Benzíny a nafta by mohli v novom týždni ešte zlacnieť

Benzín motorová nafta
Ilustračné foto

V ďalších týždňoch by sa ceny benzínov a nafty na slovenských pumpách mali podľa analytičky zastabilizovať, prípadne by mohli aj mierne vzrásť.

V nadchádzajúcom týždni by sa mali slovenskí motoristi ešte dočkať mierneho zlacňovania cien pohonných látok. Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová, v ďalších týždňoch by sa mali ceny benzínov a nafty na slovenských pumpách zastabilizovať, prípadne by mohli aj mierne vzrásť. „Podpisovať sa pod to bude hlavne to, ako sa bude ďalej vyvíjať konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom a aké rozhodnutie o ťažobných kvótach príjme kartel OPEC,“ dodala Glasová.

Priemerné ceny pohonných látok v minulom týždni v porovnaní s tým predchádzajúcim týždňom opäť klesli. Benzíny a motorová nafta tak zlacneli už tretí týždeň po sebe. Cena 95 oktánového benzínu sa znížila o 1,8 % a liter tak môžu motoristi kúpiť v priemere za 1,344 eur za liter. Lacnejšie o 1,3 % tankovali motoristi na slovenských čerpacích staniciach aj 98-oktánový benzín a ceny nafty klesli o 1,4 %. Motoristi si tak 98-oktánový benzín mohli zabezpečiť za 1,544 eura za liter a motorovú naftu za 1,200 eura za liter.

„Klesajúce ceny pohonných látok sa odvíjali od vývoja na ropnom trhu. V úvode minulého týždňa cena ropy Brent klesla o 1,6 % a dostala sa tak pod hranicu 63 amerických dolárov za barel,“ doplnila Glasová. Podľa nej ropný trh ovplyvnili aj informácie, ktoré americká energetická agentúra EIA zverejnila vo svojom mesačnom reporte. „Znížila totižto prognózy na globálny rast spotreby ropy v tomto roku o 160 tisíc barelov denne a v budúcom roku o 110 tisíc barelov denne, čím naznačila, že dopyt nebude taký vysoký, ako keď sa globálnej ekonomike darí,“ vysvetlila Glasová.

V strede týždňa sa čierne zlato prepadlo ešte výraznejšie, dokonca pod 60 dolárovú hranicu. Za týmto prepadom stál podľa analytičky prekvapujúci nárast zásob surovej ropy v USA. Celkovo americké zásoby dosahujú takmer dvojročné maximum. V závere uplynulého týždňa však ropný trh korigoval predchádzajúce straty a pripísal si zisky. Cenu ropy nahor potiahla potiahla podľa Glasovej správa o eskalujúcom napätí na Blízkom východe. „V Ománskom zálive totižto došlo k dvom výbuchom ropných tankerov. Donald Trump za tým vidí Irán, ten však tieto obvinenia odmieta a, naopak, tvrdí, že je pripravený “brániť“ bezpečnosť prielivu, ktorým sa prepravuje približne pätina všetkej vyťaženej ropy,“ uviedla Glasová s tým, že ropa Brent tak uplynulý týždeň zatvárala na hladine 62 dolárov za barel.

Trhy budú teraz podľa analytičky Poštovej banky vyčkávať hlavne na zasadnutie kartelu OPEC+, na ktorom sa dozvieme to, či a v akom rozsahu kartel predĺži svoje ťažobné kvóty. Práve toto rozhodnutie OPEC bude ďalej ovplyvňovať vývoj na ropnom trhu. „Okrem toho, aktuálne sa ropa Brent približuje už k úrovni 65 dolárov za barel, pričom ju nahor tlačí hroziaci vojnový konflikt medzi USA a Iránom. Takže toto bude v najbližších dňoch ďalší dôležitý faktor, ktorý bude hýbať ropným trhom,“ uzavrela Glasová.

OPEC je organizácia krajín vyvážajúcich ropu. Predpokladá sa, že členovia OPEC tvoria 40 % celkovej produkcie ropy a disponujú dvomi tretinami svetových zásob ropy. Členskými štátmi OPEC sú Alžírsko, Angola, Ekvádor, Irak, Irán, Katar, Kuvajt, Líbya, Nigéria, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty a Venezuela. Do OPEC+ okrem nich patrí aj Rusko, USA a ďalší producenti ropy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom