympiáda, majstrovstvá sveta, európsky šampionát či majstrovstvá jednotlivých kontinentov až trinásťkrát figurovali v prvej dvadsaťpäťke výsledkovej listiny. Je to dôkaz vašej stabilnej formy, respektíve zdravého pretekárskeho sebavedomia a viery vo vlastné sily?
Áno. Aj tak by sa to dalo povedať. Osobne som rád, že sa na každé preteky, na ktoré idem, dokážem veľmi zodpovedne a kvalitne pripraviť. Teší ma, že moje výsledky na tých najväčších pretekoch sezóny už nelietajú hore – dolu. Nie som ako na hojdačke. Keďže každé preteky idem podľa možností naplno, výsledky sa postupne zlepšujú. Preto som spokojný aj vtedy, keď som v cieli dvadsiaty piaty, aj vtedy, keď som šestnásty. Všetko sú to predsa výsledky, ktoré sa počítajú.
Keď hovoríte o výsledkoch, ktoré sa počítajú, ktorý z nich zo sezóny 2012 si najviac ceníte a prečo?
Teraz určite čakáte, že poviem: 22. miesto na OH 2012 v Londýne. Možno vás sklamem, ale ja si vysoko cením predovšetkým 22. miesto, ktoré som vybojoval na pretekoch seriálu MS ITU v Madride. Bez tohto výsledku by predsa nebolo môjho vystúpenia na OH v Londýne! To boli z hľadiska nominácie na londýnsku olympiádu kľúčové preteky. Tam sa rozhodlo, že po dvojročnom lietaní po celom svete sa mi splnila obrovská túžba (dlhá odmlka). Som nesmierne šťastný, že sa mi preteky v Madride tak vydarili. Bola to bomba. Bol to šok! Ale príjemný. Lebo, ak by mi niekto v januári 2012 povedal, že o osem mesiacov budem štartovať na olympiáde, poslal by som ho k lekárovi (smiech). Aby sa nechal dôkladne vyšetriť (smiech).
Kam potom vo svojej hierarchii úspechov kladiete 22. miesto na londýnskej olympiáde, keď ste za najhodnotnejší výsledok vyhlásili ten, ktorý ste urobili na súťaži MS ITU v Madride?
Samozrejme, londýnsky úspech je niečo výnimočné. Olympiáda je iba raz za štyri roky. Navyše, v súťaži triatlonistov môže štartovať iba 55 pretekárov! Fakt, že som bol medzi nimi, je niečo neskutočné! Ale bez Madridu by nebolo Londýna! To si treba jasne uvedomiť. Navyše, aby som bol úprimný, ešte stále aj s odstupom pol roka si ani poriadne neuvedomujem, čo som na olympiáde v Londýne vlastne dosiahol. Viem, že štartom na olympiáde sa mi splnil veľký športový i životný sen! Veľmi ma teší, že 22. miestom som potvrdil, že výsledky dosiahnuté na pretekoch seriálu majstrovstiev sveta v Madride a neskôr aj v Hamburgu, neboli vôbec náhodné. Neboli iba osamelým výkrikom do tmy. Spomínané 22. miesto iba potvrdilo moje postavenie v aktuálnom svetovom renkingu. Som spokojný, pretože olympiáda je pre triatlonistov rovnako prestížna vec ako pre atlétov či plavcov. Už len dostať sa na olympiádu ako triatlonista je mimoriadne náročné. Dvadsiate druhé miesto je pre mňa spolu so šancou štartovať na OH v Londýne obrovský bónus. Aj preto, olympiáda bola pre mňa obrovský zážitok. Plný krásnych emócií a šťastia. Na tie okamihy budem spomínať veľmi dlho. Možno až do konca života. Ak o štyri roky nedokážem na OH ešte viac (smiech).
Mali ste v tejto mimoriadne úspešnej sezóne aj preteky, s výsledkom ktorých ste neboli najspokojnejší a v cieli ste si hovorili, že ste mohli ešte viac siahnuť na dno svojich síl?
