Ladislav Barkoci: Chceme garantovať vysokú úroveň skladovacích služieb (rozhovor)

Nafta
Podzemnný zásobník plynu

Spoločnosť NAFTA a.s. (NAFTA) dnes smeruje k pozícii univerzálneho európskeho operátora, ktorý poskytuje služby na garantovanej vysokej úrovni po celej Európe. Navyše, je aktívna v power-to-gas koncepte,  kľúčovým pre budúcnosť energetiky v Európe. O výsledkoch firmy, jej pohľade na trh a vízii sme sa rozprávali s Ladislavom Barkocim, riaditeľom úseku obchodu a marketingu.

Kľúčovou činnosťou spoločnosti NAFTA je skladovanie zemného plynu. Aká je aktuálna situácia na trhu so skladovacími kapacitami na Slovensku a vo svete?

V Európe sme boli v rokoch 2005 až 2010 svedkami boomu rozvoja skladovacích služieb, keďže sa predikoval veľký nárast spotreby plynu. Už v tomto období prišlo isté vytriezvenie pre finančnú krízu v rokoch 2008 – 2009. Následne trend úsporných opatrení ďalej tlačil spotrebu nadol. Tá sa ustálila na hranici 400 – 500 mld. m³ ročne. Predpovede o ďalšom raste sa nenapĺňajú a trh je vo fáze konsolidácie. Pre prevádzkovateľov zásobníkov to znamená, že prišlo k poklesu najmä ceny krátkodobých skladovacích služieb a tlaku na konsolidáciu kapacít. Za posledné tri roky boli prijaté rozhodnutia o likvidácii skladovacích kapacít viacerých zásobníkov najmä vo Veľkej Británii, v Holandsku a Nemecku. Celková skladovacia kapacita v Európe tým klesla približne o 7 mld. m³ na úroveň mierne nad 100 mld. m³. Zatvárajú sa najmä staré zásobníky, ktoré buď vyžadujú veľké investície alebo majú vysoké prevádzkové náklady. Tento trend  bude chvíľu pokračovať, určite však už nedôjde k veľkým úbytkom v rádoch desiatok miliárd kubických metrov.

Najväčšou zmenou pri zásobníkoch bola liberalizácia v roku 2010, ktorá spustila výrazne obchodovanie. Čo sa v tomto smere zmenilo pre spoločnosť NAFTA?

Výrazne sa nám zvýšil počet zákazníkov. To znamená, že vzťahu so zákazníkom venujeme ďaleko viac energie. Celý trh je dnes oveľa kreatívnejší a vyžaduje od nás viac služieb ako len skladovanie. Preto prinášame klientom rozsiahle portfólio inovatívnych produktov.

Ktorú top inováciu priniesla NAFTA na takto zme­nený trh?

V uplynulej sezóne to bolo určite zavedenie framework kontraktu, čiže rámcovej zmluvy na skladovanie plynu. S klientom uzavrieme zmluvu, ktorá presne hovorí, aké typy obchodov si vopred odsúhlasujeme  a definuje ich pravidlá. Následne vieme konkrétny obchod uzavrieť veľmi rýchlo. Z procesu, ktorý trval niekoľko dní, sme sa dostali k uzavretiu obchodu v priebehu jediného dňa. Zmluva pokrýva všetky štandardné skladovacie služby, ale takisto je šitá aj na doplnkové a inovatívne služby, ako sú opcie, inverzný produkt a intrasezónna skladovacia kapacita. Vďaka framework kontraktu pomáhame obchodníkom využívať krátkodobé obchodné príležitosti na trhu s plynom, čo nám následne prináša väčšie využitie skladovacích kapacít.

Ako by ste zhodnotili minuloročnú sezónu na trhu?

Z pohľadu  skladovacej sezóny bola veľmi podobná s predchádzajúcim rokom. Naša spoločnosť dosiahla dôležitý medzník v rozvojových projektoch. Úspešne uskutočnila akvizíciu troch podzemných zásobníkov v Bavorsku od spoločností DEA Deutsche Erdoel AG a Storengy Deutschland GmbH, vďaka ktorej sme sa stali medzinárodným hráčom na trhu skladovacích služieb. Je to významný krok, keďže doteraz sme dlhodobo pôsobili na trhoch na Slovensku, v Rakúsku a Českej republike. Teraz sme sa posunuli ďalej na západ.

Aká je skladba zákazníkov, ktorých obsluhuje spoločnosť NAFTA?

Veľkým benefitom našej zahraničnej expanzie je, že vieme zákazníkov, ktorých máme na slovenskom trhu, motivovať na skladovanie plynu aj v Nemecku. Platí to aj opačne. Zákazníci v zahraničí dnes vďaka našej medzinárodnej prítomnosti rozmýšľajú nad skladovaním na Slovensku, aj keď sa predtým strednej Európe nevenovali.  Je tam jednoznačná synergia.

