V Anglicku skutočne existuje asi 400 vinohradov, s celkovou rozlohou okolo 1000 hektárov, čo je necelá desatina plochy slovenských rodiacich vinohradov. Veľká Británia teda v žiadnom prípade nie je potenciálna hrozba pre slovenské víno na svetových trhoch. Vlastná skúsenosť hovorí, že ani červené, ani biele sa veľmi nedajú piť. Sú to skôr kuriozity bez vážnejších ambícií. Čo je horšie, a odskákala si to aj kráľovská rodina, v Anglicku sa robia šumivé vína. Hrozno poriadne nedozreje a je lepšie kyslé vína z neho sekundárne prekvasiť vo fľaši a urobiť „šampanské“. Celkom logické rozhodnutie, ktoré už pred pár stovkami rokov urobili Francúzi v oblasti Champagne. Kráľovská rodina si zvykne týmto lokálnym produktom uctiť zahraničné návštevy. Možno za trest. Mimochodom, na ostatnej kráľovskej svadbe princa Williama sa podávalo staré dobré Champagne Pol Roger, ako je dobrým zvykom. Je prekvapujúce, až smiešne, koľko priestoru anglickí autori kníh o víne venujú anglickej produkcii v porovnaní napríklad so Slovenskom. Schválne, pozrite si ľubovoľnú vinársku encyklopédiu alebo sprievodcu vínom od anglického autora.
Ale keď sme pri tom šampanskom, treba uznať Britom jednu prioritu. Oni majú šampanské radi a pijú ho už od 18. storočia, keď Dom Pérignon miešal svoje cuvée v kláštore a robil všetko preto, aby tam tie prekliate bubliny neboli. Angličanom sa pripisuje to, že „objavili“ druhotnú fermentáciu vo fľaši (Christopher Merret) a zapáčilo sa im toto víno s bublinkami. Angličania v podstate vytvorili trh šampanského a dodnes sú stále svetovým dovozcom číslo jedna so spotrebou okolo 10% z celkovej francúzskej produkcie. Impozantné čísla na krajinu s nejakými 60 miliónmi obyvateľov.
V obchode s vínom Anglicko zaujíma neuveriteľne významnú pozíciu už vyše 300 rokov. Najvýznamnejší dôvod je asi ten, že táto krajina, slušne bohatá, nemá vlastné vína. Smiešne príklady zo začiatku tohto článku netreba preceňovať, domáca produkcia je asi 1% spotreby. Dôsledky sú teda také, že sa do Británie importuje víno z celého sveta, bez predsudkov a s ohromným záujmom spoznávať nové veci. Tradične dobré vzťahy s vinárskymi krajinami z Commonwealthu znamenajú, že vína z Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, či Kanady najľahšie nájdete v obchodoch v Británii. V tomto prípade to nie je len brána do Európy, ale aj do celého sveta. Samozrejme, otvorenosť britského trhu s vínom sa prejavuje aj v silnom zastúpení Severo- i juhoamerických vín, či vín východoeurópskych (bulharských, maďarských…) na pultoch obchodov. A ak sa niekto spýta, že čo už tí Angličania môžu vedieť o víne, vedzte, že veľa, lebo ho vypijú asi o polovicu viac na hlavu ako Slováci (20 litrov oproti 14).
Angličanom môže svet ďakovať za mnohé vína, ktoré „objavili“ a urobili z nich komoditu všeobecne známu po celej zemeguli. Bordeaux je len jeden príklad za všetky. Okrem toho, že to tam Angličania dlho vlastnili (čiastočne dodnes), boli najväčšími zákazníkmi miestnych vinárov. Po mori do Anglicka je to z Bordeaux blízko a ešte v 50. rokoch 20. storočia sa tam víno vyvážalo v sudoch a fľašovalo sa na mieste. Zaujímavou historkou je aj to, ako Angličania, konkrétne pán menom Steven Spurrier, ukázali Francúzom a svetu vína z Kalifornie. Dnes sa o tej udalosti hovorí ako o Judgement of Paris a jednalo sa o slepú degustáciu najlepších francúzskych a kalifornských vín, kde Američania na celej čiare vyhrali nad Francúzmi. Treba podotknúť, že vína hodnotili doma Francúzi. Udalosť sa stala 24. mája 1976 a bol o nej natočený film Bottle Shock.
Anglická stopa vedie i k portskému a sherry. Na portské mali Angličania monopol a zakladali firmy na obchodovanie s vínom v Porte už pred rokom 1678. V slnkom vyhriatom Portugalsku by sladké, ťažké víno s vysokým obsahom alkoholu nemalo veľa konzumentov, ale v chladnom Anglicku to bol ideálny produkt na boj s poveternostnou nepohodou. Cesta portského do sveta jednoznačne viedla cez Anglicko. Nasladlé Sherry je tiež víno stvorené pre britské trhy a tiež ho nikto neimportuje viac. Aj taká Marsala zo Sicílie, ďalšie zo sladkých a silných vín, je anglickým produktom, konkrétne ho vymyslel istý John Woodhouse v roku 1773 a úspešne s ním začal obchodovať.
Ďalší prínos Angličanov do trhu s vínom sú aukcie. U nás je to málo využívaná forma nákupov, ale v Anglicku je to častý spôsob predaja vzácnych a starých vín z privátnych pivníc. Známe aukčné spoločnosti Christies a Sotheby, ale aj mnoho iných menších firiem, obchoduje s vínami formou aukcií, ktoré určujú trendy v cenách. Z Anglicka pochádza aj jeden z dvoch najznámejších svetových časopisov o víne. Konkrétne Decanter je mesačník, ktorý určuje trendy a informuje o víne po celom svete. Jeho jedinou alternatívou je americký Wine Spectator.
Na záver snáď treba spomenúť aj britských autorov, ktorí o víne píšu. Na Slovensku je známy Tom Stevenson, autor Encyklopédie svetových vín, ktorá vyšla v slovenčine minimálne v troch vydaniach. Ďalšími sú Oz Clarke, známy z TV a autor sprievodcu po vínach sveta, Hugh Johnson, ktorý vydáva každoročne svojho vlastného vreckového sprievodcu po vínach, Jancis Robinson, autorka viacerých kníh o víne i Michael Broadbent, píšuci o víne vyše 60 rokov. Takže čo to tí Angličania vedia o víne? Obávam sa, že skoro všetko.