Zmena energetiky pre klimatické ciele nebude podľa slovenských plynárov rýchla ani jednoduchá, vidia viacero dôvodov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Emisie, fabrika, továreň
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Zmena energetiky od výraznej dominancie ropy, uhlia a zemného plynu nebude jednoduchá ani rýchla. Podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) je to najmä z dôvodu sociálnych a ekonomických rizík.

„Rovnako sa ukazuje, že Európska únia musí svoje klimatické plány a ciele koordinovať aj s najväčšími svetovými znečisťovateľmi, teda Čínou, Indiou, Ruskom a USA. Inak hrozí poškodenie jej globálnej konkurencieschopnosti,“ povedal pre agentúru SITA v reakcii na nedávnu konferenciu OSN o zmene klímy (COP 26) výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.

Cieľ ukončenia ťažby uhlia

Slovenskí plynári vnímajú ako problém, že štáty sa nedokázali dohodnúť na ukončení využívania uhlia. „Až 98 percent spotrebúvaného zemného plynu má aj po zarátaní metánových emisií nižšiu emisnú intenzitu ako uhlie a teda jeho náhrada za zemný plyn a obnoviteľné zdroje by mala pozitívny vplyv na plnenie klimatických cieľov a znižovanie tempa globálneho otepľovania,“ myslí si Kvasňovský.

Plynári však považujú za pozitívne, že Slovensko zotrváva na cieli ukončiť ťažbu hnedého uhlia. „Vďaka tomu sa po roku 2026 staneme šiestou najmenej emisnou krajinou v EÚ, kde napríklad výrazne predstihneme Českú republiku, či Nemecko,“ podotkol Kvasňovský.

Metán je agresívnejší plyn

Plynárenstva sa na konferencii COP 26 týkal záväzok znížiť metánové emisie do 30 percent. Metán je agresívnejší plyn ako oxid uhličitý a teda škodlivejší pre životné prostredie.

Plynárenstvo zodpovedá za menej ako pätinu metánových emisií, ktoré sú produkované globálne, pričom väčšinu tvorí poľnohospodárstvo a odpadový sektor.

Slovensko znížilo metánové emisie

Slovenské plynárenstvo už spomínaný záväzok plní. Napríklad pri preprave plynu od roku 2010 znížilo metánové emisie o viac ako tri štvrtiny. Podľa Kvasňovského to umožnili investície do modernizácie infraštruktúry a do moderných technológií detekovania a zabraňovania metánovým únikom.

„Pri distribúcii plynu sa v poslednej dekáde zrealizovala séria opatrení súvisiacich s častejšou kontrolou tesnosti, čím sa skrátil čas prípadnej propagácie úniku metánu z poruchových zariadení. Rovnako sa kontinuálne znižoval čas od identifikácie únikov plynu po ich odstránenie,“ dodal Kvasňovský.

Úniky plynu na minimálnej úrovni

Metánové emisie na Slovensku sa v súčasnosti pohybujú na minimálnej úrovni. Napríklad spoločnosť Eustream eviduje za rok 2020 úniky zemného plynu na úrovni stotín percenta z celkovej prepravy.

„Slovenské plynárenstvo podporuje Metánovú stratégiu, ktorú predstavila Európska komisia a je pripravené pomáhať pri jej napĺňaní,“ konštatoval Kvasňovský.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Richard Kvašňovský
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaEustreamOrganizácia Spojených národov (OSN)SPNZ Slovenský plynárenský a naftový zväz