VOLEBNÝ ŠPECIÁL: Ropovod cez Bratislavu možno postavia, nie všetky strany sú proti nemu

Plynovod
Ilustračné foto pixabay.com

Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom ešte všetci politici definitívne neodmietajú. Len strana SaS jednoznačne odmieta spomínaný ropovodný projekt. Strana SMER-SD nebude projekt presadzovať proti vôli verejnosti. Ďalšie politické strany by výstavbu slovensko-rakúskeho ropovodu za určitých podmienok podporili. Niektoré strany by si ešte počkali na vypracovanie nových analýz, ktoré by mali dať odpovede na to, či je tento projekt pre Slovensko výhodný.

OĽaNO projekt nezavrhuje

Strana SMER-SD pri ropovodnom prepojení Bratislavy a Schwechatu podľa svojho vedúceho tlačového oddelenia Jána Mažgúta rešpektuje, že výstavbe musí predchádzať súhlas verejnosti a samosprávy. „Vláda, v ktorej bude strana SMER-SD členom, nebude tento projekt presadzovať proti vôli verejnosti,“ povedal pre portál vEnergetike.sk Mažgút.

Hnutie OĽaNO upozorňuje, že čím viac sú dodávky komodity diverzifikované, tak tým viac sú bezpečnejšie aj lacnejšie. Výstavbu ropovodu nezavrhuje. „Ak sa pre ropovod nájde plne ekologický variant, ktorý bude zodpovedať záujmom všetkých zúčastnených strán, tak nie je dôvod ho nepodporiť,“ myslí si Eduard Heger z OĽaNO.

Strana ĽS Naše Slovensko je taktiež pripravená podporiť výstavbu slovensko-ropovodného projektu. Musia sa však k projektu kladne vyjadriť aj samosprávy. „Projekt vnímame ako obojstranne prospešný,“ dodal pre portál vEnergetike.sk podpredseda ĽS Naše Slovensko Martin Beluský.

SME Rodina chce analýzu

Strana Za Ľudí sa v súčasnosti k ropovodnému projektu nevie vyjadriť. „Nemáme na túto otázku zatiaľ ustálenú odpoveď,“ povedal člen predsedníctva Za Ľudí Marek Antal.

Expert na energetiku koalície PS/Spolu Karel Hirman upozorňuje, že štátna spoločnosť Transpetrol nemôže realizovať akýkoľvek projekt ropovodu, ktorý nebude spĺňať všetky ekonomické a ekologické kritériá a nebude mať širokú verejnú podporu. „O tomto projekte sa hovorí už takmer desať rokov, avšak doteraz nebol predložený relevantný projektový zámer, ktorý by tieto podmienky spĺňal. Aj preto zásadne prehodnotíme prípadné ďalšie náklady štátnej spoločnosti smerujúce na jeho prípravu, ktoré by boli zbytočne vynaložené a zvyšovali len náklady spoločnosti,“ doplnil Hirman.

Prepojenie sústav podľa experta na energetiku hnutia SME Rodina Michala Janíčka prináša znižovanie nákladov a znižovanie závislosti na jednom dodávateľovi. „Prepojenie by malo byť strategickým projektom ako pre Slovensko, tak aj pre EU. Hocijaké zabezpečenie nezávislosti Slovenskej republiky od jedného dodávateľa má zmysel,“ povedal pre portál vEnergetike.sk Janíček. V ropovodnom projekte však treba podľa neho vytvoriť špeciálnu dopadovú a ekonomickú analýzu. Tá by mala dať odpovede na otázky, či je potrebný takýto ropovod a ako nám ovplyvní ceny pohonných hmôt.

NIE od liberálov

Jednoznačné “nie“ ropovodu medzi Bratislavou a Schwechatom hovorí strana SaS. „Plne sa stotožňujeme s postojom predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom, ktorý Európskej komisii v novembri minulého roku zaslal negatívne stanovisko s odôvodnením, že takýto projekt predstavuje neakceptovateľné riziko a ohrozuje najväčší podzemný zdroj pitnej vody v Európe,“ zdôraznil pre portál vEnergetike.sk podpredseda SaS a tímlíder strany pre energetiku Karol Galek. Ropovod cez Žitný ostrov je podľa neho v priamom rozpore s územným plánom regiónu Bratislavského kraja a priamo ho zakazuje aj zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.

Strana SNS plánovaný ropovodný projekt podporuje. Podľa Tibora Mikuša z SNS, ide o projekt medzinárodného významu a posilňuje energetickú bezpečnosť Slovenska. „Taktiež vidíme jeho ekonomický prínos pre Slovensko. Trváme však na prísnom dodržiavaní požiadaviek na ochranu životného prostredia,“ konštatoval Mikuš.

Podľa strany Dobrá voľba, doterajšie vlády a ministerstvo hospodárstva pri projekte ropovodu Bratislava-Schwechat nekonali tak, ako mali. „Nedospeli k jednoznačnému rozhodnutiu na základe porovnania benefitov a nákladov, vrátane zváženia všetkých ekologických rizík. Naše stanovisko sa bude určite odvíjať od takejto analýzy tak, aby sme ďalej rozhodnutie neodkladali,“ povedala pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Dobrej voľby Martina Šoltésová.

Projekt nateraz zmrazený

Slovensko-rakúsky projekt výstavby ropovodu Bratislava – Schwechat je nateraz zmrazený. „Rešpektujem rozhodnutia samospráv. Vláda môže robiť rozhodnutia, ale v takýchto prípadoch, keď infraštruktúrne projekty idú cez územie mesta alebo cez územie nejakého regiónu, musí byť rešpektovaný názor daného regiónu,“ povedal koncom vlaňajška v rozhovore pre agentúru SITA minister hospodárstva Peter Žiga. Minister taktiež tvrdí, že o projekte, na ktorom sa slovenská strana s rakúskou dohodla zhruba pred pätnástimi rokmi, hovoril s predstaviteľmi spoločnosti OMV.

Samosprávy ropovod odmietajú

Proti výstavbe ropovodu cez hlavné mesto Slovenska sa už viackrát vyjadrili či samotné mesto Bratislava, jeho mestská časť Petržalka, ako aj Bratislavský samosprávny kraj. Trasovanie ropovodu Bratislava – Schwechat cez Žitný ostrov je pre nich neprijateľný.

Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava – Schwechat Pipeline, ktorého akcionármi sú slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor mal viesť cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava – Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúval.

Portál vEnergetike.sk oslovil k tejto téme 11 najsilnejších politických strán podľa ostatných volebných preferencií. Strany KDH a Most-Híd ani po urgencii svoje odpovede neposlali.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie politické strany