V tomto smere mám čisté svedomie, lebo ja na každých pretekoch idem totálne na doraz. Inak sa ani nedá. Tak som naučený súťažiť (smiech). Preto mnohé moje preteky sa v minulosti skončili na infúziách v nemocnici, alebo na stanovisku prvej pomoci (smiech). Totálne vyčerpanie organizmu je jasným dôkazom, že počas pretekov si naozaj dokážem poriadne hlboko siahnuť na dno síl. V tomto by som pre niektorých slovenských športovcov mohol byť aj príkladom (smiech).
Čo vás na londýnskej olympiáde pri vašom úspechu najviac prekvapilo, čo ste na súťaži triatlonistov vôbec nečakali?
Už som hovoril, že na OH štartuje iba 55 triatlonistov, ktorí musia prejsť nesmierne náročnou a pomerne komplikovanou kvalifikáciou. Celý tento nominačný proces trvá celé dva roky! Dostať sa do tejto spoločnosti je z môjho pohľadu – a najmä z pohľadu mojich možností na prípravu – hotový zázrak. Doteraz zo Slovenska na olympiáde štartovali iba dvaja triatlonisti. Pavol Šimko na OH 2008 v Pekingu predčasne skončil pri plaveckej časti. Niektorý zo súperov ho silno kopol do hlavy a museli ho z vody ťahať záchranári! Ja som mal oveľa väčšie šťastie (dlhá odmlka). Ale keď sa na to všetko pozriem reálne, ten môj výsledok je stále fantázia! Keď si pozriem výsledkovú listinu a vidím, koľko špičkových pretekárov, ktorí možno mysleli až na olympijskú medailu, ostalo za mnou, veľmi ma to teší a tiež uspokojuje. Zdolal som Novozélanďana Ryana Sissonsa, Austrálčana Brada Kahlefeldta, Nemca Maika Petzolda – to sú predsa všetko pojmy vo svete triatlonu! Ja som skončil na olympiáde pred nimi! To sú veci, ktoré som naozaj nečakal. To je to, čo ma najviac prekvapilo – a samozrejme – aj neuveriteľne potešilo (smiech)
Ktoré preteky v tejto sezóne boli pre vás ako mladého triatlonistu najťažšie a prečo?
Každé preteky majstrovstiev sveta, na ktorých som sa usiloval o nomináciu na londýnsku olympiádu, boli pre mňa ťažké. Veľmi ťažké (dlhá odmlka). Prečo? Lebo vo svetovom rebríčku som bol vtedy ďaleko za prvou päťdesiatkou – šesťdesiatkou a dva roky som sa usiloval dostať do tej elitnej päťdesiatpäťky, ktorá mala štart na OH 2012 istý. Mne sa to podarilo po vytrvalom dvojročnom snažení a naozaj úplne na poslednú chvíľu – na pretekoch seriálu MS v Madride, kde som obsadil 22. miesto. Až vtedy som získal istotu, že na OH v Londýne nebudem chýbať. Že budem štartovať v kategórii ´nová krajina´. Bolo to ťažké. Počas toho obdobia som prežil aj svoje krízy. Najmä po tom, čo som sa z Austrálie musel začiatkom roka predčasne vrátiť domov s únavovou zlomeninou priehlavkej kostičky na ľavej nohe. Vtedy to bolo veľmi zlé. Aj psychicky som sa dosť trápil. Bol som z toho všetkého dosť frustrovaný (dlhá odmlka). Veď vidina londýnskej olympiády sa mi vtedy veľmi vzdialila…
Špičkovú športovú formu ste si udržali aj po OH, čoho dôkazom je strieborná medaila na ME pretekárov do 23 rokov, ako aj 9. miesto na MS ITU v Štokholme a 12. priečka na MS ITU v Jokohame, respektíve 16. miesto v Grand finále MS v Aucklande. Richard, kde sa vo vás nazbierali ešte sily na také cenné výsledky?
Všetky tieto úspechy, ktoré ste vymenovali, sú výsledkom mojej veľmi tvrdej záverečnej prípravy na OH, ktorú som absolvoval spolu s Angličanmi v známom švajčiarskom vysokohorskom stredisku St. Moritz. Bol som tam na pozvanie bratov Alistaira a Jonathana Brownleeovcov. Oni ma pozvali, aby im robil ´sparinga´ najmä pri plaveckom a cyklistickom tréningu. Vychádzali z toho, že celý svet ma už dlhšie považuje za najlepšieho plavca medzi triatlonistami. Ubytovanie a stravu na sústredení v St. Moritzi som mal absolútne zadarmo, štyri týždne som bol normálnym členom ich tímu. To boli neskutočné podmienky! Sám by som to nikdy nedokázal financovať (dlhá odmlka). Teraz som rád, že pri tomto tréningu nešlo iba o jednorazovú záležitosť. My sme totiž už dlhšie veľkí kamaráti. Nerobíme to len pre šport, ale aj preto, že si rozumieme ako ľudia. Samozrejme, že sme dohodnutí na ďalšej spolupráci. Aj na budúci rok sa budeme spoločne pripravovať v americkom Utahu. Ja ich tiež volám k nám na Slovensko. Povedali, že radi prídu k nám na sústredenie. Uvažoval som o Tatrách, kde by si vyskúšali lyžovanie, bežky, turistiku, horské bicykle. Pre nich by to určite bol veľký zážitok (smiech). Len toho času na takéto pobytu je akosi veľmi málo (smiech).
S akými pocitmi ste sa vrátili domov z finálových pretekov tohoročného seriálu majstrovstiev sveta v triatlone mužov?
Som rád, že túto mimoriadne úspešnú sezónu mám už konečne za sebou. Bola nie iba úspešná, ale aj náročná (dlhá odmlka). Potešilo ma, že mi forma vydržala prakticky až do záveru sezóny. Dokonca si myslím, že ak by olympiáda bola o tri týždne neskôr, mohol by som byť ešte lepší (smiech). Ale teraz vážne… Byť šestnásty na majstrovstvách sveta je veľký výsledok. Som rád, že aj to 16. miesto z finále MS mi pomohlo ku konečnému 23. miestu v seriáli MS ITU. To je predsa dôkaz, že sa pomaly a postupne etablujem v najlepšej dvadsaťpäťke. Pred rokom som o takom niečom mohol iba snívať. Teší ma, že už sa veziem vo vlaku s najlepšími triatlonistami. Aspoň tak to výstižne definoval brat Mišo. A devízou tohto môjho postavenia je najmä to, že budúci rok si preteky MS môžem vyberať! Už sa nemusím naháňať po celom svete. Už môžem pokojne a systematicky trénovať a môžem šetriť nie iba svoje psychické a fyzické sily, ale aj značné finančné prostriedky. Lietať po svete z Austrálie do Mexika a z Mexika do Japonska, resp. Číny a späť do USA nie je naozaj nič príjemné. Boli to veľmi hektické časy. Som rád, že ich už aspoň pokiaľ ide o budúcu sezónu, mám úspešne za sebou (smiech).
Teraz, keď to všetko už máte úspešne za sebou, môžete pokojne prezradiť, s akými ambíciami ste na Nový Zéland pôvodne cestovali?
Išiel som tam s cieľmi, ktoré sa mi aj podarilo splniť. Mal som túžbu vybojovať medailu na MS v akvatlone. Síce dopredu som nehovoril, na akú medailu mám chuť, kto ma pozná, vedel, že najspokojnejší budem so zlatou (smiech). Aby som sa však nedostal pod veľký tlak svojho okolia, tvrdil som, že budem spokojný s akýmkoľvek miestom na stupňoch víťazov (smiech). Som rád, že to bol druhýkrát v živote ten najvyšší stupeň. Urobil som si veľkú chuť na hlavné preteky svetového šampionátu v triatlone, ktoré ma čakali o štyri dni neskôr.
Splnili ste všetko, čo ste si pred záverečným podujatím sezóny 2012 naplánovali, alebo vám ešte zostali nejaké resty?
Určité resty tam zostali, ale nie mojou vinou. V dejisku MS bolo v nedeľu škaredé a nevľúdne počasie. Fúkal vietor, silno a vytrvalo pršalo, voda mala možno desať stupňov Celzia a na mori boli veľké vlny. Preto som v rozcvičke nešiel ani plávať (smiech). Bolo to veľmi náročné. Aj tak sme spolu s Jonahtanom Brownleonom vyplávali z vody so štyridsaťsekundovým náskokom pred zvyškom štartovného poľa! Ten náskok sme udržiavali aj na cyklistickej časti súťaže, ale iba do 20. kilometra. V polovici trate nás dostihli zvyšní súperi, ktorí počas stíhačky spojili sily a príkladne spolupracovali. Ak by olympijský víťaz z Londýna Alistair nevynechal finále MS, možno by sme naše úsilie korunovali ešte väčším úspechom. Takto sme toho mali už plné zuby a išli sme na doraz, no proti presile sme nemali šancu. Ale aj 16. miesto má pre mňa obrovskú cenu. Aj vďaka nemu sa mi podarilo skončiť v konečnej bilancii tohoročného seriálu MS na nečakanom 23. mieste. Pred sezónou by som v taký prenikavý úspech nedúfal. Ani v tom najkrajšom sme. Určite nie (smiech).
