Na západnom Slovensku regulátor zasiahol, stočné zdražie menej

Voda vodárenstvo
Ilustračné foto pixabay.com

V Bratislave a na západnom Slovensku mohli domácnosti za odvádzanie a čistenie odpadovej vody (stočné) zaplatiť viac. Ako informoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), spoločnosť Bratislavská vodárenská požadovala zdraženie stočného o necelých 20 %. Regulátor jej nakoniec v auguste tohto roku povolil zvýšenie stočného o vyše 8 %. „V cenovom konaní sme vylúčili náklady na túto činnosť vo výške viac ako 3,3 milióna eur. Priemerná cena vodného a stočného sa tak pre trojčlennú rodinu v hlavnom meste nezvýši celkovo o 2,50 eura mesačne, ale len o 1,80 eura za mesiac,“ doplnil hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Viac chcela aj Západoslovenská vodárenská

Podobne aj Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti v auguste 2020 úrad “okresal“ ich pôvodný návrh na nárast ceny za odvádzanie odpadovej vody z 19 % na necelých 9 %. Regulačný úrad neuznal západoslovenským vodárom náklady za viac ako 2,7 milióna eur. Priemernej trojčlennej domácnosti tak narastú výdavky o 0,87 eura za mesiac.

„Sociálne odkázaným rodinám, ktoré majú problém splácať náklady za vodné a stočné štát musí pomôcť, preto chceme aj vo vodárenstve presadiť uplatňovanie koncepcie ochrany zraniteľných odberateľov,“ povedal predseda ÚRSO Andrej Juris. Regulátor v tejto súvislosti chce zároveň vyzvať predstaviteľov samospráv miest a obcí, aby sa ako akcionári miestnych vodohospodárskych podnikov v záujme svojich občanov sami iniciatívne zaujímali o predkladané cenové návrhy na zmenu cien vodného a stočného, v rámci možností ich aj kontrolovali, a aby tak v maximálne možnej miere eliminovali prípadný dopad zmeny cien na svojich odberateľov.

Eurofondy na vodárenskú infraštruktúru

Šéfa regulačného úradu požiadavky vodárenských spoločností na druhej strane neprekvapili. „Nemožno zabúdať ani na problémy sektoru vodárenstva, ktorý v minulosti musel často znášať rozhodnutia, vďaka ktorým ceny vodného a stočného u nás niekedy skutočne nezodpovedajú reálnym nákladom na dodávku a odkanalizovanie vody. Preto je dôležité, aby sa aj tieto ceny zreálnili, samozrejme pri citlivom vnímaní sociálnych a spoločenských dopadov na zraniteľných odberateľov,“ konštatoval Juris, podľa ktorého na vodárenskú infraštruktúru by mohlo ísť viac peňazí z Európskej únie.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej JurisRadoslav Igaz
Firmy a inštitúcie BVS Bratislavská vodárenská spoločnosťÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíZápadoslovenská vodárenská