PODNIKATELIA: Priemysel potrebuje kompenzáciu vysokých cien elektriny

Energetika; elektrina
Foto: ilustračné; thinkstock.com

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorej členmi sú viacerí významní výrobcovia elektrickej energie, ako i zástupcovia výrobného priemyslu, oceňuje schválenie a realizáciu schémy štátnej podpory pre energeticky náročné podniky. „Čiastočná kompenzácia vysokej ceny elektriny prispeje k zachovaniu konkurencieschopnosti našich firiem voči ich rivalom z členských ale i nečlenských krajín Európskej únie, uviedla ďalej vo svojom stanovisku RÚZ. Finančnú kompenzáciu pre energeticky náročné podniky získa tento rok 76 spoločností. Podniky si celkovo prerozdelia 40 miliónov eur.

Priemysel má drahú elektrinu

Ako ďalej konštatujú zamestnávatelia, koncové ceny elektriny pre priemysel sú na Slovensku dlhodobo jedny z najvyšších v rámci celej Európskej únie. „Jednou z hlavných príčin tohto stavu je kontinuálny rast regulovanej zložky ceny, predovšetkým tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá slúži prevažne na financovanie podpory pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Kým cena elektriny ako komodity sa tvorí na voľnom trhu (a nie je možné ju objektívne ovplyvniť), regulovanú časť koncovej ceny elektriny priamo stanovuje štát,“ dopĺňajú.

Slovensko patrí podľa RÚZ medzi najpriemyselnejšie krajiny v Európskej únii a takúto štruktúru jeho hospodárstva je potrebné nielen zachovať, ale aj prehĺbiť. „Čiastočné odbremenenie energeticky náročného výrobného priemyslu od vysokých nákladov za energie je konkrétne a cielené opatrenie, prostredníctvom ktorého môže štát prispieť k zachovaniu konkurencieschopnosti a zrovnoprávneniu postavenia nášho priemyslu voči rivalom z iných členských krajín EÚ, ale aj tretích štátov, kde dodržiavanie prísnych environmentálnych noriem a sociálnych štandardov nie je pravidlom ani povinnosťou,“ uzatvára RÚZ.

Finančná kompenzácia na elektrinu

Finančnú kompenzácia smerovala podnikom z odvetvia železiarstvo, oceliarstvo, metalurgia neželezných kovov, výroba cementu, chemický priemysel, výroba celulózy/papiera, drevársky priemysel, ale aj podnikom zaoberajúcim sa recykláciou materiálov. Jej výška závisí od reálnej spotreby elektrickej energie. Z pohľadu najväčších odberateľov elektrickej energie získajú kompenzáciu napríklad U. S. Steel Košice, Slovnaft Bratislava, Mondi SCP Ružomberok, Železiarne Podbrezová, CRH Slovensko, Bekaert Slovakia, Považská cementáreň, Johns Manville Slovakia, Bekaert Hlohovec či Metsa Tissue Slovakia.

Viaceré spoločnosti sa k tejto téme odmietli vyjadriť. Výnimku urobil napríklad U.S. Steel Košice. Ten získali najvyšší príspevok. Ako pre agentúru SITA uviedol jeho hovorca Ján Bača, U.S. Steel Košice si veľkú časť elektrickej energie pre svoju vlastnú spotrebu vyrába sám. „Od roku 2011 platíme TPS (tarifa za prevádzkovanie systému) aj z tejto vlastnej výroby a spotreby. V minulom roku sme zaplatili celkom 40 mil. eur, z toho 25 mil. eur zo samovyrobenej a spotrebovanej elektrickej energie. Teda uvedená kompenzácia 12,4 mil. eur. predstavuje len časť, pritom európska legislatíva umožňuje vyššiu kompenzáciu, čo okolité krajiny využívajú. Takže oceliarne u našich susedov majú voči nám konkurenčnú výhodu,“ skonštatoval Bača.

Spoločnosť CRH (Slovensko), a.s. Rohožník poskytovanie finančnej kompenzácie víta. „CRH (Slovensko) a.s. je vedúcou výrobnou spoločnosťou v cementárskom priemysle, ktorý je energeticky náročným sektorom, a tak je od regulovaných rámcových podmienok v oblasti energetiky absolútne závislý. Poplatky za elektrickú energiu v našej krajine patria medzi jedny z najvyšších v rámci Európskej únie a vystavujú nás vážnemu riziku, pričom znižujú našu konkurencieschopnosť voči okolitým štátom,“ uviedla riaditeľka pre finančné projekty a korporátne vzťahy Viera Blazsek. Podnik získal takmer 2,3 mil. eur.

Žiadosti predkladali do konca augusta

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo výzvu 25. júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta. Okrem toho, že museli patriť do podporovaného odvetvia, museli preukázať, že najmenej 50 % z celkovej hrubej pridanej hodnoty podniku je tvorených v činnostiach podporovaných odvetví. Taktiež podmienkou bola aj spotreba elektriny najmenej vo výške jednej gigawatthodiny elektriny v predchádzajúcom roku. Podniky neurčovalo a nenavrhovalo ministerstvo, išlo o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky na poskytnutie.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie RUZ Republiková únia zamestnávateľov