Veľkému snu zúčastniť sa tohoročnej olympiády v Londýne ste obetovali dva roky driny a úsilia, počas ktorých ste údajne päťkrát obleteli svet, no počas tých dvoch rokov ste dovolenku nemali. Teraz, na záver roka, ste si ju konečne dopriali práve na Novom Zélande. Aká bola z vášho pohľadu?
Nádherná a najmä už zaslúžená (smiech). Veľmi som si ju užil. Videl som krásny kút sveta. Rodina, u ktorej počas pobytu na Novom Zélande zvyknem bývať, nás s priateľkou zobrali do auta a poukazovali nám mnohé nádherné časti Nového Zélandu. Bol to super zážitok! Dokonca som si vyskúšal aj bungee jumping. V Tasmánii sme jazdili na kajakoch, zažili sme plávanie s delfínmi. Bolo to veľmi milé šantenie v mori, ale dotknúť sme sa ich nesmeli. To je prísne zakázané. Domáci ľudia si aj takto chránia svoju unikátnu faunu a flóru. Príroda na Novom Zélande je nádherná. Je hotovou pastvou pre oči. Nám stačilo iba sedieť a ticho sledovať prírodu okolo nás. A čerešničkou na torte bolo stretnutie s veľkou veľrybou. Dostali sme sa na loď, ktorá nás vyviezla na more, kde sme mohli sledovať dvadsaťmetrového vorvaňa! To bolo niečo neskutočné! Vidieť takú obrovskú horu mäsa na vlastné oči!
Takže z Nového Zélandu ste sa vrátili poriadne oddýchnutý a s dobre nabitými baterkami?
To áno (smiech). Poriadne som si vyčistil hlavu od triatlonu , hoci sa musím priznať, že pri dlhom lete domov som už opäť uvažoval nad tým, ako budem budúci rok trénovať, na ktoré veľké preteky vlastne pôjdem, kde – a s kým – sa budem pripravovať (smiech). Ja už asi iný nebudem. Triatlon to je šport, ktorý veľmi rád robím. Je mojim zamestnaním i hobby. Nie každý z nás má šťastie na také vydarené spojenie zamestnania a hobby. Je to dobrá väzba. Aj keď viem, že teraz počas zimy si niekoľko týždňov od ozajstného triatlonu oddýchnem.
Na čo sa zameriate teraz, keď hovoríte, že si minimálne počas zimy dáte pokoj od triatlonu? Čomu sa budete vlastne venovať? Kde budete tráviť dni určené na oddych?
V decembri chcem predovšetkým oddychovať vo Vysokých Tatrách. Budem robiť všetko možné, len triatlon nie. V Tatrách chcem lyžovať, behať na lyžiach, jazdiť po snehu na bicykli, chcem si vyskúšať aj niektoré adrenalínové športy na snehu. Ale nechcem robiť triatlon. Iba ak plávať… Ale iba tak oddychovo a rekreačne. Po tejto náročnej sezóne si jasne uvedomujem, že teraz si tri – štyri týždne musím od triatlonu oddýchnuť, aby som sa z toho nezbláznil (dlhá odmlka). Lebo po oddychu v Tatrách sa už opäť nezatavím. V januári 2013 totiž začnem ďalší štvorročný olympijský cyklus, ktorý by mal vyvrcholiť súťažami na OH 2016 v Riu de Janeiro. A keďže aj u mňa s jedlom rastie chuť, v Brazílii chcem byť lepší ako v Londýne. A tiež budem cez zimu doháňať resty, ktoré mám na vysokej škole. Som tretiak na FTVŠ a rád by som dorobil skúšky, ktoré som si pre londýnsku olympiádu odložil. Dúfam, že to cez zimu zvládnem. Navyše, rád by som si konečne urobil aj vodičský preukaz.
