Na Slovensku je približne 15 500 verejných budov, z ktorých väčšina nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá. Podľa odhadov by rekonštrukcia všetkých budov na dnes požadovanú úroveň energetickej efektivity stála viac ako päť miliárd eur. Vyplýva to z dopadovej štúdie, ktorú vypracovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Mapuje aktuálnu situáciu
Štúdia ,,Klimatické a energetické výzvy pre samosprávu“ mapuje aktuálnu situáciu v oblasti energetiky a klímy. V rámci štúdie ZMOS formuluje východiská, ktoré sa týkajú finančných a sociálno-ekonomických dopadov pre samosprávy. Jadro štúdie predstavujú klimatické opatrenia pre oblasť energetiky, energetickej efektívnosti budov, dopravy, odpadového hospodárstva a adaptácie na zmenu klímy.
Uhlie treba minimalizovať a nutné je aj pomôcť rozvojovým krajinám pri prechode k čistejšej energii, vyzval Macron
Nosnou súčasťou štúdie sú tiež spoločné klimatické opatrenia pre všetky oblasti klimatickej agendy. Súčasťou spracovaného materiálu sú príklady dobrej praxe pre všetky klimatické oblasti zo slovenských miest a obcí.
Samospráva
ZMOS uvádza, že hlavným realizátorom v procese adaptácie na zmenu klímy v našich podmienkach by mala byť samospráva.
Samosprávy by mali preskúmať možnosti prístupu domácností k regulovaným cenám energií, odporúča ÚRSO
„Prvoradou úlohou predstaviteľov samospráv je pochopiť celú škálu problémov, ktoré prináša zmena klímy a robiť preventívne kroky s cieľom obmedziť a eliminovať jej dôsledky. Predvídať a pripraviť sa na možné devastačné prejavy počasia. Naplánovať a zrealizovať adaptačné opatrenia zmierňujúce teplotné stresy, suchá, záplavy, extrémne zrážky, búrky, povodne, víchrice, príchod infekčných chorôb, a podobne,“ uvádza ZMOS.
Podporovanie verejnej dopravy
V oblasti dopravy je podľa ZMOS zo strany samospráv dôležité podporovať verejnú dopravu na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Samosprávy by teda mali klásť dôraz na znižovanie dopravných prostriedkov, obmedzovanie dopravy v centrách miest, spoluprácu so zamestnávateľmi a školami na spoločnej dopravnej politike ciest do práce a do školy, zvyšovanie motivácie majiteľov neverejných budov k budovaniu infraštruktúry pre udržateľnú dopravu.
Budú z našich dedín v zime spaľovne? Tuhým palivom najviac kúria domácnosti v Žilinskom a Banskobystrickom kraji
Ďalším z odporúčaní ZMOS je podpora budovania zelených striech, ktoré napomáhajú zadržiavať vodu a znižovať teplotu v budove. Súčasne flóra na vrchných poschodiach predlžuje životnosť použitých stavebných materiálov.
Produkcia odpadov
„Na klimatické zmeny vplýva aj produkcia odpadov. Na znižovanie množstva odpadov jednotlivé samosprávy v rámci podpory obehového hospodárstva môžu iniciovať zriadenie tzv. ,,ReUse-centier“ napríklad na použitý textil ale aj na iné komodity, akými sú napríklad nábytok, hračky a podobne,“ dopĺňa ZMOS.
ZMOS pokračuje s tým, že väčšina verejných budov nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá.
„Rekonštrukcia verejných budov by pri ideálnych podmienkach predstavovala úsporu energií vyše 80 percent. To znamená, že obnovené budovy by celkove mali spotrebu na úrovni necelých 20 percent dnešnej spotreby. Na financovanie obnovy budov je možné využiť vlastné aj externé zdroje financovania,“ vysvetľuje ZMOS.
Najdôležitejšia je komunikácia
Najdôležitejšou úlohou samosprávy v oblasti klimatických riešení je podľa ZMOS komunikácia jednotlivých miest a obcí smerom dovnútra, ako aj smerom k obyvateľom. ZMOS uvádza, že je dôležité zmeniť myslenie a postoje z klimaticky neutrálnych na klimaticky aktívne.
„Samospráva musí využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícií, aby ovplyvnila správanie sa všetkých aktérov sídliacich na území obce či mesta smerom ku klimaticky a environmentálne udržateľnému spôsobu života,“ uzavrelo ZMOS.