Spomenuli ste strategickú a doteraz najvýznamnejšiu investíciu, akvizíciu zásobníkov v Nemecku v roku 2018. Aj keď tieto zásobníky prevádzkujete iba polroka, aké výsledky sa ukazujú?

Máme ambíciu byť paneurópskym operátorom, ktorý garantuje vysokú úroveň skladovacích služieb v každom zásobníku. Podobne, ako keď idete do Starbucks a všade na svete viete, čo môžete očakávať. Toto je vízia, ktorú chceme obrátiť na realitu v rámci skladovania v Európe. Je to zásadný benefit a pre nás má veľký rastový potenciál.

Takéto riešenie sa v podstate ponúka samo. Prečo s ním zatiaľ nikto neprišiel na trh?

Historicky pôsobili  všetky spoločnosti  v krajinách, kde vznikli. Boli fixne naviazané na lokálne prostredie. Aj pri zahraničných investíciách, ako napríklad v čase vlastníctva spoločnosti  NAFTA zo strany E.ON a Gaz de France nedochádzalo k zoskupeniu kapacít pod jednu značku. Samozrejme, prekážkou bola aj rozdielna legislatíva, ktorá zjednotila európsky energetický trh až v rokoch 2008 – 2012. Dnes však máme tú výhodu, že sú implementované jednotné pravidlá. Náš cieľ je tak úplne prirodzený.

Zásadným  faktorom je aj zmena kontraktov. Kým pred 10 rokmi trh fungoval primárne na dlhodobých kontraktoch, dnes funguje na veľkom počte menších a kratších kontraktov. Kým kedysi bol zásobník vypredaný na 10 rokov dopredu, dnes sa otvárajú možnosti hľadať synergie. Ak niekto obchoduje s plynom na dennej báze, máme potenciál priniesť ho aj na iné trhy.

V čom je podnikanie so zásobníkmi v Nemecku iné? Čo vás prípadne prekvapilo?

Aj keď je rámec pre podnikanie v zásade identický, existujú isté aplikačné rozdiely, ktorým sa usilujeme porozumieť. To nás posúva dopredu. Akvizícia nemeckých zásobníkov nám tiež umožnila porovnať a zdieľať technické know-how medzi Slovenskom a zvyškom sveta. Naša skúsenosť jasne hovorí, že máme šikovných, technicky zdatných inžinierov, geológov, pracovníkov podporných útvarov. Vďaka nim vieme nemecké zásobníky prevádzkovať lepšie ako pôvodní vlastníci, keďže pre nich neboli zásobníky hlavnou činnosťou a logicky s nimi nemali toľko skúseností ako my. Chceme robiť našu činnosť nákladovo efektívne, a to aj v iných krajinách. Na konci dňa by sa toto všetko malo odzrkadliť v poskytovaní lepších obchodných produktov.

Dnes má NAFTA skladovaciu kapacitu 60 TWh a je v pozícii 6. najväčšieho operátora zásobníkov v Európe. Plánujete aj ďalšie akvizície, aby ste svoju pozíciu na trhu ďalej rozvíjali?

Našou stratégiou je jednoznačne ďalší  rast. V súčasnosti sa obzeráme po akvizičných príležitostiach v Nemecku, Holandsku, vo Veľkej Británii, v Turecku a na Ukrajine. Čo je pre nás podstatné, nekupujeme čokoľvek len preto, že je to na predaj. Hľadáme podobné synergie ako pri Bavorsku, nákladovú výhodu či iný biznis model. Na trhu jednoznačne platí, že západnejšie trhy sú ďaleko likvidnejšie ako rakúsky CEG. Je pre nás výhodou byť prítomní na rozvinutejšom trhu, a potom nové skúsenosti aplikovať na Slovensku.

NAFTA je v zahraničí aktívna už  dlhšie obdobie v prieskume a ťažbe uhľovodíkov na Ukrajine. Akým spôsobom sa tieto aktivity dopĺňajú s akvizíciou podzemných zásobníkov?

My vidíme synergiu hneď v dvoch rovinách. Prvou je možné zdieľanie know-how, lokálnych znalostí trhu a kontaktov medzi dvoma odlišnými typmi projektov. To je bezpochyby benefit. Druhou je prirodzené rozkladanie rizika pri projektoch. Napríklad na Ukrajine sa nám viac darí získavať nové licencie na ťažbu zemného plynu, v Nemecku zase excelujeme pri zásobníkoch.

NAFTA  ako celoeurópsky operátor pôsobí už v piatich krajinách strednej Európy – na Slovensku, v Rakúsku, Česku, na Ukrajine a v Nemecku s ponukou homogénnych služieb. V čom spočíva najväčšia výhoda takejto biznisovej pozície?