Najkrajší zážitok zo záverečných pretekov celého seriálu ITU MS, ktoré rozhodli, že v konečnej bilancii kategórie Muži Elite ste obsadili skvelé 23. miesto?
Jednoznačne nádherné povzbudzovanie tunajších priaznivcov, keď sme s Jonathanom diktovali tempo pretekov. Na nedeľňajšej súťaži vraj bolo okolo trate okolo 200 tisíc divákov a väčšina z nich fandila nám ako lídrom súťaže! Až do 20. kilometra cyklistickej trate sme boli na špici. Takže veľmi často som z reproduktorov počul svoje meno spolu s Jonathanovým. Veľmi často sa v komentári k súťaži z ampliónov ozývalo Slovakia. To bol pocit, ktorý ma hrial pri srdci, hoci na trati sme museli bojovať nie iba s ťažkou a členitou traťou, ale aj s ťažkými poveternostnými podmienkami. Pri jazde na bicykli mi niekoľkokrát podšmyklo koleso. Musel som dávať pozor, aby som na mokrej a klzkej trati nespadol. Musel som trochu spomaliť. Išiel som na istotu (krátka odmlka). Chcel som skončiť v prvej desiatke, ale aj 16. miesto má v tejto silnej svetovej konkurencii svoju cenu. Aj to je dobrý výsledok.
Púť za vysnívanou letenkou na londýnsku olympiádu ste absolvovali v pozícii osamelého vojaka v poli. Všade ste cestovali ako sólojazdec bez sprievodu a trénera. Ako na tom budete v sezóne, keď máte istotu minimálne piatich – šiestich štartov v seriáli MS 2013? Kto vás bude na pretekoch MS sprevádzať? Ktorí ľudia budú tvoriť váš realizačný tím?
To je teraz ešte predčasná otázka. Iba nedávno som sa vrátil z dovolenky. Teraz som prakticky bez klubovej príslušnosti. Nového zamestnávateľa ešte iba hľadám (dlhá odmlka). Ešte sme iba v etape rokovaní. Po olympiáde som skončil v tíme J &T Sportteam, ktorý ma podporoval šesť rokov až do OH 2012. Šesť rokov som bol jeho členom. Momentálne mám istotu iba v tom, že som členom Národného športového centra v Bratislave. Chcem však naďalej spolupracovať s atletickým trénerom Kristiánom Cupákom. Veľmi mi pomohol. Naučil ma nielen behať, ale aj víťaziť. Dobre zapracoval na mojom sebavedomí. Kristián Cupák je veľmi dobrý odborník na psychickú stránku športu. Budem rád, keď budeme ďalej spolu fungovať. Tak isto idem rokovať aj s Gabrielom Baranom, ktorý ma trénoval nie iba ako triatlonistu, ale aj ako plavca. Za tie roky spolupráce mi dal veľa ako tréner a človek. Počúvam však, že on sa ide orientovať na iné priority. Aj plavci pod jeho vedením skončili.
Triatlon na Slovensku nie je nejako extra známy šport. Jeho výsledky poznajú iba ľudia, ktorí sa mu aktívne venujú, alebo ho systematicky sledujú. Ako chcete ešte viac zužitkovať vaše výborné výsledky zo sezóny 2012? Čo chcete urobiť pre väčšiu popularizáciu vášho športového odvetvia na Slovensku?
Brat Mišo, ktorý je aj mojim manažérom, prišiel s myšlienkou urobiť na Slovensku niekoľkokolový seriál Slovenského pohára v akvatlone pod názvom Aquatlon pre všetkých. Prvé preteky by mali byť koncom februára na Myjave. Mal by som na nich štartovať aj ja, aby som svojim príkladom podporil tento zaujímavý projekt. Na Slovensku teraz čoraz viac mladých ľudí behá a plávanie je šport, ktorý odporúča každý lekár. Takže akvatlon spája dva užitočné a zdraviu prospešné športy. Tak sme sa rozhodli, že do toho ideme! Aby sme aj takto v praxi využili fakt, že momentálne som dvojnásobným majstrom sveta v akvatlone. Motiváciou pre účastníkov tejto súťaže je najmä šanca, že víťaz každej vekovej skupiny bude môcť v septembri 2013 v Londýne štartovať na svetovom šampionáte v akvatlone. Taká šanca sa predsa neponúka každý deň! Verím, že tento nápad padne na Slovensku na úrodnú pôdu.