Benefitom je zdieľanie zákazníkov, ale takisto homogenizácia  produktov. Inak  povedané,  vieme rozšíriť overené produkty zo slovenského na ďalšie trhy. A naopak, keď trh funguje v niektorých parametroch lepšie  v zahraničí, vieme skúsenosti aplikovať u nás. Efekty sa potom znásobujú. Posúvame sa aj v regulácii. Keď viete, ako funguje trh v Nemecku, môžete ako líder inak diskutovať s regulátorom v Rakúsku či na Slovensku. Následne máme lepšiu pozíciu pri ďalších akvizíciách.

NAFTA svojím pôsobením potvrdzuje, že Slovensko nemusí byť iba v pozícii prijímateľa zahraničného know-­how,  ale v niektorých oblastiach ho dokáže aj exportovať…

Mladí ľudia, ktorí sú šikovní, nemusia odchádzať do sveta, ale majú aj na Slovensku šancu pracovať na špičkovej úrovni. NAFTA  je jednou z takýchto firiem. Naši odborníci bežne konzultujú na partnerskej úrovni s top expertmi z Británie, Nemecka či USA. Z prijímateľa know-how sme sa vypracovali na exportéra a sme rovnocennými partnermi najlepších zahraničných expertov. Ak sa na Slovensku chceme dostať z dnešného 75 % priemeru výkonu ekonomiky voči priemeru HDP EÚ na 100 %, nestačí pokračovať ako montážna dielňa, či len zvyšovať efektivitu dnešných činností. Potrebujeme viac firiem v znalostnej ekonomike. Som presvedčený, že NAFTA patrí do tejto kategórie.

Tradičným modelom využitia zemného plynu je koncept gas-­to-­power, čiže výroba elektrickej energie z plynu. Dnes sa diskutuje o opačnom prístupe power­-to-­gas, postavenom na skladovaní energie z obnoviteľných zdrojov v zásobníkoch a prímes vodíka do zemného plynu. Aká je vízia spoločnosti NAFTA v tomto novom segmente energetiky?

NAFTA sama seba vníma do budúcna ako univerzálneho skladovateľa energie a vidí svoju budúcnosť práve v skladovaní energie vo forme plynu. Vidíme veľký potenciál v tom, že s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov v elektrickej sústave bude potrebné vo väčšom rozsahu  energiu skladovať. Ak sa pozrieme do ešte vzdialenejšej budúcnosti a na sústavu postavenú na 100 % obnoviteľných zdrojoch, bude potrebné skladovať veľké množstvo  elektriny. Je úplne prirodzené, že kľúčovými hráčmi budú skladovatelia energie. Veľkou výhodou je, že zásadné investície už nebudú potrebné, keďže základná infraštruktúra existuje už dnes.

NAFTA bola súčasťou projektu Underground Sun Storage v Rakúsku, ktorý testoval skladovanie energie vo forme zmesi zemného plynu a vodíka. Ako blízko ste k praktickému využitiu tohto technologického postupu na trhu?

Z technického pohľadu sa ukazuje, že toto riešenie je realizovateľné. Komerčný business case ešte neexistuje, keďže chýba regulácia celého odvetvia a základné pravidlá. Napríklad, koľko percent vodíka môže byť dnes distribuovaných v rozvodnej sieti. Navyše, legislatíva dnes nie je pripravená na túto zmenu. Ak by sme dnes odoberali elektrinu zo siete, elektrolýzou vyrábali vodík a potom ho spätne dodávali do siete, tak by sme platili poplatky za distribúciu elektriny ako koncoví spotrebitelia energie. To dnes znamená zaťaženie o distribučné poplatky vo výške ďalších 50 až 60 eur za MWh nad cenu silovej elektriny. Pre kolísanie ceny elektriny však skladovanie elektriny v zásobníkoch dáva absolútny ekonomický zmysel – odoberať elektrinu pri nízkej cene a odovzdávať ju do siete v čase vysokých cien. Do budúcna očakávam, že sa podmienky budú zjednocovať a zjednodušovať.

Aké sú predikcie spoločnosti NAFTA na európskom plynárenskom trhu v budúcnosti?

Plyn ako taký bude najbližších 15 až 30 rokov podporovať  prechod  k nízkouhlíkovej spoločnosti preto, že ide o podstatne čistejšie palivo ako uhlie. Už len samotným znížením podielu uhlia v energetickom mixe a zvýšením podielu plynu sa dosahujú energetické a ekologické úspory, čo vidieť na príklade USA. Ako bude narastať podiel obnoviteľných zdrojov energie, bude musieť narastať aj podiel zdrojov elektrickej energie, ktoré možno regulovať. To je dnes príklad paroplynových elektrární, ktoré budú  istý čas vyrovnávať výkyvy v elektrickej sústave. A o ďalších 10 –  15 rokov by sme mali dospieť k tomu, že sa zemný plyn začne nahrádzať zeleným zemným plynom alebo vodíkom. To je myšlienka skladovania elektrickej energie.

Rozhovor pôvodne vyšiel na stránke Slovenského plynárenského a naftového zväzu Slovgas.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ladislav Barkoci
Firmy a inštitúcie Nafta