Hovoríte, že koncom februára chcete osobným príkladom naštartovať nový seriál Slovenského pohára v akvatlone pre rôzne vekové kategórie. Na ktorých ďalších podujatiach na Slovensku by ste mali v budúcom roku štartovať?
Ak mi do toho nič nepríde, najmä po zdravotnej stránke, tak by som mal v máji 2013 súťažiť na City Triatlone v Bratislave. Predbežne to vychádza na 18. mája. A potom by som veľmi rád štartoval aj na tradičných pretekoch Triatlon pre všetkých, ktoré opäť budú v okolí jazera Štrkovec. Ich termín je zatiaľ predbežne stanovený na 7. a 8. septembra. Už tento rok som chcel štartovať na City Triatlone, ale vírusové ochorenie mi zmenilo plány. Dúfam, že budúci rok to už bude inak – a priaznivci triatlonu ma zasa po určitom čase uvidia súťažiť aj doma.
Váš brat Michal tvrdí, že najväčším kladom vašej výbornej sezóny je fakt, že už ste vo vlaku pravidelných účastníkov svetového šampionátu a preteky MS si už môžete vyberať. Na ktorých zahraničných podujatiach seriálu MS ITU plánujete v roku 2013 štartovať?
Novú sezónu 2013 začnem tam, kde som úspešne skončil túto, ktorú teraz hodnotíme. Začiatkom apríla 2013 budem súťažiť na 1. kole MS ITU v Aucklande. Koncom apríla by som sa konečne mal predstaviť aj na pretekoch MS ITU v San Diegu, ktoré som tento rok mohol sledovať z hľadiska, lebo mi organizátori nedali voľnú kartu. Prostredie tam poznám, takže na tieto preteky sa veľmi teším. V USA by som mal zostať mesiac na sústredení v Colorade spolu s bratmi Brownleeovcami. Už to máme predbežne dohodnuté. Možno aj preto vynechám kolo MS, ktoré bude v máji v japonskej Jokohame. Po návrate zo zámoria v júni pôjdem do Madridu a v júli do rakúskeho Kitzbühlu, kde triatlonistov čaká dvadsaťkilometrové stúpenie v sedle bicykla. Na ten vysokohorský triatlon sa teším aj preto, že to bude najbližšie k Slovensku. Verím, že do Rakúska ma prídu povzbudiť aj moji verní fanúšikovia a priaznivci. A že ich príde veľa (smiech). V auguste si trochu oddýchnem, vynechám preteky MS v Štokholme a budem sa chystať na Grand Finále MS ITU, ktoré bude v polovici septembra v Londýne. Malo by sa súťažiť na tratiach, na ktorých sa išla olympijská súťaž. Takže budem rád, ak po roku opäť v Londýne urobím nejaký cenný výsledok.
S akými výsledkami z týchto medzinárodných pretekov by ste boli najspokojnejší? Aké výkonnostné ciele si pred novou triatlonovou sezónou dávate?
Ťažko teraz pred novou sezónu, ktorá sa začne o tri mesiace, hovoriť o ambíciách a plánoch. To je ešte veľmi predčasné. Dovtedy sa môže v živote hocičo stať… Poviem úprimne, mal som na výber. Stál som trochu na rázcestí. Rozhodol som sa ísť náročnejšou cestou, pretože sa chcem stále v triatlone zlepšovať. Mohol som si síce vybrať lukratívnejšie preteky, na ktorých som mohol aj na budúci rok viac zarobiť, ale už teraz myslím na OH 2016 v Brazílii, kde sa chcem opäť prezentovať čo najlepším výkonom i výsledkom. Preto opäť idem súťažiť so svetovou špičkou, ktorá ma môže výkonnostne potiahnuť ďalej. Na pretekoch MS ITU sa budem usilovať o pevnejšie etablovanie v prvej desiatke výsledkovej listiny. Budem veľmi spokojný, keď sa mi to podarí (smiech).
Pripravil Štefan Žilka